Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Krmoviny

Optimalizácia produkčných parametrov revitalizovaných trávnych porastov

18-10-2023
RNDr. Ľubomír Hanzes, PhD.; Ing. Norbert Britaňák, PhD.; Ing. Iveta Ilavská, PhD. | [email protected]
NPPC - VÚRV Piešťany - ÚTPHP Banská Bystrica

Podstatnou funkciou trávnych porastov je funkcia produkčná. Nadzemná fytomasa poskytuje krm pre výživu zvierat, a to buď pri priamom skrmovaní počas vegetačného obdobia, alebo v konzervovanej forme. Okrem dôležitých ekologických funkcií, ako je vodoochranná, pôdoochranná, krajinotvorná a estetická, sú trávne porasty aj dôležitým zdrojom biodiverzity, a to tak na úrovni druhov, ako aj spoločenstiev.

Obr. 1

Význam a podpora funkcií trvalých trávnych porastov (TTP) je zohľadnená vo viacerých strategických dokumentoch a politikách. Strategický plán SPP (2023 – 2027) má za cieľ rozvíjať najmä tie sektory, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu pre slovenský vidiek, životné prostredie a spoločnosť. Okrem iného, je táto podpora zameraná aj na živočíšnu výrobu, ktorá je z veľkej časti (najmä v horských a podhorských oblastiach) naviazaná aj na TTP. Predmetný dokument kladie veľký význam aj na zachovávanie a udržiavanie trvalých trávnych porastov, s akcentom na podporu ich biodiverzity, klimatickú zmenu a celkovú obnovu prírodných ekosystémov.

Kosenie a pasenie sú v našich podmienkach základnými postupmi, ktoré zabezpečujú trvalým trávnym porastom plnenie ich mimoprodukčných funkcií a hospodárskeho benefitu. V krajine sa však stretávame aj s ich degradáciou, spôsobenou buď nadmernou intenzifikáciou alebo extenzifikáciou, ktoré negatívne ovplyvňujú všetky ich funkcie. V procese začínajúcej sukcesie, sa na trávnych porastoch začínajú presadzovať konkurenčne silné druhy tráv a bylín, často etablované skôr v lesných ekosystémoch a ekotonových spoločenstvách, pričom s postupom času sa zvyšuje aj podiel náletov drevín a krov. Predovšetkým na mezofilných stanovištiach hrajú v sukcesných sériách kľúčovú úlohu konkurenčne silné, expanzívne dominanty. Z ekologického hľadiska nastáva pri sukcesii TTP degradácia mimoprodukčných funkcií, typických pre lúčne ekosystémy. Z hľadiska hospodárskeho, ustupujú z porastu krmovinársky hodnotné druhy, čím prichádzame o kvalitné objemové krmivo.

Proces revitalizácie a obnovy zanedbaných až degradovaných plôch závisí od stupňa ich narušenia a prebiehajúceho sukcesného štádia. Na plochách s vyšším podielom drevitého zárastu je nutné pristúpiť k jeho likvidácii. Ak nie je zárast príliš vysoký, je možné realizovať mulčovanie, pri ktorom dochádza aj k úprave a vyrovnaniu terénu. Na revitalizáciu porastov možno využiť najmä kosenie a aj pasenie vhodných kategórií zvierat. Ak sa porast po procese revitalizácie dostane do primeraného štádia, je možné zvýšiť jeho krmovinársku hodnotu aj aplikáciou živín.

Obr. 2

Ako príklad obnovy nevyužívaného trávneho porastu uvádzame výsledky nášho výskumu, zameraného na hodnotenie účinnosti rôzne zvolených zásahov vo vzťahu k jeho zmenám v procese revitalizácie, ale aj dlhodobého udržiavania jeho produkčných ale aj mimoprodukčných ukazovateľov.

Experimentálne práce boli realizované na zrevitalizovanom trávnom poraste (technológiou kosenia a mulčovania) na stanovišti v Liptovskej Tepličke (990 m n. m.). Pokus v tomto experimentálnom dizajne bol založený v roku 2013 (prvá fáza revitalizačných zásahov). V príspevku uvádzame výsledky z druhej experimentálnej fázy z rokov 2016 – 2018. Variantné prevedenie pokusu je uvedené v tab. 1.

Tab. 1: Variantné prevedenie pokusu

Tab. 1

Pri hnojených variantoch sa použili nasledovné hnojivá: liadok amónny s dolomitom (LAD), superfosfát, draselná soľ. Pri P hnojení bola dávka 30 kg.ha-1.rok -1 a K 60 kg.ha-1.rok-1. Fosfor a draslík sa aplikovali v jarnom období. Dávka N 90 bola rozdelená, pričom polovica (45 kg.ha-1) sa aplikovala v jarnom období a druhá dávka (var. 7 a 8) po prvej kosbe.

V príspevku hodnotíme vplyv zvolených pratotechnických zásahov na produkciu sušiny a bonitu trávneho porastu (EGQ) podľa Nováka.

Úroda sušiny sa odvíjala od úrovne hnojenia a intenzity využívania (tab. 2). Najvyššia celková produkcia v prvom roku bola vo variante s najvyššou dávkou dusíkatého hnojenia (90 kg.ha-1) pri trojkosnom využívaní (var. 8), a to 5,26 t.ha-1. 5,15 t.ha-1 sušiny bolo zaznamenaných vo variante 7 a vo variante 6 (s nižšou dávkou N) zase 4,3 t.ha-1. Najnižšiu úrodu (1,24 t.ha-1) vykazoval mulčovaný porast vo variante 5. V roku 2017 bola produkcia sušiny v jednotlivých variantoch podobná ako v roku predchádzajúcom (tab. 2). Najúrodnejšie porasty boli opäť vo variantoch hnojených dusíkom (var. 8,7,6) a najmenej produkčným bol tento rok jednokosný porast bez hnojenia (var. 2 – 1,47 t.ha-1). Aj v poslednom roku (2018) boli úrody nadzemnej fytomasy v experimente proporčne ale aj výškou produkcie podobné, ako v dvoch predchádzajúcich rokoch, s vyššou produkciou zaznamenanou vo variantoch 8, 7, 6, a 3, čiže s aplikáciou živín.

Pri celkovom zhodnotení produkčnej schopnosti jednotlivých trávnych porastov v priemere rokov (tab. 2) možno konštatovať, že na výšku produkcie výrazne vplývalo hnojenie, a to najmä aplikácia dusíka. Najprodukčnejším (5,19 t.ha-1) variantom bol var. 7 (N90 + PK) pri dvojkosnom systéme využívania, pričom hneď za ním nasledoval porast s identickým hnojením, avšak s kosbou navyše (var. 8 - 5,02 t.ha-1). Za hnojenými porastmi nasledoval opustený porast (2,68 t.ha-1) a až potom extenzívne TTP. Najnižšia produkcia 1,62 t.ha-1sušiny bola zaznamenaná pri jednokosnom poraste bez aplikácie živín (var. 2). Tieto výsledky potvrdzuje aj hodnotenie produkcie vo vzťahu k faktoru "úroveň hnojenia" (tab. 3). Výška produkcie sušiny pri tomto hodnotení stúpa s množstvom aplikovaných živín, a to od 2,03 t.ha -1 pri porastoch bez hnojenia až po 5,11 t.ha -1 pri N90+PK. Úroda stúpala aj pri faktore "frekvencia využívania", s výnimkou frekvencie 0 (bez využívania), kde bola produkcia vyššia ako na jednozásahových variantoch (tab. 3). Bolo to dôsledkom hromadenia nadzemnej fytomasy a stariny na opustenom, nevyužívanom trávnom poraste. Nárast produkcie s frekvenciou využívania bol však aj v synergii s aplikáciou živín na niektorých viackosných porastoch.

Tab. 2: Celková ročná produkcia sušiny (t.ha-1) vo variantoch 1 – 8

Tab. 2

Tab. 3: Produkcia sušiny v priemere rokov (t.ha-1) v závislosti na faktore frekvencia využívania a hnojenie

Tab. 3

V priebehu trvania experimentu, došlo na základe rôzne nastavených pratotechnických zásahov k diferenciácii porastov s následným zaradením do troch kategórií bonity: E GQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný), EGQ50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný), EGQ25 – 50 (málo hodnotný až menejhodnotný) (tab. 4). Kŕmna hodnota porastov, vykazovala v každom roku proporčne podobné hodnoty, aj keď medzi rokmi a aj medzi variantmi a kosbami boli rozdiely. Z hľadiska tohto parametra sa ako najúspešnejší zásah javí var. 3 (PK hnojenie), kde sa hodnoty v postupnosti rokov v prvej kosbe pohybovali nasledovne: 2016: E GQ 83,09; 2017: E GQ 86,06; 2018: E GQ 81,61. Dokazuje to aj najvyššia priemerná bodová hodnota 83,59 v priemere troch rokov (tab. 4). Rovnako vysoké a aj počas trojročného obdobia stabilné hodnotenia boli evidované v tomto variante aj v druhých kosbách. Okrem spomínaného zásahu, možno medzi vyššie hodnotené porasty zaradiť aj vo variantoch 8,7,6. Naopak nižšia intenzita a absencia hnojenia sa premietli do nižších priemerných hodnôt E GQ vo variantoch 2, 5 a 4. Suverénne porast s najnižšou kŕmnou hodnotou bol podľa očakávania vo variante 1, čiže nevyužívaná kontrola. V priemere rokov bola jeho hodnota E GQ 44,14 (tab. 4).

Tab. 4: Kŕmna hodnota porastov E GQ v rokoch 2016 – 2018

Tab. 4

Zanedbané trávne porasty je možné znovu prinavrátiť medzi plochy s krmovinárskym využitím. Produkčné ukazovatele kreovali v našom prípade najmä frekvencia zásahov a spôsob a úroveň hnojenia. Z hľadiska nami maximálne dosiahnutej produkcie sušiny sa ukázali porasty, ktoré boli hnojené dávkou N 90 kg.ha-1.rok-1, P 30 kg.ha-1.rok-1, K 60 kg.ha-1.rok-1, pričom vyššiu produkciu sme evidovali aj pri N 45 a samostatnom PK hnojení. Pri šetrení ekonomických nákladov stačí v daných a podobných ekologických podmienkach skombinovať tento režim hnojenia s dvojkosným využívaním. Z hľadiska kvality (kŕmna hodnota EGQ) a vhodnosti k ďalšiemu krmovinárskemu využívaniu je postačujúci dvojkosný zásah s aplikáciou P a K živín. Tento typ hnojenia podporuje v porastoch najmä ďatelinoviny, ktoré sú z krmovinárskeho hľadiska veľmi cenné. Vyššiu kŕmnu hodnotu lúčnych fytocenóz zabezpečuje aj vhodná trávna zložka, ktorá bola v našom experimente vo vyššej miere zaznamená najmä vo variantoch s aplikáciou N (var. 6, 7 a 8).