Faktory ovplyvňujúce zber slnečnice
Slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) zaujíma jedno z popredných miest vo svetovom pestovaní olejnín. Jej hlavným produktom sú nažky ako surovina na výrobu oleja. Slnečnicový olej je polovysychavý, príjemnej chuti. Svojím zložením predstavuje optimálny rastlinný produkt z hľadiska ľudskej výživy. Pre svoje lahodné chuťové vlastnosti sa požíva ako stolový olej, alebo k výrobe zeleninových a rybích konzerv. Kvalitnejšie druhy oleja sa používajú na výrobu tukov, menej kvalitné k výrobe jemných mydiel a k výrobe olejových farieb.
Plochou pestovania patrí slnečnica ročná medzi päť najvýznamnejších olejnín sveta. Svetové zberové plochy slnečnice ročnej sa v súčasnosti dlhodobo pohybujú na úrovni 25 miliónov ha. Najväčšie pestovateľské plochy sú v Rusku, Ukrajine, krajinách EÚ a v Argentíne. Pestovateľské plochy Ukrajiny a Argentíny sa v posledných rokoch navyšujú, pričom pestovateľské plochy štátov EÚ sa v posledných rokoch stabilizovali a kolíšu v intervaloch 3,72 – 4,21 mil. ha. Za nezanedbateľných producentov slnečnice ročnej sa považuje Turecko (2,09 mil. ha), India (1 mil. ha) a Čína (1,78 mil. ha). Podľa údajov FAO je slnečnica ročná celosvetovo, za sójovými bôbmi, repkovým a bavlníkovým semenom, štvrtou najvýznamnejšou olejninou s priemernou produkciou 36 miliónov ton nažiek. Medzi troch najvýznamnejších pestovateľov slnečnice ročnej patrí Ukrajina (8,4 mil. ton), Rusko (7,8 mil. ton) a krajiny EÚ s produkciou 7,1 mil. ton. Podiel týchto krajín na celkovej produkcii je 52 – 68 %. Z uvedeného vyplýva, že viac ako polovica svetovej produkcie nažiek slnečnice ročnej je vypestovaná na severnej pologuli. Na južnej pologuli je najvýznamnejším producentom Argentína. V rámci krajín EÚ je najväčším producentom Francúzsko, s produkciou okolo 1,6 mil. ton, ďalej Bulharsko (1,35 mil. ton) a Rumunsko (1,2 mil. ton).
Svetový trh s nažkami slnečnice ročnej tvorí významnú časť podielu na celkovom svetovom obchode s poľnohospodárskymi komoditami a predovšetkým s olejnatými semenami. Priemerný svetový export sa pohybuje v objeme okolo 1,8 mil. ton. Krajiny EÚ sú významnými exportérmi, aj importérmi. Svetový export slnečnicového oleja sa pohybuje na hranici 6 mil. ton. Jeho najväčšími importérmi sú India (0,97 mil. ton), krajiny EÚ (0,89 mil. ton) a Egypt (0,61 mil. ton).
Minulosť slnečnice ročnej
Ako uvádza viacero autorov slnečnica ročná sa z miesta pôvodu, Ameriky (oblasť Mexika a Peru), do Európy dostala v 16. storočí. Postupne, s objavením možnosti využitia oleja nachádzajúceho sa v slnečnicových nažkách, sa jej pestovanie rozšírilo do Belgicka, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Ako poľná plodina sa prvý krát siala v Nemecku a Francúzsku. Cez Taliansko, bývalú Juhosláviu, Bulharsko a Rumunsko sa presunulo jej pestovanie až do Ruska, ktoré po druhej svetovej vojne rozvinulo jej mechanizovaný zber. V roku 1830 sa výroba slnečnicového oleja v Európe vykonávala aj pre komerčné účely. Všeobecný rozmach pestovania slnečnice ročnej na Slovensku začal v 50. rokoch 20. storočia. Rozvoj jej pestovania, ako olejniny, možno datovať do obdobia keď vznikali na území Slovenska prvé systémy pre jej produkciu.
Prečo slnečnicu pestujeme a zberáme?
Slnečnica ročná je pre nás dôležitá ako predplodina, predovšetkým pre pšenicu letnú formu ozimnú a kukuricu siatu na zrno, preto patrí medzi tzv. prerušovače obilných sledov. Ako jedna z mála plodín, vďaka veľkému množstvu pozberových zvyškov, zvyšuje podiel organickej hmoty v pôde. Z dôvodu vyhovujúceho zloženia nenasýtených mastných kyselín (86 – 91 %) je olejninou poskytujúcou jeden z najkvalitnejších stolových olejov podieľajúcich sa na prevencii aterosklerózy, využívaných za účelom racionálneho zhodnotenia v ľudskej výžive. Obsahuje vitamíny komplexu B, tokoferoly a karotenoidy. Perspektívne zvýšenie využitia slnečnice ročnej na výrobu jedlých olejov je veľmi úzko späté s ďalším presmerovaním spracovania časti produkcie kapusty repkovej na výrobu biopalív. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov. Na rozdiel od kapusty repkovej pravej, slnečnicový olej neobsahuje kyselinu erukovú a linolénovú. Nažky využívané na priamy konzum vo výžive ľudí majú nižší obsah oleja a vyšší obsah bielkovín a cukrov, ale i vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Používajú sa na priamy konzum bez, alebo s ďalšou úpravou – obaľovanie do čokolády, pridávanie do jogurtu, chleba, pečiva, šalátov a pod.
Hospodársky význam slnečnice ročnej môžeme posudzovať z viacerých hľadísk, zameraných predovšetkým na výrobu rastlinného oleja obsahujúceho viac ako 85 % nenasýtených mastných kyselín, pričom viac ako dve tretiny z nich predstavuje kyselina linolová. Obsah kyseliny linolénovej musí byť nižší ako 0,1 %. Okrem už uvádzaných mastných kyselín obsahuje slnečnicový olej 0,1 – 0,2 % kyseliny palmitovej a stopy kyseliny myristovej. Komerčne dostupné hybridy slnečnice ročnej obsahujú od 39 – 49 % oleja v nažke. Rastlinné oleje sú obnoviteľným a potenciálne neobmedzeným zdrojom energie, s obsahom energie porovnateľným s motorovou naftou.
Slnečnica taktiež poskytuje veľmi cenné a hodnotné krmivo pre živočíšnu výrobu. Výlisky sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Nažky sa dajú použiť aj ako krmivo pre prežúvavce, ošípané či hydinu. Obsahujú vyšší podiel vlákniny a metionínu, ale majú nižšiu energetickú hodnotu a obsah lyzínu. Zvyšky po spracovaní slnečnice ročnej pri výrobe oleja môžu byť využité ako náhradný zdroj bielkovín vo výžive zvierat. Okrem samotných nažiek sa môže slnečnica ročná skrmovať aj vo forme siláže. Zaujímavosťou silážnych slnečníc je dĺžka stonky, ktorá môže byť vyššia ako 5 m.
Uplatnenie nachádza i v iných odvetviach priemyslu než v potravinárskom (výroba lakov, farieb, plastov, mydiel, čistiacich prostriedkov, agrochemikálií, povrchovo aktívnych látok, lepidiel, zmäkčovadiel a mazív). Slnečnicové stonky sa v niektorých krajinách využívajú na kúrenie, stavbu prechodných plotov a pod. Vlákna zo stoniek sa využívajú na výrobu papiera alebo ako prísada do textílií. Popol stoniek obsahuje veľké množstvo draslíka a fosforu. Z popola stoniek a úborov sa získava furfurol. V suchej hmote listov slnečnice ročnej sa nachádza asi 0,6 % kaučuku a až do 3 % smoly. Druhy využívané pre mimoolejové využitie sú charakteristické väčšími nažkami a vyžadujú mierne pozmenený manažment výroby.
Faktory ovplyvňujúce budúcu úrodu slnečnice
Finálna úroda slnečnice ročnej je ovplyvňovaná interakciou početnej skupiny faktorov, ktoré majú rôzny podiel na jej celkovej úrovni. Sú to pôdne a podmienky stanovišťa (geografická poloha, nadmorská výška, reliéf terénu, poloha pozemku, pôdne typy a druhy, kvalita a vlastnosti pôdy a pod.), klimatické a poveternostné podmienky (teplota, zrážky, vplyv ročníka, svetelné podmienky, množstvo vzduchu a vody v pôde a iné, individuálne schopnosti rastliny, resp. porastu (fotosyntetická aktivita, dýchanie, veľkosť asimilačného aparátu, aktivita koreňového systému, genetický základ, odolnosť voči nepriaznivým činiteľom, tvorba a redukcia úrodotvorných prvkov, rast a vývoj rastlín, biologická hodnota osiva a pod), agrotechniku a spôsob hospodárenia (osevný postup, predplodina, základné a predsejbové obrábanie pôdy, predsejbová úprava osiva, výsevok, výživa a hnojenie, aplikácia biologicky aktívnych látok, sejba, ochrana voči chorobám a škodcom, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia, kvalita zberových prác, ľudský faktor) a pod.
Riadené ukončenie vegetácie pred zberom
Ako uvádza ÚKSUP desikácia slnečnice už nie je povolená. Možné je iba použitie glyfosátov na likvidáciu prerastených burín v porastoch slnečnice.
Glyphosate je neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom. Rastliny ho prijímajú zelenými časťami, listami a byľami. Predpokladom úspešného ničenia trvácich hlboko koreniacich burín je vytvorenie dostatočnej listovej plochy v období aplikácie, aby sa zabezpečil čo najväčší príjem účinnej látky do rastlín. Najúčinnejšie sú ošetrenia v období plného rastu burinových druhov.
Jeho pôsobením nastáva postupné vädnutie, žltnutie, zasychanie až hnednutie rastlín zasiahnutých postrekom a k odumieraniu ich nadzemných a podzemných častí. Prvé symptómy od aplikácie sú viditeľné na jednoročných burinách po 2 – 4 dňoch, na trvácich burinách po 7 – 10 dňoch. Chladné a oblačné počasie v období aplikácie a po nej spôsobuje spomalenie účinnosti prípravku, symptómy účinku sú viditeľné neskôr. Účinok prípravku sa zvyšuje vyššou intenzitou svetla a vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Dážď do 2 hodín po aplikácii ovplyvňuje negatívne účinok prípravku.
Pestovanie slnečnice v okrajových podmienkach, aké prevažujú na Slovensku, prináša aj rad problémov. Rozdiely v dozrievaní slnečnice sú dané aj heterogénnym zvlneným terénom, štrkovým podložím, ale i problémami už pri sejbe.
V porastoch slnečnice ročnej, ktoré sú menej stabilné, zaburinené, alebo napadnuté hubovitými chorobami je možné uplatniť pred zberom riadené ukončenie vegetácie. Neuplatňujeme ho paušálne všade, kde sa slnečnica ročná pestuje, pretože je to zásah do prirodzeného rastu rastliny. Použijeme ho v nadväznosti na správnu voľbu hybridov do daných podmienok, termín sejby, úspešnú elimináciu škodlivých činiteľov, t.j. zaburinenia, rozvoja hubových chorôb a do určitej miery na priebeh počasia daného roka, zvlášť v období dozrievania porastov. Nesprávne vykonané riadené ukončenie vegetácie môže spôsobiť stratu z hektára v priemere 20 nažiek (200 kg) a 1,2 – 2 % oleja. Okrem toho sa mení tiež vlhkosť nažiek a ich hmotnosť.
Aj keď porasty slnečnice (kvôli deficitu zrážok často už od jesene) nie sú v takej kondícii ako by mali byť, treba predzberové a zberové straty znížiť vhodným ošetrením na minimum. Riešením pre uľahčenie zberu, rovnomernú zberovú vlhkosť, kvalitu a kvantitu výslednej úrody slnečnice je predzberové ošetrenie slnečnice glyfosátmi. Je často vhodné pridať do poslednej aplikácie multifunkčnú pomocnú látku na zníženie predzberových a zberových strát, ktorá vytvorí polopriepustnú membránu prírodnej živice a zabráni vypadávaniu nažiek. Vytvorením filmu na vonkajšej strane rastlín zabránime nasiaknutiu úborov vodou a tak redukujeme lámavosť stoniek.
Riadené ukončenie vegetácie zabezpečí vyrovnanie vlhkosti ešte pred vypadnutím nažiek z najsuchších úborov, preto je dôležité sledovať vlhkosť najzelenších úborov. Takto ošetrené porasty uľahčujú kombajnový zber. Okrem vyrovnania dozrievania usychajú aj buriny.
Na uľahčenie zberu je v slnečnici autorizované viacero glyfosátov. Aplikujú sa vtedy, ak porasty slnečnice prerástli buriny, ktoré by sťažili alebo znemožnili zber. Na zabezpečenie uschnutia burín, ktoré majú pred zberom vytvorenú veľkú listovú plochu, je potrebné aplikovať glyfosáty 14 dní pred zberom a len pozemne v dávke vody 100-200 l na ha.
Ako uvádzajú viacerí autori, riadené ukončenie vegetácie znižuje vlhkosť nažiek, obmedzuje šírenie úborových chorôb a uľahčuje mechanizovaný zber. Vykonáva sa v období, keď je ukončená syntéza oleja a tvorba sušiny v jadre. Tiež napomáha eliminácii vplyvov hniloby úborov aj ostatných chorôb na znižovanie úrody semena a vyrovnáva nerovnomerné dozrievanie rastlín, či už vplyvom počasia, chorôb a iných nepriaznivých vplyvov na slnečnicu (búrky, ľadovec, vietor, vtáky).
Dôvody pre vykonanie riadeného ukončenia vegetácie:
- Zníženie vlhkosti porastu. Výsledkom toho je až štvornásobné zvýšenie rýchlosti zberu a zníženie nákladov na zber.
- Urýchlenie termínu zberu z dôvodu zníženia vplyvu hubových chorôb na úrodu a predĺženie obdobia na jesenné poľné práce.
- Uľahčenie kombajnového zberu silne zaburinených porastov.
- Zabránenie strát spôsobenými vtákmi (porast šelestí a hlukom odpudzuje vtáctvo).
- Zaistenie kvality.
Musíme si ale uvedomiť, aby sme nezasiahli do porastu slnečnice predčasne, kedy ešte intenzívne prebieha fotosyntetický proces tvorby úrody, množstva i kvality oleja. Vizuálne určiť presný termín sa nedá vzhľadom k tomu, že sa pestujú hybridy s rôznymi vlastnosťami. Z tohto dôvodu sa odoberajú vzorky nažiek na stanovenie vlhkosti. Na základe vlhkosti nažiek a dennej dynamiky uvoľňovania vody z nažiek jednotlivých hybridov sa môže približne určiť termín riadeného ukončenia vegetácie. Všeobecným pravidlom by preto malo byť zvolenie takého termínu, aby v poraste bolo aspoň 80 % dozretých nažiek a ich vlhkosť bola pod 30 %. Určenie optimálneho termínu vo veľkej miere ovplyvňuje hmotnosť 1000 nažiek a obsah oleja v nich. Vlhkosť v tej dobe je 25 – 30 % a v poraste je 50 – 60 % žltých úborov, 20 – 30 % žlthohnedých a hnedých úborov je 10 – 20 %. Táto vlhkosť sa dosiahne za 38 – 46 dní od ukončenia kvitnutia v závislosti od hybridu a klimatických podmienok.
Zber
Dôležitým krokom k úspešnému zavŕšeniu pestovania slnečnice je zvládnutie zberu v dobrej kvalite a s minimálnymi stratami.
Termín zberu sa všeobecne určuje podľa stavu hornej časti stonky a úboru. Dôležité sú nasledovné znaky:
- farebné zmeny zo žltej na hnedú v spodnej časti úboru,
- listy sú na báze a strede stonky suché (vrchné ešte môžu byť zelené),
- opadávanie zaschnutých zvyškov obojpohlavných kvietkov,
- farba stonky prechádza zo zelenej na svetlobéžovú farbu.
Jednotlivé hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala byť medzi 17 - 19 %. V závislosti od poveternostných podmienok sa v jednotlivých rokoch bez riadeného ukončenia vegetácie zberá len asi 20 percent porastov. Ukazuje sa, že je ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Ak slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie úroda sa znižuje každým dňom. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver. Zároveň sa znižuje sa aj kvalita produkcie, a tým aj jej cena.
Zber slnečnice sa vykonáva jednorazovo upravenými obilnými kombajnami, alebo kombajnami na zber kukurice s upravenými adaptérmi. Technologické vlastnosti slnečnice sa značne líšia od drobnozrnných obilnín, preto adaptácia obilného kombajnu na zber slnečnice je dôležitá (úprava žacieho stola, prípadne jeho výmenu za adaptér). V súčasnosti sú v ponuke adaptéry na zber slnečnice od rôznych výrobcov v 4, 6, 8 a 12- riadkovom vyhotovení, v pevnom, alebo sklopnom prevedení a s horizontálnym drvením, resp. bez drvenia stoniek. Vhodným nastavením sa dosiahne rovnaká rýchlosť reťazového dopravníka, ako je pojazdová rýchlosť obilného kombajnu. Reťazové dopravníky privedú rastlinu k aktívnym rotačným nožom, ktoré odrežú stonku a úbor s nažkami. Slnečnicový adaptér má pri každej jednotke pri deliči a zdvíhači úborov vťahovací valec na vťahovanie stoniek. Úbory s časťou stonky odrezáva rotačný nôž umiestnený s pevným protiostrím na nosnej konštrukcii. Po odrezaní sa úbor pomocou šikmého dopravníka dostáva do mlátiaceho ústrojenstva. Pri zbere slnečnice sa do priestoru olamovacích valcov namontujú odrezávacie nože, ktoré zabezpečia ľahké oddelenie úborov od stonky rastliny. Na spodnej časti adaptéra sa nachádza ešte drvič, ktorý celoplošne podrví všetko porezané olamovacími valcami. Stratám pri zbere predídeme použitím vhodnej zberovej techniky a jej správnym nastavením, čím predídeme praskaniu oplodia, ošupovaniu nažiek, prípadne lámaniu, alebo aj inému poškodzovaniu.
Technologická zrelosť nastáva približne 8 – 10 dní po riadenom ukončení vegetácie, kedy je vlhkosť nažiek 15%. V suchom počasí neprimerane presušené nažky zberáme pri vlhkosti pod 10 %, čím dochádza k ich mechanickému poškodeniu (mikropraskliny), čo má za následok zhoršenie kvality oleja pri skladovaní. V prípade vyššej vlhkosti nažiek dochádza k vyšším stratám v dôsledku nedostatočného vymlátenia úboru a upchávania čistiaceho mechanizmu. V prípade neskorého zberu a pri daždivom počasí sa zvyšuje infekčný tlak hubových chorôb v poraste, ktoré vo svojom dôsledku znižujú kvalitu nažiek, rastliny sa lámu a straty na úrode môžu dosahovať 10 – 20 %. V niektorých prípadoch je lepšie začať zber slnečnice ročnej skôr, ako dosiahla úplnú zrelosť. Je to predovšetkým v prípadoch, keď je úbor ohrozený chorobami. Tým je totiž ohrozený aj zber a úroda. Čas zberu sa riadi klimatickou oblasťou a môže prebiehať už od konca augusta až do začiatku októbra. Pracovná rýchlosť by nemala prekročiť 6 km.hod-1 a obrátky mlátiaceho mechanizmu 450 – 500 (600) otáčok za minútu. Prsty prihŕňačov by sa mali zakryť plechom alebo gumou, aby sa na nich úbory nenapichovali. Kosí sa na vyššie strnisko. Po prechode kombajnu by mal ostať na zemi iba minimálny počet nevymlátených úborov. Ak sa porast po dosiahnutí technologickej zrelosti ponechá nepozberaný viac ako 3 dni, môže dôjsť k vypadávaniu nažiek a v prípade nepriaznivého počasia i k lámaniu stoniek.
Ako uvádzajú kolegovia z SPU v Nitre ďalšie úpravy obilného kombajnu pre zber slnečnice spočívajú v nastavení mláťacieho a separačného ústrojenstva. Mláťací bubon by mal mať medzi mlatkami výplne z plechu. Obvodová rýchlosť sa nastavuje v rozsahu 14 ÷ 18 m za s. Mláťacia medzera na vstupe by mala mať 35 mm a na výstupe 30 mm. Čistidlo upravujeme podľa veľkosti a hmotnosti semien. Zachovávame tie isté zásady ako pri zbere obilnín. Ploché sito meníme za sito vhodné pre semená slnečnice (otvory 8 ÷ 12 mm). Ventilátor nastavujeme na 400 ÷ 550 otáčok za minútu. Žalúziové sito nastavujeme na 8 ÷ 10 mm. Po vykonanej kontrole kvality práce pracovné režimy ústrojenstiev kombajnu podľa potreby korigujeme. Ak je mlátená hmota vlhšia, majú byť otvory horných sít 18 mm a spodných 16 mm a vhodné je zvýšiť aj otáčky ventilátora. Kosenie vykonávané podľa stavu porastu čo možno najvyššie, nakoľko pri zbere väčšej časti stoniek hrozí nebezpečenstvo upchatia mláťacieho ústrojenstva (vláknité a drevnaté stonky sa ťažšie lámu).
Pozberová úprava
Je potrebné dodržať hlavné zásady pozberovej úpravy, zásady bezpečnosti sušenia a skladovania tejto komodity. Sled operácii je: predčistenie, sušenie, čistenie.
Predčistenie sa realizuje za účelom zníženia celkového objemu produkcie separáciou prímesí a nečistôt, čím klesá aj celková energetická náročnosť následného (ak je to potrebné) teplovzdušného sušenia.
Pri sušení nesmie teplota prekročiť 60 °C, najlepšia teplota pre slnečnicu je 45 – 55 °C. Pri sušení je nutné niekoľkokrát sušiace zariadenie čistiť. Predčistené nažky sa sušia na vlhkosť 7 - 8 %. Po usušení na vlhkosť 7 – 8 % (podľa obsahu oleja v nich) nažky znovu čistíme. Neprimeraným zahriatím počas sušenia môže dôjsť k vyparovaniu éterických zložiek olejov. Preto je potrebné sledovať prípustné nahriatie semien a tiež dobré vychladenie. Úprava vlhkosti predčistených nažiek na požadovanú hodnotu býva zväčša najnáročnejšou energetickou operáciou pozberovej úpravy nažiek.
Usušené nažky znovu čistíme do obsahu nečistôt 2 % a obsahu poškodených semien do 3 %. Optimálna vlhkosť nažiek pre skladovanie je 7,5 %, pri vyššom obsahu tuku ( viac ako 46 % ) je lepšie sušiť na vlhkosť 7 %. Pri nižších vlhkostiach dochádza k zníženiu kvality nažiek a doby skladovania. Teplovzdušné sušenie sa odporúča v prípadoch, keď je vlhkosť pozbieraných nažiek vyššia ako 14 %. Pri nižších hodnotách vlhkosti je možné využiť dosušenie ventiláciou netemperovaným vzduchom. Pre sušenie slnečnice sú najvhodnejšie šachtové sušiarne. Dosahujú zo všetkých princípov najnižšiu spotrebu energie. Pri čistení sa odstraňujú mechanické nečistoty, najmä úlomky byle, listov, úborov a šupiek. Čistenie sa vykonáva v dvoch fázach: predčistenie nedosušených nažiek a konečné čistenie už dosušených nažiek. Požadovaná čistota je 98 %. Čas sušenia nažiek závisí od ich vlhkosti a od stupňa vyčistenia vymláteného materiálu. Pri výrobe osiva nesmie teplota sušenia prekročiť 40 °C. Nažky s vlhkosťou 8 % a o čistote 98 % je možné skladovať do výšky 3 (4) m.
Pre všetky dodávky olejnatých semien platí STN 46 2300. Norma stanovujúca podmienky pre dodávky nažiek slnečnice určených pre výrobu olejov je označená ako STN 46 2300-6 so slovenským názvom Olejnaté semená. Časť 6: Semeno slnečnice ročnej (www.sutn.sk). Nažky slnečnice ročnej s výnimkou definovaných odchýliek (nažky mechanicky a biologicky poškodené) musia byť zdravé, vyzreté, s typickou farbou, bez živých škodcov v akomkoľvek štádiu ich vývoja a bez cudzích pachov. Nažky slnečnice ročnej určené k spracovaniu na výrobu olejov pre ľudskú výživu nesmú byť chemicky konzervované a nesmú obsahovať plesne.
V slnečnicovom oleji za štandardných podmienok prevládajú nenasýtené mastné kyseliny linolová a olejová. Ich vzájomný pomer v oleji sa môže podstatne meniť v závislosti na podmienkach prostredia. Dôležitá je teplota v období dozrievania nažiek, svetelné pomery a zrážky. Tieto faktory ovplyvňujú kvalitu nažiek a výsledné zloženie oleja. Pri vysokej teplote v období dozrievania je v nažkách viac zastúpená kyselina olejová, pri nízkej teplote kyselina linolová. Vyšší obsah kyseliny olejovej v porovnaní s kyselinou linolovou býva často aj počas sucha, či v arídnych podmienkach. Obsah nenasýtených mastných kyselín v nažkách slnečnice ročnej je ovplyvňovaný i geografickou šírkou. Smerom na sever rastie podiel nenasýtených mastných kyselín, preto sú oleje vyrobené z nažiek dopestovaných v strednej Európe kvalitnejšie než oleje vyrobené z nažiek dopestovaných v južných častiach Európy. V priebehu dozrievania nažiek stúpa obsah kyseliny linolovej (nie pri high oleic hybridoch s prirodzene vyšším obsahom kyseliny olejovej v oleji). Skoré hybridy majú vyšší obsah kyseliny olejovej než neskoré. Na začiatku dozrievania je zastúpený vyšší obsah nasýtených mastných kyselín a v priebehu dozrievania sa na ich úkor zvyšuje podiel nenasýtených mastných kyselín. Najskôr prevláda kyselina olejová a nakoniec kyselina linolová. V procese dozrievania nažiek teda dochádza k zvyšovaniu obsahu oleja a jeho kvality.
Pozberová úprava ale nekončí optimalizáciou skladovacej teploty, no už na pozemku, kde sme slnečnicu pestovali je dôležité pristúpiť k likvidácii pozberových zvyškov (drvením a zapracovaním pozberových zvyškov). Na podporu rozkladných procesov organickej hmoty je možné aplikovať 40 – 60 kg dusíka na hektár. Rozdrvené časti rastlín a dávky dusíka zapravíme do pôdy. Pri tomto spôsobe spracovania rastlinných častí návratnosť do pôdy dosahuje až 50 % dusíka, 40 % P2O5, 85 % K2O, 95 % C a 80 % Mg.
Skladovanie nažiek
Dôležité je i uskladnenie, pretože k odparovaniu dochádza aj v sklade pri teplote 30 – 35 °C; vysoká teplota môže pri skladovaní spôsobiť znehodnotenie oleja a tým rozklad jeho zložiek, preto je dôležité sledovať teplotu nažiek, ktorá nesmie prekročiť teplotu okolia o viac ako 5 °C.
Rozhodujúcim pre straty dýchaním, znehodnotením hubami, alebo znehodnotením nažiek rozvojom škodcov, je teda vlhkosť produktu pod 12 % a teplota pod 30 °C. Slnečnicu skladujeme za občasného použitia kondičného vetrania. Z hľadiska typu skladov sú pre slnečnicu výhodnejšie vežové sklady, než sklady halové, ktoré predstavujú nižšiu technologickú úroveň.
Záver
- Precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber, pozberovú úpravu a skladovanie dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov.
- Ceny vstupov pri pestovaní poľných plodín neustále narastajú, musíme veľkú pozornosť venovať rešpektovaniu biologických a technologických požiadaviek jednotlivých hybridov slnečnice v celom procese jej pestovania a spracovania.
- Slnečnica ročná je náročná na pestovanie po celú dobu vegetácie.
- Farmári by sa mali pri pestovaní slnečnice rozhodnúť pre výber z viacerých hybridov s rozdielnou dĺžkou vegetačnej doby, aby sa zabezpečil postupný zber pri ich postupnom dozrievaní.
- Minimálne prestoje, nízke zberové straty a nízke prevádzkové náklady zohrávajú v súčasnosti stále významnejšiu úlohu.