Význam trávinno bylinných porastov v podmienkach pestovania pšenice ozimnej (Triticum aestivum)
Agrobiodiverzita je podmnožina biologickej diverzity, ktorá je dôležitá poľnohospodárstvo. Je to práve ľudský prvok, ktorým sa odlišuje agrobiodiverzita od „prirodzenej“ biodiverzity. V agroekosystémoch dochádza k interakcii medzi farmármi a živými organizmami, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie agroekosystémov.
Poľnohospodárska krajina sa výrazne zmenila po druhej svetovej vojne, príčinou je zvýšený prísun pesticídov, hnojív a zavedenie monokultúrnych plodín. Pôvodne rôznorodé a vysoko štruktúrované krajiny sa stali jednotnými oblasťami, ktoré pozostávajú z intenzívne využívaných jednotiek čo zapríčinilo, že biodiverzita agroekosystémov v porovnaní s prírodnými ekosystémami klesla.
K znženiu poklesu biodiverzity môžu prispieť trávinno bylinné pásy, biopásy alebo výsadba kríkov na okrajoch polí. Všetky tieto opatrenia napomáhajú pri produkcii biomasy, kolobehu živín, poskytujú biotopy a zvyšujú konektivitu a údržbu genetickej diverzity, poskytujú ďalšie regulačné služby, ako napríklad: vyrovnávacie funkcie tj. kontrola erózie.
Výskum sme uskutočnili od apríla do júna počas roku 2022, na plodine pšenica ozimná (Triticum aestivum) v podmienkach ekologického (Obr.1) a konvenčného (Obr.2) hospodárenia a jej trávinno bylinných porastov (TBP).
Obr. 1: Pšenica ozimná s trávinno bylinným porastom v podmienkach ekologického hospodárenia |
Obr. 2: Pšenica ozimná s trávinno bylinným porastom v podmienkach konvenčného hospodárenia |
Polia na ktorých prebiehal výskum patria spoločnostiam IMRIŠEK s.r.o. a ECO-FARM Nitra, s.r.o. v katastrálnom území mesta Nitra. Šírka TBP je pri každom poli 3m. Na každom poli a v každom TBP bolo umiestnených 5 zemných pascí (750ml), v rade vo vzdialenosti 10m medzi jednotlivými pascami. Teda v každom poli a TBP bola línia pascí dlhá 50m. Zemné pasce boli vyberané v pravidelných mesačných intervaloch a ako fixačnú tekutinu sme použili 4% formaldehydový roztok.
Počas výskumu sme zaznamenali 42 768 jedincov patriacich k 20 taxónom (tab. 1).
Tab. č. 1: Prehľad získaných taxónov v plodine pšenice ozimnej a trávinno bylinných porastov (TBP).
V podmienkach ekologického hospodárenia bolo potvrdených 25 694 jedincov (60,08%)a 16 taxónov. Z toho v plodine pšenice ozimnej sme zachytili 13 737 jedincov (53,46%) a 16 taxónov. V jej susediacom trávinno bylinnom poraste sme zaznamenali 11 957 jedincov (46,54%) a 14 taxónov. V podmienkach konvenčného hospodárenia sme zaznamenali 17 074 jedincov (39,92 %)a 20 taxónov. Z toho v plodine pšenice ozimnej sme zachytili 10 098 jedincov (59,14%) a 17 taxónov. V jej susediacom trávinno bylinnom poraste sme potvrdili 6976 jedincov (40,86%) a 19 taxónov.
Najviac zastúpenými taxónmy sú Coleoptera (39,04%) (v ekologickom hospodárení 78,89%; v konvenčnom hospodárení 21,11%), Collembola (26,21%)(v ekologickom hospodárení 53,85%; v konvenčnom hospodárení 46,15%), Diptera (16,01%) (v ekologickom hospodárení 30,62%; v konvenčnom hospodárení 69,38%).
U týchto dominantných taxónov sme zaznamenali rozdiely aj medzi plodinou a jej trávinno bylinným porastom (TBP). V podmienkach ekologického hospodárenia boli výsledky nasledovné Coleoptera (plodina = 52,67%; TBP = 47,33%), Collembola (plodina = 45,64%; TBP = 54,36%) a Diptera (plodina = 59,56%; TBP = 40,44%). V podmienkach konvenčného hospodárenia boli výsledky nasledovné Coleoptera (plodina = 45,84%; TBP = 54,16%), Collembola (plodina = 53,43%; TBP = 46,57%) a Diptera (plodina = 83,88%; TBP = 16,12%).
Z výsledkov nášho výskumu vyplýva že, viac jedincov sme potvrdili v ekologickom hospodárení avšak viac taxónov bolo v konvenčnom hospodárení. Počet jedincov medzi plodinou a TBP bol skoro vyrovnaný v ekologickom hospodárení, kde bol rozdiel len 6,93%. V konvenčnom hospodárení sme zaznamenali vyšší rozdiel 18,29%. Ekologické hospodárenie je prirodzenejšie pre hmyz a preto je rozdiel medzi TBP a plodinou menší a vytvára tak prienik medzi týmito habitatmi, čo ovplyvňuje aj ich vyšší počet jedincov.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore projektu KEGA No. 002UKF-4/2022 Metaana-lyzes in Biology and Ecology (Databases and Statistical Data Analysis).