Hraboš poľný v ovocných sadoch
Hraboš poľný (Microtus arvalis) je najbežnejším a najznámejším európskym druhom hraboša. Je kľúčovým druhom otvorenej poľnohospodárskej krajiny. Môžeme sa s ním stretnúť hlavne v nížinných oblastiach, ale vyskytuje sa taktiež aj v horských oblastiach, nad hornou hranicou lesa (okolo 1600 m n.m.), všade mimo lesných porastov. Uprednostňuje nielen suché, kultivované oblasti, ale môžeme ho nájsť aj v rašeliniskách a močiaroch, kde si v ich suchých častiach buduje podzemné chodby. Hraboš sa vyskytuje v trávnatých porastoch v lesoch po holoruboch, obsadzuje rôzne agrocenózy, ako sú viacročné porasty lucerny, obrábané plochy obilnín, hrachu, repky olejnej, mrkvy, fazule, zemiakov a cukrovej repy. Je tiež prirodzenou súčasťou prostredia ovocných sadov a vinohradov. Jeho rycia činnosť prevzdušňuje zhutnenú poľnohospodársku pôdu a pomáha tak zadržiavaniu vlahy v pôde. Zohráva tiež dôležitú úlohu v potravnom reťazci, nakoľko je korisťou pre mnohé predátory. Na druhej strane je hraboš poľný spomedzi stavovcov tým najvýraznejším škodcom v európskom poľnohospodárstve počas obdobia premnoženia, čím intenzívne zasahuje do produkcie a kvality poľnohospodárskych plodín. Hraboš sa vyznačuje rýchlym metabolizmom počas celého roka, preto potrebuje celoročne vysoký príjem potravy. Jeden hraboš skonzumuje približne 4,5 gramu obilia a 22,6 gramu zelených častí rastlín za deň, čo predstavuje približne 1,6 kilogramu obilia a 8,2 kilogramu zelených častí rastlín za rok.
Predstavenie hraboša poľného
Hraboš poľný (obr. 1) sa vyznačuje extrémne rýchlym pohlavným a telesným vývojom. Experimentálne sa dokázalo, že jeden pár hraboša od marca do decembra mal v troch pokoleniach až 2557 jedincov. Pre hraboša poľného sú typické sezónne a viacročné zmeny početnosti. Sezónna premenlivosť početnosti hraboša sa najčastejšie prejavuje minimom na začiatku rozmnožovacieho obdobia, exponenciálnym rastom v priebehu rozmnožovacieho obdobia, maximom na konci rozmnožovacieho obdobia a poklesom cez zimu až na jarnú minimálnu početnosť. Viacročné zmeny početnosti (fluktuácie) sa prejavujú gradačnými cyklami sprevádzanými kulmináciou početnosti, resp. premnožením. Vysoká jarná hustota spolu s pestrou skladbou populácie (skladba telesnej vyspelosti a pohlavnej aktivity) sú považované za predpoklad k ich ďalšiemu rastu, končiacemu nezriedka v danom roku premnožením. Premnoženiu hraboša pomáha aj skutočnosť, že 3-4 generácie žijú v jednom hniezde.
|
Obr. 1: Hraboš poľný |
Základné fakty z biológie druhu: dĺžka tela = 80-127 mm, dĺžka chvosta = 23-48 mm, dĺžka zadnej labky = 14-18 mm, dĺžka ušnice = 9-13 mm, hmotnosť 17-50 g, dĺžka gravidity 19-21 dní (gravidita je možná od 14 dní veku samice, samci vstupujú do reprodukcie oveľa neskoršie ako samice), rozmnožovacia doba 190-230 dní v roku, počet mláďat 1-14 (priemer 5), počet vrhov za rok 3-4 (max. 7), plodnosť samice je 18-25 (extrémne aj 41) mláďat, maximálna početnosť viac ako 2000 jedincov na hektár (gradácia početnosti populácií každých 5 rokov).
Kalamitný výskyt hraboša a jeho vplyv na ovocné stromy
Pre druh je charakteristické premnoženie (kulminácia početnosti populácií), ktoré je v niektorých oblastiach Európy cyklické, fluktuácia (premnoženie) sa opakuje každých približne 5 rokov. V podmienkach strednej Európy môže populačná hustota v roku premnoženia (fáza vrcholnej hustoty) dosiahnuť viac ako 2000 jedincov/ha. Vplyv na medziročnú fluktuáciu majú vnútorné faktory, ako napr. dĺžka gravidity, ale aj vonkajšie faktory, medzi ktoré patria predačný tlak, vplyv parazitov, veľkosť potravnej základne, klimatické a meteorologické vplyvy, využívanie krajiny, ochorenia a štruktúra populácie.
Vo fáze premnoženia hraboš spôsobuje veľké škody na úrodách poľnohospodárskych kultúr. Keď je hustota hrabošov vysoká, ich kŕmenie môže viesť k značnému poškodeniu stromov. Hraboše sa živia kôrou, cievnymi tkanivami (floém a kambium) a niekedy aj koreňmi stromov. V dôsledku ohryzávania kmeňov ovocných stromov (napr. broskyňa, slivka) dochádza najmä u starších stromov k ich priamemu odumieraniu. Poškodenie môže viesť k zníženiu rastu a výnosu. Populácie hrabošov v sadoch môžu byť vážnym problémom, ak nie sú kontrolované, najmä v kombinácii so slabou kontrolou buriny.
Poškodenie ovocných stromov hrabošom je často zreteľne viditeľné vo forme „ohryzov kôry“ alebo hryzenia pri báze kmeňa (obr. 2), hlavne u mladých stromčekov, slúžiacich ako alternatívna potrava, predovšetkým v zimných mesiacoch.
|
Obr. 2: Ohryz kôry |
Dôležitým pobytovým znakom hraboša je zvýšená prítomnosť dier a vyjazdených cestičiek medzi dierami s prítomnosťou ich trusu a kúskov vegetácie (obr. 3). Pri ústiach dier je tiež zvyčajne trus a časti vegetácie, ktoré si hraboše prinášajú do podzemných chodieb. Nápadnými prejavmi prítomnosti hrabošov sú kopčeky výhrabkov pôdy v okolí dier.
|
Obr. 3: Chodby hraboša |
Možnosti prevencie a boja proti hrabošovi poľnému
Hraboš poľný je prirodzenou súčasťou fauny ovocných sadov, pričom väčšinou nespôsobuje žiadne škody. Problémy nastávajú v rokoch jeho gradácie a kulminácie početnosti jeho populácií. Existuje viacero možností predchádzaniu škodlivých účinkov hraboša a udržanie jeho optimálnej populačnej hustoty. Opatrenia možno rozdeliť na preventívne a represívne.
K preventívnym opatreniam patrí pravidelné kosenie vegetácie pod ovocnými stromami, čím sa jednak obmedzuje dostupnosť potravy a súčasne sú hraboše viac vystavované predátorom. Udržiavanie tejto bezvegetačnej zóny odstraňuje možnosť úkrytu a odrádza hrabošov od vytvárania podzemných hniezd v blízkosti kmeňa. Užitočné je tiež odstraňovanie lístia a orezaných vetvičiek zo sadu, ktoré priťahujú hraboše. Štúdie ukázali, že aplikovanie štrkovej vrstvy (bariéry) s priemerom 30 cm a hĺbkou 10 cm okolo kmeňa zabráni prístupu hrabošov ku kmeňu a korune stromu. Pri ich snahe sa k týmto častiam dostať sa štrk následne zosype do ich dier. Ďalším opatrením sú chrániče v tvare valca (obr. 4) vyrobené z drôteného pletiva s priemerom okolo 0,5 cm umiestnené okolo stromov. Je vhodné ich zahrabať aspoň 15 cm pod povrch. Táto metóda však nemusí byť veľmi praktická alebo nákladovo efektívna vo veľkých sadoch.
|
Obr. 4: Ochrana stromov |
Na znižovanie populácií hrabošov v sadoch môže pomôcť mulč pozdĺž radov ovocných stromov, ktorý zabezpečuje ochranu proti burine a odpudzuje hraboše. Vhodné mulčovacie plodiny môžu poskytnúť a zachovať dusík, znížiť potenciálnu eróziu pôdy, zvýšiť organickú hmotu v pôde a znížiť konkurenciu burín. Experimenty ukázali, že vika Vicia spp. je najúčinnejším mulčom, ktorému sa hraboše s najväčšou pravdepodobnosťou vyhnú.
Ďalšou možnosťou redukcie počtu hrabošov v sade je odchyt jedincov do rôznych typov pascí. K dispozícii sú živolovné (kovové, drevené, plastové) ako aj sklapovacie pasce (drevené a kovové). Keďže sa jedná o druh, na ktorého sa nevzťahujú legislatívne obmedzenia, najefektívnejšia a najrýchlejšia je metóda odchytu hraboša do kovových sklapovacích pascí. V období vysokej populačnej hustoty existuje možnosť ulovenia viacerých jedincov do jednej pasce súčasne (obr. 5).
|
Obr. 5: Ulovenie viacerých jedincov do jednej pasce |
Biologická ochrana
Biologická ochrana proti škodcom je čoraz viac akceptovaná ako dôležitá súčasť integrovanej ochrany proti škodcom pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Hraboš poľný má celkovo v podmienkach strednej Európy viac ako 40 druhov predátorov, pričom sokol myšiar a myšiarka ušatá sú špecialisti na lov hraboša. Jedna myšiarka ušatá denne skonzumuje minimálne 1,3 hraboša, čo predstavuje približne 470 jedincov za rok, čo predstavuje záchranu 752 kg obilia. Z nášho pohľadu je preto potrebné podporiť biologický boj proti hrabošovi vytvorením podmienok pre hniezdenie dravých vtákov a sov inštaláciou búdok a polobúdok (obr. 6).
|
Obr. 6: Inštalácia búdok a polobúdok |
Chemická ochrana
Rodenticídy sú hlavnou metódou používanou na likvidáciu hrabošov. Dôležitá je ale správna aplikácia rodenticídov, aby sa zabránilo úhynu necieľových druhov. V súčasnosti je na Slovensku povolené používanie dvoch prípravkov (Stutox II a Ratron GW), ktorých účinnou látkou je fosfid zinočnatý. Tieto prípravky je možné aplikovať priamo do dier hrabošov, prípadne do návnadovej stanice vyrobenej z PVC rúrky s priemerom okolo 5 cm. Môžu byť vyrobené v tvare „L“ alebo „T“ (obr. 7), v ktorom horizontálna rúrka poskytuje otvor pre hrabošov a vertikálna časť je určená na návnadu. Návnada sa pri konzumácii uvoľňuje v malých dávkach, čo jej umožňuje vydržať dlhší čas a odolávať vplyvom počasia.
|
Obr. 7: Aplikácia rodenticídov |
Z hľadiska ochrany ovocných sadov je efektívna aplikácia integrovaného prístupu a kombinácie viacerých uvedených metód eliminácie a regulácie početnosti hraboša poľného.
V roku 2014 došlo na viacerých častiach západného Slovenska k premnoženiu hraboša poľného, ktoré spôsobilo významné škody na poľnohospodárskych kultúrach. Od tohto roku Katedra ekológie a environmentalistiky UKF v Nitre realizuje monitoring populácií hraboša poľného na vybraných lokalitách Trnavského kraja. Na základe zimného monitoringu 2023 môžeme konštatovať, že početnosť hraboša poľného je veľmi vysoká. Kulmináciu početnosti druhu očakávame práve v tomto vegetačnom období roku 2024. Početnosť hraboša môže ovplyvniť charakter zimného obdobia a kondícia jedincov a veľkosť populácií, ktoré na jar vstupujú do nového rozmnožovacieho obdobia. V priebehu nami realizovaného monitoringu (2014–2023) sme zaznamenali 3 populačné kulminácie (premnoženia v rokoch 2014, 2019, 2024) hraboša poľného, ktoré sa opakujú v 5-ročných intervaloch. Na základe uvedeného je potrebné, aby sa poľnohospodári a pestovatelia v tomto roku pripravili na zvýšený výskyt a výraznejší negatívny vplyv hraboša poľného na úrody poľnohospodárskych kultúr. Pravidelný monitoring stavu početnosti hraboša je veľmi dôležitý z hľadiska predikcie vývoja jeho populácií s výhľadom na niekoľko mesiacov a nástupu jeho prípadného premnoženia.
