Štruktúra epigeickej fauny vplyvom vlastností pôdy v podmienkach konvenčného poľnohospodárstva
Agroekosystémy sú antropogénne modifikované ekologické systémy, ktoré využívajú prírodné zdroje na poľnohospodársku výrobu, ktorej hlavnou zložkou je pôda. Produktivitu a fungovanie agroekosystémov však ovplyvňujú neustále zmeny vo využívaní pôdy, hospodárenie s pôdou, využívanie poľnohospodárskych vstupov, poľnohospodárske stroje, znížená pôdna fauna, zhutnenie pôdy. Epigeická a pôdna biodiverzita riadia kľúčové funkcie v agroekosystémoch, určujú úrodnosť pôdy, produktivitu plodín a toleranciu stresu. Taktiež je zložito prepojená so štruktúrou pôdy, ako je agregácia a konektivita pórov, pretože táto štruktúra reguluje tok vody, kyslíka a živín cez systém.
Výskum, ktorým sme sledovali vplyv pôdnych vlastností na epigeické skupiny sme uskutočnili počas troch rokov 2019 - 2021 na 3 poľnohospodárskych plodinách (Hordeum vulgare, Zea maysa Brassica napus) v podmienkach konvenčného pestovania, katastrálneho územia mesta Nitra. Polia na ktorých prebiehal výskum patria spoločnosti IMRIŠEK s.r.o.. V každej plodine bolo 5 zemných pascí (750 ml), umiestnených v rade vo vzdialenosti 10 m medzi jednotlivými pascami. Teda v každej plodine bola línia pascí dlhá 50 m. Zemné pasce boli vyberané v pravidelných mesačných intervaloch a ako fixačnú tekutinu sme použili 4 % formaldehydový roztok. Vlastnosti pôdy (pH, vlhkosť, draslík, fosfor a dusík) sme merali pomocou kufríka na analýzu pôdy (visicolor, Bodenkoffer, 931601).
Počas výskumu sme zaznamenali 27 991 jedincov patriacich k 20 taxónom (tab. 1).
Tab. č. 1: Prehľad získaných taxónov na skúmanych plodinách počas mesiacov máj – október
V tomto príspevku nadviažeme na vplyv pôdnych vlastností (pH, vlhkosť, draslík, fosfor a dusík), ktorý ovplyvňujú ich výskyt.
Celková priemerná hodnota pH počas výskumu je 6,9 podobnú hodnotu sme zaznamenali u všetkých plodín počas skúmaných mesiacov. Najvyššia zaznamenaná hodnota je 7,04 a najnižšia 6,88. Priemerná zaznamenaná vlhkosť bola 36,25 %. Najvyššiu hodnotu sme zistili v repke (40,83 %) a najnižšie v jačmeni (33,97 %). Priemernú hodnotu draslíka a dusíka sme potvrdili 27,83 (mg/kg). Najvyššiu hodnotu sme zistili v kukurici 26,29 (mg/kg)a najnižšia v repke 15,52 (mg/kg). Fosfor mal celkovú priemernú hodnotu 2,1 (mg/kg). Najvyššia hodnota bola v jačmeni 2,22 (mg/kg) a najnižšia v repke 1,24 (mg/kg).
Najoptimálnejšie podmienky pôdy mali epigeické skupiny pre plodinu jačmeň jarný počas mesiace júl, kedy boli priemerné vlastnosti pôdy nasledovné pH = 7, vlhkosť = 26,67%, draslík a dusík = 14,55(mg/kg), fosfor = 1,16 (mg/kg). V plodine kukurici siatej mali optimálne podmienky počas mesiaca august s nasledovnými priemernými podmienkami vlastnosti pôdy pH = 6,99, vlhkosť = 45 %, draslík a dusík = 18,33 (mg/kg), fosfor = 1,43 (mg/kg). Pre repku olejku to bol mesiac jún v ktorom bolo zaznamenaných najvyšší počet jedincov a podmienky pôdy boli nasledovné pH = 7, vlhkosť = 40,8 %, draslík a dusík = 12,4 (mg/kg), fosfor = 0,99 (mg/kg).
Tab. č. 2: Namerané vlastnosti pôdy na skúmaných plodinách počas mesiacov máj – október
Sumárne znázornenie jedincov a vlastnosti pôdy počas mesiacov máj a október, na skúmaných plodinách sú zobrazené na grafe 1 a 2.
Graf 1: Sumarizovaný výskyt jedincov na skúmaných plodinách počas mesiacov máj - október
Graf 2: Sumarizované vlastnosti pôdy na skúmaných plodinách počas mesiacov máj - október
Tento príspevok vznikol vďaka podpore projektu KEGA No. 002UKF-4/2022 Metaana-lyzes in Biology and Ecology (Databases and Statistical Data Analysis), VEGA 1/0604/20 Environmental assess-ment of specific habitats in the Danube Plain.
