Doterajšie poznatky o opatrení Zelená nafta 2019+
Opatrenie na podporu výroby v objeme 30 mil. €, ktoré v súčasnosti poznáme pod názvom Zelená nafta 2019+, bolo prisľúbené farmárom počas ich štrajku v januári 2018.
Následne MPRV SR pristúpilo k uzatvoreniu zmluvy o Úlohe odbornej pomoci s názvom „Informačný systém o vybavenosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky strojovou technikou“ s NPPC - VÚEPaP a v rámci nej sa ako samostatná etapa vyčlenila úloha s názvom „Stanovenie prevádzkových ukazovateľov (normatívov) nasadenia strojov a nákladových ukazovateľov pre oblasť rastlinnej výroby“, na ktorej riešení sa spolupodieľali TF SPU v Nitre a VÚŽV Nitra.
Pri jej riešení bol vypracovaný modelovací program, ktorého základom je štrukturovaná databáza údajov normatívneho charakteru, uľahčujúca modelovanie rôznych variantov pracovných postupov pestovania poľných plodín podľa obmedzujúcich podmienok užívateľa. Hlavnými časťami databázových súborov modelovacieho programu sú:
- normatívne údaje o vybraných technologických parametroch strojov a strojových súprav,
- normatívne údaje o materiálových vstupoch a produkcii,
- odporúčané technologické postupy pestovania poľných plodín.
Metodický prístup zostavovania technologických postupov pestovaných skupín plodín a chovaných skupín hospodárskych zvierat bol využitý aj pri spracovaní normatívnych údajov o spotrebe nafty v rámci riešenej úlohy.
V rámci riešenej úlohy boli vypracované normatívy spotreby nafty pre vybrané skupiny plodín pestovaných v rámci špeciálnej rastlinnej výroby a pre jednotlivé kategórie chovaných zvierat v rámci živočíšnej výroby.
V rokoch 2019 až 2022 sa v rámci výziev na podporu špeciálnej rastlinnej výroby zapájali poľnohospodári s výsledkom, ktorý je uvedený v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Prehľad čerpania dotačných prostriedkov v rámci opatrenia Zelená nafta 2019+
Kým v prvých dvoch rokoch využívania tohto opatrenia PPA na svojich stránkach zverejňovala pomerne podrobné informácie o počte podaných a schválených žiadostí, ako aj čerpaní dotačných prostriedkov, v súčasnosti takého informácie verejne dostupne na stránkach PPA nie sú. Možno využiť iba rôzne iné zdroje informácií, napr. TASR 18. augusta 2022 uviedla, že PPA zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí na opatrenie štátnej pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (tzv. Zelená nafta 2022). Cieľom pomoci je podporiť poľnohospodársku prvovýrobu formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Oprávnení žiadatelia môžu predkladať žiadosti v termíne od 18. augusta 2022 do 19. septembra 2022. Limit pri poskytovaní štátnej pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach je 32 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2021 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zvýšilo normatívy pre živočíšnu výrobu na podporované hospodárske zvieratá. Potom 29. novembra 2022 PPA oznámila, že vyplatila celú štátnu pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach tzv. Zelená nafta 2022. Žiadatelia mohli posielať agentúre svoje žiadosti od 18. augusta 2022 do 19. septembra 2022 prostredníctvom systému ITMS2014+. Podľa medializovanej správy PPA vyplatila v rámci tohto opatrenia 2 697 žiadateľom celkovú sumu 32 028 473,27 €.
Normatívy spotreby nafty a Zelená nafta 2023
21. júla 2023 PPA zverejnila výzvu pre oprávnených žiadateľov na predkladanie žiadostí na opatrenie štátnej pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach tzv. Zelená nafta 2023. Cieľom pomoci je podporiť poľnohospodársku prvovýrobu formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. PPA takto podporuje prvovýrobcov v rastlinnej a živočíšnej výrobe pričom alokácia na túto výzvu predstavuje sumu 32 miliónov EUR. Na základe zverejnenej výzvy je možné v termíne od 21. júla 2023 do 21. augusta 2023 predkladať žiadosti.
Podľa zverejnenej prílohy č.2 k uvedenej výzve zostali zvýšené normatívy pre živočíšnu výrobu na podporované hospodárske zvieratá zachované aj pre túto výzvu. Bolo správnym riešením navýšiť normatívy pre ŽV?
Ako bolo vyššie uvedené na tvorbe normatívov spotreby nafty sa spolupodieľali pracovníci TF SPU Nitra a VÚŽV Nitra. A normatívy boli skutočne napočítané len pre tie operácie v RV a ŽV, pri ktorých sa nafta preukázateľne spotrebúva. Napr. pri chove hydiny to je spotreba v súvislosti s nasledovnými činnosťami (tabuľka 2):
Tabuľka 2: Normatív spotreby nafty pri chove husí (l/1000 ks)
Ako priemerná hodnota normatívu bolo vypočítané číslo 260,59 l/1000 ks, ktoré bolo použité v rokoch 2019 až 2021 ako normatívna hodnota. V roku 2022 však bolo na základe rozhodnutia MPRV SR zmenené - zvýšené na 1 620,97 l/1000 ks, čo znamená nárast o 522,04 % ! Pri niektorých ďalších kategóriách chovanej hydiny bol nárast ešte vyšší (viď tabuľka 3).
Tabuľka 3: Normatívy spotreby nafty v ŽV
V tabuľke 3 je napr. uvedený rovnaký normatív spotreby nafty pre sliepky - nosnice chované na podstielke aj v obohatených klietkach. Pôvodný návrh normatívov pritom bol 81,67 l/1000 ks pre chov na podstielke a 41,59 l/1000 ks pre chov v obohatených klietkach (tam sa nepodstiela, teda odpadá manipulácia so slamou). Pri spoločnom normatíve 81,67 l/1000 ks by sa to dalo ešte tolerovať, ale navýšenie na 1 035,93 l/1000 ks (alebo o 1 168,43 %) je nepochopiteľné! A ešte viac (až o 1 710,25 %) bol zvýšený normatív pre odchov a výkrm kurčiat!
Keď sa pripravovalo opatrenie s označením Zelená nafta 2019+ bolo viackrát zdôrazňované, že pôjde o skutočne systémové opatrenie - podporení budú pestovatelia a chovatelia na základe vykázaných aktivít z predchádzajúceho roka. Okrem toho, že budú vedieť vykázať to, že pestovali podporované plodiny, alebo chovali podporované zvieratá, asi by mali vedieť vykázať aj nakúpenú a spotrebovanú naftu. A tu neviem ako a či vôbec by vedeli túto povinnosť splniť chovatelia hydiny.
Prečo je vôbec potrebné „dotovať“ naftu?
Náklady na spotrebovanú naftu pri práci strojov v RV aj ŽV predstavujú významnú nákladovú položku. V období rokov 2004 až 2010 mali napr. farmári možnosť využívať daňovo zvýhodnenú „červenú naftu“ (znížená sadzba spotrebnej dane o 0,225 €/l). Od januára 2011 došlo k zrušeniu daňového zvýhodnenia.
Ako bolo uvedené v Zelenej správe 2011 ... „Významné zmeny pre poľnohospodárov nastali aj v spotrebnej dani z minerálneho oleja (novela zákona č. 492/2010 Z.z.), keď od januára 2011 bolo zrušené daňové zvýhodnenie tzv. červenej nafty. Dopad zo zrušenia zvýhodnenej nafty, a tým uplatňovania nižšej sadzby dane sa premietol do zvýšených nákladov pre pohonné hmoty pre poľnohospodárov, a to pri spotrebe cca 130 tis. litrov nafty vo výške cca 34 mil. €.“
V tom čase sa však vtedajší minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka viackrát vyjadril, že „...zrušenie tzv. červenej nafty pre farmárov neznamená výrazné zvýšenie nákladov, nakoľko to predstavuje len 1 % nákladový nárast...“ Informáciu zo Zelenej správy, ako aj vyjadrenia p. ministra citovali viaceré média, avšak čiastočný omyl týchto informácií bol v tom, že spotreba nafty v poľnohospodárstve v tom čase bola 130 tis. ton a nie litrov a percentuály nárast nákladov bol podstatne vyšší!
V marci roku 2011 bola spracovaná a v týždenníku Roľnícke noviny aj publikovaná analýza o navýšení ceny nafty a jej dopade na podiel v cene vlastných nákladov na pestovanie vybraných plodín. Pri jej spracovaní boli využité informácie, ktoré odzneli na niektorých tlačových konferenciách, resp. boli publikované v tlači v čase úpravy Zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Písalo sa napr. že: „...o 0,17 €/l sa zvýšila pre farmárov cena nafty hneď na začiatku roka 2011, cenu nafty vyššiu o viac ako 7 Sk/l (0,24 €/l) uviedol vo svojich vystúpeniach expremiér Fico a s cenou vyššou o 10 Sk/l (0,33 €/l) kalkuloval vo svojom vystúpení v relácii „O 5 minút 12“ pán poslanec Kažimír...“
Jednoduchý prepočet ukázal, že aj „centový“ nárast ceny nafty môže mať dopad na % podiel nákladov na naftu vo vlastných nákladoch na výrobu poľnohospodárskych produktov (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Navýšenia podielu nákladov na výrobu vybraných poľnohospodárskych produktov pri zmene ceny nafty
Pre spresnenie je treba ešte uviesť, že došlo k zmene ceny nafty ktorú farmári nakupovali - červená nafta bola nakupovaná za cenu 0,83 €/l a po zrušení daňového zvýhodnenia sa cena nafty vyšplhala na 1,25 €/l. Aký dopad to malo na zmenu v štruktúre nákladov na prácu strojov je zrejmé z tabuľky 5.
Tabuľka 5: Navýšenie podielu nákladov na spotrebovanú naftu pri zmene jej ceny
Ako čiastočná forma pomoci farmárom bolo potom v roku 2013 jednorázovo schválené opatrenie na daňové zvýhodnenie 65 miliónov litrov nafty v sume 10 miliónov €. Podľa Zákona č. 33/2013 Z.z. mala PPA možnosť poskytnúť dotáciu v sume 0,153 €/l minerálneho oleja a to najviac do množstva:
- 25,45 l/ha poľnohospodárskej pôdy,
- 54,30 l/veľkú dobytčiu jednotku.
Od roku 2014 už potom farmári žiadnu podporu na spotrebovanú naftu nedostali a aj pri ďalších podporných opatreniach boli v značnej nevýhode oproti „konkurentom“ v okolitých krajinách (tabuľka 6).
Tabuľka 6: Výdavky štátneho rozpočtu na podporu pôdohospodárstva za rok 2016 (€)
V opatreniach štátnej pomoci sa aj v niektorých okolitých krajinách skrývajú dotačné podpory na naftu, takže nie je to len náš výmysel.
Koľko nafty vlastne minie poľnohospodárstvo?
Ešte jedna poznámka k vykazovaniu spotreby nafty v poľnohospodárstve. ŠÚSR na základe svojich postupov získava informácie a vykazuje spotrebu palív a energií v jednotlivých odvetviach NH. Takéto informácie sú potom využívané aj ako podklady pre spracovanie rôznych publikácií, napr. aj Zelenej správy. V poslednej Zelenej správe obsahujúcej údaje z roku 2021 bola uvedená nasledujúca tabuľka 7:
Tabuľka 7: Spotreba vybraných druhov palív, elektriny a tepla v pôdohospodárstve
Podľa údajov uvedenej tabuľky bola spotreba nafty v poľnohospodárstve na úrovni 82 640 ton, čo pri objemovej hmotnosti nafty 0,84 kg/l predstavuje 98 380 852 litrov. Dovolím si s týmto údajom nesúhlasiť!
Ak totiž vychádzame z ďalších informácií v Zelenej správe napr. zistíme, že v roku 2020 predstavovala výmera využitej poľnohospodárskej pôdy 1 910 038 ha. Ak podelíme celkovú spotrebu nafty celkovou výmerou využitej poľnohospodárskej pôdy dostaneme priemernú spotrebu na úrovni 51,51 l/ha a to je veľmi malá hodnota.
Napr. v susednej ČR sa pri spotrebe nafty v poľnohospodárstve vykazujú nasledovné hodnoty (tabuľka 8):
Tabuľka 8: Spotreba motorovej nafty v poľnohospodárstve v podnikoch s 20 a viac zamestnancami (mil. l)
Pri vykazovanej výmere 4 199 tisíc ha poľnohospodárskeho pôdneho fondu tak vychádza priemerná spotreba v českom poľnohospodárstve 104,42 l/ha, z toho na rastlinnú výrobu pripadá spotreba 89,50 l/ha. A to sú podstatne vyššie hodnoty ako vykazujeme na Slovensku.
Niekde v štatistike asi bude chyba, pretože keď napr. prepočítame celkovú spotrebu nafty vypočítanú na základe vypracovaných normatívov a deklarovanej výmery pestovaných plodín 1 664 257 ha v roku 2020 (podľa podkladov PPA), tak vychádza celková spotreba nafty 147 381 450,62 litrov a v prepočte na 1 ha to predstavuje 88,56 l/ha (iba RV bez ŽV). A toto číslo sa už zdá byť reálnejšie vo vzťahu k vykazovanej spotrebe nafty v poľnohospodárstve. Aby sme dostali celkovú spotrebu nafty v poľnohospodárstve, ešte by bolo potrebné pripočítať spotrebu v ŽV, ale k tomu sú potrebné údaje o stavoch zvierat.
Záver
Na opatrenie Zelená nafta 2019+ poľnohospodári od začiatku zareagovali pomerne dobre a a aj v súčasnosti je oň záujem. Svedčia o tom údaje uvedené v tabuľke1, podľa ktorých rastie tak výmera podporovanej plochy pestovaných plodín, ako aj počet žiadateľov o vratku spotrebnej dane z motorovej nafty.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) získala za projekt Zelená nafta ocenenie za elektronizáciu štátnej správy ITAPA 2019. Spomedzi viac ako 25 prihlásených projektov zaujala odbornú porotu silnou debyrokratizáciou a inovatívnym prístupom s využitím už existujúcich štátnych systémov. Je však potrebné v ďalšom období tento projekt udržiavať a nezasahovať do jeho nastavenia niektorými ťažko zdôvodniteľnými administratívnymi opatreniami.
