Choroby obilnín v roku 2023
Rok 2023 bol pestovateľsky zaujímavý najmä tým, že po rokoch sucha doprial aspoň prvej polovici vegetácie dostatok zrážok. To sa samozrejme prejavilo nielen na úrodách obilnín, ale aj na výskyte chorôb a škodcov. Preto by bolo užitočné zbilancovať, ako sa priebeh počasia podpísal na zdravotnom stave obilnín.
Sejba obilnín na jeseň 2022 prebehla väčšinou úspešne, v agrotechnickom termíne. Niektorí poľnohospodári mali problém s kvalitou prípravy pôdy, pretože v čase sejby prevládalo daždivé počasie. Zima nepriniesla žiadne extrémne mrazy, takže aj neskoro siate porasty prezimovali bez problémov. Nevýhodou bolo ale to, že pôda skoro vôbec nepremrzla. Zima bola totiž rekordne teplá, bez snehu a mrazu až do prvej dekády februára. Sneh chýbal dokonca aj lyžiarskych strediskách nielen u nás, ale aj inde v Európe. Sejby jarín sa realizovali až v marci, nakoľko koniec februára a začiatok marca bol chladný a pôda bola ešte mokrá.
Zdravotný stav ozimnej pšenice bol v marci dobrý, iba na citlivých odrodách boli na najstarších listoch rozvinuté symptómy septoriózy pšenice (Mycosphaerella graminicola) a múčnatky trávovej (Blumeria graminis).
|
Obr. 1: Septorióza pšenice na prezimovaných listoch na jar |
Koncom marca a v prvej dekáde apríla sa opäť výrazne ochladilo. Nočné mrazy nepriali nielen ovocinárom, ale aj poľným plodinám, na ktorých sa vyskytli viaceré poškodenia plodín herbicídmi. Chladné počasie koncom marca opäť výrazne spomalilo rast ozimín a vzchádzanie jarín, na ktorých sa objavila antokyanizácia (fialové sfarbenie). Spolu s retardáciou rastu zastavili svoj vývoj aj prítomné choroby listov. Tie začiatkom apríla ostali lokalizované na najstarších listoch. Prvá polovica apríla priniesla daždivé a chladné počasie, ktoré zlepšilo vlahové pomery, no vegetácia zaostávala približne jeden týždeň oproti minulým rokom. Porasty ozimín však chladné počasie celkovo znášali dobre a boli vo výbornej kondícii. Od polovice apríla sa na oziminách vykonávali prvé fungicídne aplikácie. Zdravotný stav obilnín bol zatiaľ dobrý, no vzmáhajúci sa infekčný potenciál na najstarších listoch vyvolával neistotu pri pestovateľoch, či možno T1 aplikáciu vynechať alebo nie. Vo väčšine prípadov sa ukázalo že T1 aplikácia bola potrebná, nakoľko druhá polovica apríla priniesla výdatné zrážky a teploty do 20°C. To síce umožnilo dobrú prijateľnosť živín z granulovaných hnojív, ale zvýšilo aj infekčný potenciál. Apríl teda možno hodnotiť ako mierne chladný s dostatkom zrážok. Porasty obilnín boli často vlhké, s dobrou mikroklímou pre choroby. Na ozimných pšeniciach bola koncom apríla rozvinutá múčnatka na bázach stebiel, náchylné odrody boli napadnuté až po F2 list. Septorióza pšenice vystúpila na F4 a F3 list, čo sľubovalo vysoký infekčný potenciál na neskoršie rastové fázy. Na ozimnom jačmeni sa koncom apríla výrazne rozvinula múčnatka.
|
Obr. 2: Múčnatka na liste pšenice |
Zaujímavým bol poznatok z praxe s jarnými jačmeňmi siatymi na jeseň. Tie vykazovali v tomto roku vysoké napadnutie hnedou (Pyrenophora teres) a rynchospóriovou škvrnitosťou (Rhynchosporium secalis) už koncom apríla, pričom na ozimných jačmeňoch sa napadnutie chorobami v takej vysokej miere ešte nevyskytovalo.
|
Obr. 3: Hnedá škvrnitosť jačmeňa na zástavovitom liste |
|
Obr. 4: Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa |
V chladnom a daždivom roku bol teda „jarno-ozimný“ jačmeň na choroby náchylnejší ako citlivé odrody ozimného jačmeňa. To sa vypomstilo najmä v porastoch kde boli T1 aplikácie vynechané alebo aplikované neskoro. Celkovo teda apríl prial nielen rozvoju obilnín, ale aj hubových chorôb.
Počasie sa v prvej polovici mája nezmenilo, bolo stále chladno a daždivo. Niektorí pestovatelia mali obavy so stresového pôsobenia nízkych teplôt, ale porasty obilnín naprieč celým Slovenskom vykazovali vysokú vitalitu a intenzívny rast. Prispela k tomu určite dobrá prístupnosť živín z vlhkej pôdy a dobrá rozpustnosť pevných priemyselných hnojív vďaka dostatočným zrážkam. Presne v zmysle pranostiky - studený máj, v stodole raj. V prvej polovici mája boli realizované T2 ošetrenia (BBCH39) na ozimnej pšenici a jačmeni. Napriek daždivému počasiu výskyt hubových chorôb nebol extrémny, no ráz počasia sľuboval po oteplení ich prudký rozvoj. Preto o potrebe aplikácie účinných fungicídov nebolo pochýb.
V čase T2 aplikácie (BBCH 39) sa objavil možno aj očakávaný problém - opätovný vysoký výskyt hrdze plevovej (Puccinia striiformis).
|
Obr. 5: Hrdza plevová v poraste |
Nešlo síce o plošnú epidémiu, no na niektorých odrodách bol výskyt veľmi vysoký. Dôvodom bol nielen fakt, že hrdzi plevovej chladné a vlhké počasie vyhovuje, ale aj zjavné prelomenie ďalších génov rezistencie na doteraz odolných odrodách. Problémy s hrdzou plevovou boli najmä v porastoch kde v čase T1 aplikácie (BBCH 31-32) nebol aplikovaný žiaden fungicíd, alebo fungicíd ktorý na hrdzu plevovú nie je autorizovaný. Nezriedka za neúčinnosťou boli aj „alchymistické“ pokusy niektorých pestovateľov, ktorým neúčinkovali vlastnoručne namiešané „mixy“ rôznych prípravkov. Takéto experimenty sú veľmi riskantné a ich neúčinnosť môže byť niekedy tým najmenej vážnym problémom...
Chladné májové počasie prinieslo aj opätovný výskyt fyziologických škvrnitostí na tvrdých pšeniciach. Na jarných jačmeňoch sa vyvinul veľmi silný infekčný tlak chorôb hneď v prvých rastových fázach, a to najmä hnedej škvrnitosti a múčnatky. Ich extrémny výskyt, vrátane (pre južné Slovensko) netypickej rynchospóriovej škvrnitosti, bol najmä na spomínaných jarných jačmeňoch siatych na jeseň. Tam škodlivosť hubových chorôb doslova trhala rekordy, najmä v dobre odnožených a hustých porastoch. Tento vývoj poukazuje na to, že napriek určitým pozitívam sejby ozimných jačmeňov na jeseň tento spôsob pestovania kladie vyššie nároky na ich fungicídnu ochranu, najmä od skorých rastových fáz (BBCH31).
Pozitívom chladného mája bol nižší výskyt kohútikov (Oulema spp.) na pšenici aj na jačmeňoch. Tomu sa potešili azda všetci pestovatelia obilnín, nakoľko im počasie pomohlo zvládnuť tento problém pomerne uspokojivo, napriek vysokej rezistencii a nízkej účinnosti väčšiny (proti kohútikom) autorizovaných insekticídov.
Chladný máj a vysoké zrážky však poukázali aj na slabé stránky chemickej ochrany. Najpálčivejší bol problém s fytotoxicitou niektorých rastových herbicídov, ktoré boli použité v čase, keď nočné teploty klesali k bodu mrazu. Zjavná fytotoxicita sa následne prejavila žltnutím a antokyanizáciou rastlín a ich výrazným zaostávaním v raste. Z toho plynie poučenie že pri nízkych teplotách alebo nočných mrazoch s aplikáciou rastových herbicídov treba určite počkať.
Po termíne T2 aplikácií prišli počas tretieho májového týždňa niekoľkodňové intenzívne zrážky, ktoré spôsobili aj lokálne povodne. Koniec mája sa niesol v zamení teplôt okolo 25°C a občasných zrážok, čo spôsobilo rýchly vývoj hubových chorôb obilnín, najmä listových patogénov.
Podľa pocitov možno hodnotiť apríl a máj ako veľmi chladný a daždivý. Z hľadiska reálneho úhrnu zrážok boli mesiace január, apríl, máj, jún a august zrážkovo nadpriemerné (Graf 1).
Graf 1: Porovnanie mesačných úhrnov zrážok s dlhodobým priemerom, Rastislavice, 2023
Ibaže pri porovnaní aktuálnych teplôt s dlhodobým priemerom (normálom) bol máj normálny (Graf 2).
Graf 2: Porovnanie priemerných mesačných teplôt s dlhodobým priemerom, Rastislavice, 2023
Taký, ako má byť. To len my sme si zvykli na netypické teplé a suché počasie, ktoré pre apríl a máj nie je z dlhodobého hľadiska normálne.
Začiatkom júna sa opäť ochladilo a rozpršalo na celú dekádu, akoby počasie chcelo odradiť návštevníkov celoslovenských dní poľa v Oponiciach. Miestami výdatný dážď spôsobil povodne. Na južnom Slovensku koncom prvej dekády júna padlo niekoľko desiatok mm, čo je naozaj neobvyklé množstvo zrážok. Na ozimnej pšenici toto počasie enormne zvýšilo infekčný tlak septoriózy pšenice, múčnatky a fuzariózy klasov (Fusarium spp.).
|
Obr. 6: Fuzarióza klasov pšenice |
|
Obr. 7: Fuzarióza listov pšenice |
Naopak, neprialo rozvoju helmintosporiózy pšenice (DTR, Pyrenophora tritici-repentis ), ktorá sa vyskytovala iba obmedzene. Mimoriadny priebeh počasia umožnil výskyt fuzariózy listov (Fusarium spp.), ktorú pestovateľská verejnosť takmer nepozná. Väčšinou bola spojená s vyšším výskytom fuzariózy klasov, no v takomto rozsahu sa v SR táto choroba nevyskytla minimálne 10 rokov. Listovú plochu horných listov pšenice na konci vegetácie úplne ovládla hrdza pšenicová (Puccinia recondita f.sp. tritici), ktorej škodlivosť bola priam ukážková.
|
Obr. 8: Hrdza pšenicová na zástavovitom liste |
Na dňoch poľa a iných podujatiach bolo v čase mliečnej až voskovej zrelosti obilnín situácia s výskytom chorôb ako z učebnice. Akoby sa jednotlivé patogény „pretekali“ jeden pred druhým, ako symptómy a škodlivosť ukázať v maximálnej miere. Zároveň to bola aj vynikajúca príležitosť posúdiť ozajstnú účinnosť fungicídov v roku s extrémnym výskytom chorôb.
Na jarných jačmeňoch sa okrem hnedej škvrnitosti a múčnatky vyskytla aj ramuláriová škvrnitosť (Ramularia collo-cygni).
|
Obr. 9: Ramuláriová škvrnitosť jačmeňa |
Kým táto choroba v ostatných rokoch akoby upadla do zabudnutia, v tomto roku prerástla do epidemického výskytu. Koncom vegetácie na jačmeňoch ramuláriová škvrnitosť úplne potlačila ostatné choroby a prebrala dominanciu na posledných troch listoch. Neošetrené porasty prakticky zdesikovala.
Prvá polovica júla bola relatívne teplá, s občasnými zrážkami. Žatva obilnín sa niekde predĺžila kvôli daždivému počasiu, no vo väčšine lokalít úroda obilnín priniesla pestovateľom spokojnosť. Ukázalo sa že napriek vysokému výskytu hubových chorôb pranostika o studenom máji odráža dlhoročné skúsenosti aj vo forme dobrej úrody.
Záver - skúsenosti z roku 2023
- Rok 2023 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín rizikový už od jarných mesiacov. Vyšší infekčný potenciál bol zaznamenaný už po prezimovaní – vo forme infekcií najstarších listov.
- V prípade všetkých ozimných aj jarných obilnín sa ukázali ako potrebné obidve aplikácie proti listovým chorobám (T1 a T2), často aj s potrebou T3 aplikácie určenej proti fuzarióze klasov. Vynechanie T1 aplikácie sa v tomto roku oplatilo iba v pšenici, aj to len v niektorých lokalitách a na odolných odrodách.
- Na ozimných pšeniciach dominovali všetky najdôležitejšie listové choroby - múčnatka, septorióza pšenice a hrdza. Mimoriadny bol výskyt fuzariózy listov a miestami aj hrdze plevovej. V mnohých lokalitách bolo zaznamenané aj vyššie napadnutie fuzariózou klasov. Naopak, napadnutie helmintosporiózou (DTR) bolo oproti ostatným rokom nízke až zanedbateľné.
- Pri hodnotení zdravotného stavu pšeníc treba zvlášť poukázať na opätovný výskyt hrdze plevovej. Dôležité sú najmä poznatky o prelomení génov rezistencie niektorých odrôd, ktoré už pre budúce pestovanie nemožno považovať za odolné. Preto treba siahnuť po iných odrodách alebo venovať zvýšenú pozornosť najmä T1 fungicídom, s účinnosťou proti hrdzi plevovej.
- Na ozimných a jarných jačmeňoch bolo spektrum a výskyt hubových chorôb taktiež vysoké, na listoch dominovala múčnatka, hnedá škvrnitosť a vegetáciu predčasne ukončila ramuláriová škvrnitosť.
- Na jarných jačmeňoch siatych na jeseň bolo napadnutie hubovými chorobami veľmi vysoké, vrátane rynchospóriovej škvrnitosti, ktorá sa vyskytovala vo vysokej miere aj na južnom Slovensku.
- Výskyt kohútikov a vošiek bol priemerný, vďaka čomu sa aj so súčasným spektrom menej účinných insekticídov podarilo ochranu proti nim zvládnuť väčšinou úspešne.
- Rok 2023 možno celkovo zhodnotiť ako rok s extrémnym výskytom hubových chorôb. V období mliečnej až voskovej zrelosti obilnín druhové spektrum a škodlivosť hubových chorôb kulminovala a poskytovala tak v rôznych prezentáciách poľných pokusov vynikajúcu možnosť posúdiť účinnosť fungicídov.
- Napriek vysokému výskytu hubových chorôb a nárokom na chemickú ochranu možno úrody obilnín hodnotiť ako dobré až nadpriemerné. Známa pranostika o studenom máji a dobrých úrodách sa naozaj potvrdila.
