Dezinfekčné brody a prevencia digitálnej dermatitídy dojníc – naše skúsenosti
Napriek neprestajnej snahe sa nedarí chovateľom dojníc výrazne redukovať choroby paznechtov, a to najmä kvôli problematickej prevencii, ktorá je ekonomicky nákladná a s otáznym účinkom. Najčastejšie choroby paznechtov na mliečnych farmách sú digitálna dermatitída a zápaly škáry paznechta, ktoré sa v súčasnosti terminologicky delia na vredy chodidla (Rusterholzov vred) a vredy prsta (ICAR, https://www.icar.org/). Z pohľadu frekvencie výskytu jednotlivých ochorení paznechtov v chovoch dojníc je možné konštatovať, že najčastejším zdravotným problémom je momentálne digitálna dermatitída, ktorá sa za posledných 20 rokov úspešne rozšírila takmer do každého chovu (Mudroň, 2014; 2022). Pri digitálnej dermatitíde ide primárne o ochorenie kože pri korunkovom okraji paznechtov, ktoré sa vyznačuje typickými klinickými príznakmi. Prvýkrát ho opísali Cheli a Morterallo v roku 1974 a ešte začiatkom 90-tych rokov nebola známa jeho príčina. Následne sa predpokladalo, že ide o infekčné ochorenie, avšak bez dôkazu konkrétnych príčinných mikroorganizmov. V roku 1998 sa podarilo potvrdiť, že ide predovšetkým o spirochéty (Read a kol., 1998). V súčasnosti sa na základe kultivačných, fenotypických a molekulárnych vyšetrení akceptuje, že hlavným agensom je druh Treponema spp. (Obr. č. 1).
|
Obr. 1: Treponéme v elektrónovom mikroskope |
Percento postihnutých dojníc v stáde môže dosahovať hodnotu až 70 % (Yang a kol., 2019), pričom je však potrebné vždy rozlišovať, či ide o akútnu, bolestivú formu (Obr. č. 2), alebo o chronickú, ktorá je spojená so zhrubnutím kože a nespôsobuje krívanie (Obr. č. 3).
|
Obr. 2: Akútna digitálna dermatitída |
|
Obr. 3: Chronická digitálna dermatitída |
Digitálna dermatitída sa dobre diagnostikuje po umytí lézie, je však aj možné ju rozpoznať aj pri dojení, ak je lokalizovaná na svojom typickom mieste (Obr. č. 4).
|
Obr. 4: Akútna digitálna dermatitída viditeľná pri dojení |
Z ekonomického hľadiska patrí digitálne dermatitída k nákladným ochoreniam paznechtov dojníc. Na základe viacerých kalkulácií je možné konštatovať, že jeden prípad akútnej dermatitídy spôsobuje stratu na úrovni 90 – 110 €. Táto suma odráža negatívny vplyv ochorenia na produkciu mlieka a reprodukciu, ako aj náklady spojené s pracovným zaťažením zamestnancov, jej liečbou a prevenciou. Liečba akútnej digitálnej dermatitíde je lokálna (Mudroň, 2021) a väčšina preventívnych opatrení je doposiaľ nasmerovaná na prerušenie jej horizontálneho šírenia sa medzi zvieratami v rámci farmy. V prostredí, v ktorom sú paznechty vystavené pôsobeniu moču a hnojovice, existuje zvýšené riziko jej šírenia. Prenosu infekcie sa pokúšame zabrániť promptnou liečbou akútnej formy, zlepšením hygieny na farme alebo využívaním dezinfekčných brodov.
História využívania dezinfekčných brodov na prevenciu krívania dojníc siaha u nás do druhej polovice minulého storočia a bola reakciou na nárast výskytu chorôb paznechtov vo veľkochovoch. Na dezinfekciu paznechtov sa dnes využívajú viaceré chemické látky, ktoré majú silný antimikrobiálny účinok a mali by pôsobiť hlavne na infekčné choroby paznechtov. V našich podmienkach sa stretávame s digitálnou dermatitídou a hnilobou paznechtov, ktorá je však v chovoch hovädzieho dobytka veľmi zriedkavá. Celosvetovo ide najmä o sírany medi a zinku, formaldehyd, glutaraldehyd, prípravky na báze mydiel a organické kyseliny. V chovoch na Slovensku je stále požívaný formaldehyd, ktorý sa považuje za látku s najlepším účinkom pri prechodových brodoch. Väčšina z uvedených chemických látok predstavuje chemikálie ohrozujúce zdravie ľudí a zvierat, ako aj zaťažujúce životné prostredie. Ich nasadenie je preto dnes spojené s dodržiavaním príslušných ochranných opatrení a neškodným odstránením zvyškov. Používanie dezinfekčných brodov si teda vyžaduje správny manažment a monitorovanie, čo je náročné na čas a financie (Plummer a Krull, 2017). Nedávna dôkladná analýza účinku dezinfekčných brodov na tlmenia digitálne dermatitídy dojníc ukázala, že určitý účinok je možné pripísať roztoku na báze modrej skalice, bolo však zároveň zdôraznené, že brody nedokážu nahradiť dobrú hygienu a majú sa používať čo najzriedkavejšie (Cook, 2017).
Cieľom tejto štúdie bolo zistiť účinnosť formalínových dezinfekčných brodov na prevenciu digitálnej dermatitídy dojníc.
Opis sledovania
Prezentované sledovanie bolo vykonané na mliečnej farme s voľným ustajnením na východnom Slovensku. Dojnice boli na hlbokej slamenej podstielke (40 – 50 cm), ktorá sa obmieňala raz za tri týždne a bola doplňovaná čistou slamou každý druhý deň. Priemerná ročná dojivosť bola 8 800 kg a dojnice boli kŕmené formou TMR s hlavným komponentom kukuričnou a trávovou/lucernovou silážou. Funkčná úprava bola vykonávaná dvakrát ročne v mechanických paznechtárskych klietkach (Obr. č. 5). Krívajúce dojnice boli lokálne ošetrované raz týždenne.
|
Obr. 5: Úprava paznechtov v mechanických klietkach |
Sledovanie bolo časovo rozdelené na obdobie dvoch rokov. V prvom roku boli aplikované dezinfekčné brody s 5 % roztokom formalínu trikrát týždenne, cez ktoré dojnice prechádzali po dojení. Nádoba na brodenie bola dlhá 3, široká 1 a hlboká 0,25 metra (Obr. č. 6). Dezinfekčný roztok bol vymieňaný po 150 až 160 dojniciach. V druhom roku štúdie boli dezinfekčné brody vynechané. Údaje o výskyte digitálnej dermatitídy (akútna a chronická forma) boli zaznamenávané pri každej funkčnej úprave paznechtov a ošetrení krívajúcich dojníc. Rozdiely vo výskyte digitálnej dermatitídy medzi dvoma rokmi boli hodnotené na ich štatistickú významnosť pomocou chí-kvadrátového testu (X2).
|
Obr. 6: Dezinfekčný brod na konci dojenia |
Výsledok sledovania
Počas prvého roka sledovania pri použití formalínových dezinfekčných sa akútna digitálna dermatitída vyskytla v 12 % dojníc. Vyšetrenie paznechtov ďalej ukázalo, že v tomto období zmeny kože v korunkovej oblasti, typické pre chronickú digitálnu dermatitídu, postihli takmer pätinu zvierat. V období bez použitia dezinfekčných brodov výskyt akútnej formy digitálnej dermatitídy predstavoval len približne polovicu počtu (p<0.05), ktorý bol zaznamenaný počas roka s používaním dezinfekčných brodov (6,49 %). Zároveň sa ukázalo, že počty dojníc s chronickou digitálnou dermatitídou neboli ovplyvnené využívaním dezinfekčných brodov na prevenciu tohto ochorenia (Tab. č. 1).
Tabuľka č. 1: Výskyt akútnej (M2) a chronickej (M4) digitálnej dermatitídy v chove dojníc v obdobiach s a bez dezinfekčných brodov.
Diskusia
Existuje všeobecný názor, že používanie dezinfekčných kúpeľov je dôležité pri kontrole infekčných ochorení paznechtov, ale ich používanie v praxi je spojené s mnohými otázkami. Väčšina autorov sa zhoduje v názore, že technické aspekty realizácie dezinfekčných kúpeľov sú značne zložité a ich dodržanie určuje konečný výsledok (Holzhauer a kol., 2004; Cook a kol., 2012). Na ponorenie zadných končatín dvakrát je potrebné aby brodová nádoba bola dlhá aspoň tri metre a umožňovala 15 cm výšku hladiny dezinfekčného roztoku, čomu zodpovedali parametre dezinfekčného brodu použitého v našom sledovaní.
Prechodom dojníc cez dezinfekčný brod sa roztok spotrebováva a zároveň klesá jeho koncentrácia (močenie). V našom sledovaní sa roztok vymieňal po prejdení 150 – 160 dojníc, čo bolo v súlade so všeobecným odporúčaním (Bell a kol., 2014). Podľa tohto autora bola minimálna baktericídna koncentrácia na zničenie treponém 0,33 % pri 20 % kontaminácii paznechtov treponémami. Obyčajne sa pracuje pri formalíne s koncentráciou 3 – 5 %, aby sa dosiahol jeho dostatočný prienik do epitelu, chlpových folikulov a prípadného granulačného alebo hyperkeratózneho tkaniva. Účinok dezinfekčného roztoku je možné zvýšiť predumytím paznechtov po ukončení dojenia, čo však nebýva vždy jednoduché. Formalín je považovaný za nebezpečnú látku, a preto je potrebné skracovať kontakt a ním a koncentrácia roztoku by mali byť čo najmenšia. Doane a Sarenbo (2014) testovali vystavenie pracovníkov fariem a zvierat formalínu/formaldehydu v súvislosti s formalínovými kúpeľmi paznechtov, pričom ich zaujímalo, aká je konečná koncentrácia formalínu v roztoku. Zistili, že koncentrácia, ktorá sa očakávala na úrovni 5 %, bola v kúpeli len 3 %. Konštatovali, že koncentrácia mnohokrát klesá pod 3 % a v niektorých prípadoch dokonca pod 2 %, pretože dezinfekčný brod sa veľmi rýchlo naplní organickou hmotou (moč a trus). Poukázali na fakt, že pri koncentrácii pod 2 % je antiseptická schopnosť roztoku veľmi nízka, čo pre chovateľa znamená mrhanie časom, financiami na brody a stratami v dôsledku vystavenia dojníc stresovej situácii.
Vo všeobecnosti panuje logické presvedčenie, že časté dezinfekčné kúpele dokážu pôsobiť preventívne na digitálnu dermatitídu. Ich frekvencia nie je jednoznačne stanovená a časté používanie je spojené so zvýšeným zdravotným rizikom pre personál a vysokými finančnými nákladmi. Viacerí chovatelia uvádzajú, že zaznamenali dobrý preventívny účinok dezinfekčných kúpeľov na výskyt nových prípadov digitálnej dermatitídy pri ich použití dvakrát denne raz alebo až trikrát do týždňa (Bell a kol., 2014). V našom sledovaní použitá koncentrácia formalínu a frekvencia jeho aplikácie neviedla k zníženiu počtu dojníc s akútnou digitálnou dermatitídou. Prechádzanie formalínovým brodom je v prípade akútnej digitálnej dermatitídy vždy spojené s bolesťou, na ktorú dojnice môžu reagovať odmietaním vstúpiť do dezinfekčného roztoku. Z toho dôvodu niektorý odporúčajú dať do brodu malé množstvo slamy, aby sa zmiernilo zrkadlenie hladiny tekutiny (Fjeldaas a Sogstad, 2019).
Napriek veľkému množstvu pokusov zameraných na testovanie rôznych typov dezinfekčných kúpeľov, nepodarilo sa doposiaľ získať presvedčivé dôkazy o ich prijateľnej účinnosti na prevenciu a tlmenie digitálnej dermatitídy v stáde (Ariza a kol., 2019). Sú náznaky, že rôzne dezinfekčné látky môžu byť účinné pri zlepšovaní akútnej formy digitálnej dermatitídy, chýbajú však údaje o ich ochrannom účinku v prípade zdravej kože (Bell et al. 2014). Ukazuje sa, že súčasná veda nedokáže jednoznačne odpovedať na otázku, či skorá liečba akútnych prípadov je porovnateľná s účinkom dezinfekčných kúpeľov (Jacobs a kol., 2019). Nami získané výsledky poukazujú na vyššiu účinnosť včasnej liečby.
Záver
Ochorenia paznechtov predstavujú problém, ktorý je vždy spojený so značnými nákladmi alebo stratami. Digitálna dermatitída sa v poslednom období ukazuje ako ochorenie, ktoré najčastejšie spôsobuje krívanie dojníc. Pri rozhodovaní ako postupovať pri riešení jej výskytu na farme sa môžu chovatelia inšpirovať aj našimi výsledkami. Ukazuje sa, že doposiaľ používané dezinfekčné kúpele je možné nahradiť pravidelných ošetrením jej akútnej, bolestivej formy. Takýto postup dokáže šetriť čas aj peniaze. Ako zhrnul Nigel B. Cook – dezinfekčné kúpele čo najzriedkavejšie a najlepšie vôbec.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-19-0462.
Literatúra je k dispozícii u autora
