Rozrušenie kukuričného zrna v kŕmnych dávkach pre dojnice - kľúč k vysokej produkcii mlieka
Kukuričná siláž je pre vysokoúžitkové dojnice dôležitým energetickým komponentom kŕmnych dávok. Je to krmivo bohaté na obsah štrukturálnych (NDV), tak aj neštrukturálnych sacharidov (škrobu a cukrov). Kvalita kukuričnej siláže je nevyhnutná pre zabezpečenie optimálneho zdravia, reprodukcie a celkovej aktivity či produktivity dojníc.
Pre zabezpečenie výroby kvalitnej kukuričnej siláže je nevyhnutné venovať pozornosť týmto kľúčovým faktorom:
- Optimálna fáza zberu kukurice priamo vplýva na kvalitu a výživnú hodnotu výsledných siláží. Zber by sa mal realizovať vo fáze mliečno-voskovej až voskovej zrelosti zrna, resp. keď sa mliečna línia zrna nachádza v 1/2 až 2/3. Významným faktorom je nepochybne výber vhodného silážneho hybridu, podmienky pestovania a ošetrovania porastu až do obdobia dosiahnutia silážnej zrelosti.
- Vhodný obsah sušiny sa považuje za ďalší kľúčový faktor pre výrobu kvalitnej kukuričnej siláže a závisí od viacerých faktorov, vrátane klimatických podmienok počas vegetačného obdobia i počas zberu, agrotechniky a tiež od výberu vhodného hybridu. Za vhodný obsah sušiny sa považuje rozpätie 30-35%, ktorý priaznivo ovplyvňuje fermentačný proces a dlhodobé skladovanie. Obsah sušiny je jeden z konzervačných činiteľov, keďže obsah sušiny výrazne ovplyvňuje rozvoj mikroorganizmov v silážnej hmote. Odchýlky od uvedenej sušiny sú nežiadúce, nakoľko nízky obsah zvyšuje riziko odtoku silážnych štiav a na druhej strane, príliš vysoký obsah je dôvodom horšieho utláčania hmoty, tým zvýšenia koncentrácie kyslíka a následne rozvoja nežiadúcej mikroflóry. Výhodou silážnej kukurice ako ľahko silážovateľnej krmoviny je, že v období optimálneho termínu zberu má porast zároveň aj vhodný obsah sušiny, čo umožňuje zberať kukuricu technológiou z priameho zberu.
- Úprava zberanej kukurice zahŕňa rezanie hmoty s mechanickým narušením zrna nevyhnutné pre zabezpečenie lepšej dostupnosti živín počas fermentácie a ľahšie vytlačenie vzduchu. Za vhodnú dĺžku rezanky sa považuje dĺžka 1-2 cm a podiel narušeného zrna by nemal klesnúť pod 95%. Dĺžka rezanky závisí od obsahu sušiny silážovanej hmoty (tzn. vyššia sušina = kratšia rezanka), ale aj od technológie vyberania siláže (fréza = dlhšia rezanka). Krátka rezanka a mechanické narušenie kukuričného zrna síce pozitívne vplýva na celkový proces silážnej fermentácie, avšak rezanka kratšia ako 8 mm je nevhodná pre prežúvavce nakoľko nepodporuje proces prežúvania a tvorbu slín, čím dochádza k znižovaniu hodnoty pH bachora a následne k vzniku metabolických porúch. Požadovaná štruktúra kukuričnej siláže pre výživu dojníc je uvedená v tabuľke číslo 1. Inovatívna technológia Shredlage (použitie valcov s priečnymi drážkami) má výhodu v tom, že umožňuje silážnu hmotu narezať nielen priečne, ale aj pozdĺžne, čím sa okrem iných zvyšuje stupeň narušenia zrna, čo vedie k vyššej stráviteľnosti živín vrátane škrobu.
K ďalším kľúčovým faktorom rozhodujúcich o kvalite kukuričnej siláže uskladnenej v silážnom žľabe patrí: prídavok aditív, spôsob naskladňovania a utláčania, dôsledné zakrytie, doba fermentácie (kvasenia) a manažment vyberania siláže. Spôsob vyberania siláže ovplyvňuje nielen straty živín a energie, ale aj štruktúru siláže, pričom je potrebné počítať s tým, že odber blokovým vykrajovačom nezmenšuje štruktúru vyberanej siláže tak výrazne, ako vyberanie frézou. Tento faktor je nutné zohľadniť ešte pri zbere silážnej hmoty, čiže pri technológii odberu frézou voliť dlhšiu dĺžku rezanky.
Tabuľka č. 1: Odporúčaný percentuálny podiel častíc v kukuričnej siláži
Na správnu štruktúru kŕmnej dávky vplývajú rôzne faktory ako typ miešacieho kŕmneho voza, ostrosť nožov, postupnosť nakladania (od suchých a dlhých po krátke a vlhké komponenty kŕmnej dávky) a čas miešania. Štruktúra kŕmnej dávky a jej vhodnosť pre tráviace procesy sa určuje pomocou Pensylvánskych sít rôznych rozmerov, na ktorých by malo zostať určité percentuálne zastúpenie danej frakcie. Častice, ktoré neprepadnú cez sitá s otvormi 19 a 8 mm zabezpečujú správne fyziologické procesy tráviaceho traktu dojnice. Častice väčšie ako 8 mm sú kľúčovým prvkom pre zabezpečenie procesu prežúvania, prostredníctvom ktorého dochádza k zmiešaniu sústa so slinami, čo je dôležité pre neutralizáciu bachorového prostredia (udržanie požadovaného pH: 6,2-6,8).
Významným faktorom z hľadiska využiteľnosti energie z kukuričnej siláže je podiel zrna (škrobu), jeho typ (flint, alebo dent) a stupeň narušenia zrna. Požadovaný obsah škrobu v kukuričnej siláži je 28-30%, pričom jeho stráviteľnosť značne kolíše (45-95%). Typ zrna flint má nižšiu degradovateľnosť škrobu v bachore (cca 45%) ako typ zrna dent (cca 60%), čo zabezpečuje väčší prietok nedegradovaného škrobu do tenkého čreva. Využitie škrobu hrá kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vysokej produkcie mlieka. Kukuričný škrob je bežnou a dôležitou súčasťou kŕmnych dávok pre dojnice, avšak jeho energetická účinnosť závisí od toho, či je dostupný pre tráviace procesy. Pre optimálne využitie škrobu, ale aj ostatných živín kukuričného zrna platí, že vonkajší obal (perikarp) musí byť narušený. Ak tomu tak nie je, vedie to k stratám živín a energie, a následne k zníženiu produkcie mlieka.
Stupeň narušenia kukuričných zŕn resp. náhľad na efektivitu trávenia a vstrebávania živín a energie z kŕmnej dávky sa dá zistiť na základe posúdenia štruktúry výkalov. Tento proces umožňuje posúdiť kvalitu, stráviteľnosť a štruktúru krmív, ktoré sú súčasťou skrmovanej kŕmnej dávky. Sitá, ktoré sa využívajú na hodnotenie štruktúry výkalov sú na fotografii 1. Vrchné sito má priemer otvorov 4,8 mm a cieľom je, aby po premytí výkalov bol podiel nestrávených častíc na tomto site menší ako 10% (pri skupine dojníc na začiatku laktácie sa dá akceptovať do 20%). Na vrchnom site sa väčšinou zachytávajú nestrávené zvyšky dlhých častíc objemových krmív ako slama, seno a tiež celé zrná kukurice. Tieto nestrávené časti a celé zrná môžu byť výsledkom nedostatočného rozrušenia či nevhodnej mechanickej úpravy krmiva. Práve prítomnosť dlhých zvyškov a celých zŕn (fotografia 2) negatívne ovplyvňuje efektivitu trávenia a vstrebávania živín, čo môže mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav, reprodukčné vlastnosti a v neposlednom rade na produkčnú schopnosť dojníc. Na strednom site s priemerom otvorov 3,2 mm by nemal presiahnuť podiel nestrávených zvyškov 20%. Súčasťou tejto frakcie môžu byť rôzne zvyšky jadrových krmív, ako jačmeň, časti zrna kukurice či pšenice, ktoré naznačujú, že krmivo nebolo vhodne mechanicky spracované. Vysoký podiel nestrávených zvyškov na site s otvormi 3,2 mm indikuje nutnosť zlepšiť procesy spracovania jednotlivých komponentov kŕmnej dávky, ale môže upozorňovať aj na skrmovanie nekvalitných alebo menej kvalitných krmív, napríklad s vysokým podielom lignínu. Po premytí výkalov podiel častíc na spodnom site s otvormi 1,6 mm má byť väčší ako 50%. Celkovo z hľadiska efektívnosti využitia škrobu z kŕmnej dávky dojníc je požadovaný max. obsah škrobu vo výkaloch 3-5%.
Na fotografiách 1 a 2 je možné vidieť nestrávené zvyšky na sitách po premytí výkalov. Na prvom site je vysoké zastúpenie celých nestrávených zŕn kukurice, čo negatívne ovplyvňuje ekonomickú efektívnosť výroby mlieka. Prítomnosť celých zŕn kukurice hovorí jednoznačne o tom, že dojnice nedokážu rozložiť a následne využiť obsiahnuté živiny, ak nie sú zrná mechanicky spracované. Táto skutočnosť vedie k celkovému zníženiu príjmu živín a energie z kŕmnej dávky. Pri takto zostavenej kŕmnej dávke dochádza v poľnohospodárskom podniku k poklesu ekonomickej efektívnosti, najmä z dôvodu nižšej produktivity dojníc. Tento stav, vysokého percentuálneho zastúpenia nestrávených zvyškov na prvom site si vyžaduje okamžitú pozornosť a revíziu kŕmnej dávky, resp. kŕmnej stratégie a samotných procesov spracovania krmiva. Zabezpečenie vhodnej mechanickej úpravy krmiva je nevyhnutné pre zlepšenie celkovej stráviteľnosti a využiteľnosti živín. Optimálne mechanické spracovanie kukuričného zrna pri výrobe kukuričnej siláže je dôležitým faktorom ekonomickej efektívnosti výroby mlieka.
S podporou projektu: VEGA 1/0321/23.
