Komisia prijala usmernenia k dohodám o udržateľnosti v poľnohospodárstve
Európska komisia prijala usmernenia, ako koncipovať dohody o udržateľnosti v oblasti poľnohospodárstva („usmernenia“) pomocou novej výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ zavedenej v rámci nedávnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky („SPP“).
Článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) vo všeobecnosti zakazuje dohody medzi spoločnosťami, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Na druhej strane, na základe článku 210a nariadenia 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami („nariadenie o SOT“) sa tento zákaz nevzťahuje na určité dohody obmedzujúce hospodársku súťaž v sektore poľnohospodárstva, ak sú takéto dohody nevyhnutné na dosiahnutie noriem udržateľnosti, ktoré presahujú rámec povinných únijných alebo vnútroštátnych pravidiel.
Nové usmernenia majú objasniť, ako prevádzkovatelia v agropotravinárskom sektore môžu koncipovať spoločné iniciatívy udržateľnosti v súlade s článkom 210a:
- vymedzujú, na aké dohody sa zákaz nevzťahuje. Výnimka sa vzťahuje len na dohody medzi rôznymi výrobcami v poľnohospodárstve a dohody medzi výrobcami a inými aktérmi pôsobiacimi v agropotravinovom reťazci, ako sú spoločnosti dodávajúce vstupy pre výrobu, distribúciu, dopravu a balenie výrobkov. To znamená, že pri dohodách medzi aktérmi bez účasti poľnohospodárskych výrobcov výnimku využiť nemožno. Okrem toho sa dohody vždy musia vzťahovať na poľnohospodárske výrobky.
- vymedzujú prípustné ciele udržateľnosti. V usmerneniach sa objasňuje rozsah cieľov udržateľnosti, ktoré možno dohodami sledovať. Ciele sú stanovené v článku 210a nariadenia o SOT a možno ich rozdeliť do troch kategórií:
- ochrana životného prostredia;
- zníženie miery používania pesticídov a antimikrobiálnej rezistencie a
- zdravie a dobré životné podmienky zvierat.
Znamená to, že výnimku nemožno uplatniť pri dohodách zameraných na ciele ekonomickej a sociálnej udržateľnosti (napr. spravodlivá odmena poľnohospodárom a poľnohospodárskym pracovníkom).
- stanovujú požiadavky na normy udržateľnosti. Aby sa výnimka dala uplatniť, musia sa strany dohodnúť na prijatí normy udržateľnosti, ktorá je prísnejšia než sú povinné predpisy podľa práva EÚ alebo vnútroštátneho práva, hoci aj minimálne. Takéto dohody by mali byť na spĺňanie dohodnutej normy udržateľnosti nevyhnutné.
- objasňujú, že dohody o udržateľnosti môžu zahŕňať akýkoľvek typ obmedzenia hospodárskej súťaže, ak je nevyhnutné na spĺňanie dohodnutej normy udržateľnosti. Podrobne sa v nich uvádza, ako v praxi posudzovať, či je dané obmedzenie hospodárskej súťaže nevyhnutné. Napríklad sa aktéri môžu dohodnúť na platbách výrobcom na pokrytie dodatočných nákladov, ako aj na peňažných stimuloch pre nich, aby normu zaviedli a podstúpili s tým spojené riziko. Vylúčenie tovaru alebo aktérov z iných členských štátov sa zo zásady na spĺňanie dohodnutej normy udržateľnosti nepovažuje za nevyhnutné.
- vymedzujú rozsah následnej intervencie zo strany orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Usmernenia objasňujú, že v prípadoch, keď vykonávanie dohody o udržateľnosti vedie okrem iného k neprimeraným spotrebiteľským cenám alebo k tomu, že z trhu zmizne výrobok, po ktorom je veľký dopyt spotrebiteľov, orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu zasiahnuť a vyžadovať zastavenie alebo zmenu dohody o udržateľnosti.
Usmernenia nadobudnú účinnosť po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Prevádzkovateľom, ktorí dohody o udržateľnosti už zaviedli, sa adresuje žiadosť, aby ich zladili s usmerneniami Komisie. Prevádzkovatelia môžu Komisiu od 8. decembra 2023 požiadať o stanovisko k ich zlučiteľnosti s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.
Zdroj:
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_6370