Výnimočné trhové opatrenia EÚ zvyšujú odolnosť poľnohospodárskeho sektora v krízových situáciách
Európska komisia zverejnila správu o využívaní krízových opatrení prijatých na podporu agropotravinárskeho sektora EÚ od 1. januára 2014 do konca roka 2023. Zo správy vyplýva, že súbor právnych nástrojov pre mimoriadne opatrenia spoločnej organizácie trhov (SOT), ktorý bol ďalej rozvinutý poslednou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), poskytuje flexibilitu na riešenie rôznych typov kríz. Prijaté opatrenia sa celkovo ukázali ako účinné pri pomoci poľnohospodárom a výrobcom v EÚ vyrovnať sa s dôsledkami kríz.
Poľnohospodárska výroba je vo svojej podstate riziková, pretože závisí od prírodných zdrojov a klimatických podmienok a je ovplyvnená vývojom trhu. Nepriaznivé poveternostné podmienky, výrazná nerovnováha na trhu alebo šírenie chorôb zvierat a škodcov rastlín môžu viesť k neúrode a ďalším vážnym narušeniam trhu. Uprostred trhových kríz môžu byť potrebné osobitné a výnimočné verejné opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie značných škôd pre výrobcov a narušenia potravinového reťazca.
V uplynulom desaťročí čelil poľnohospodársky sektor EÚ mnohým krízam vrátane následkov pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine, chorôb zvierat, výrazných porúch na trhu a extrémnych poveternostných udalostí. Tie ovplyvnili prakticky všetky poľnohospodárske odvetvia v celej EÚ. Takéto udalosti majú často viacrozmerný a nepredvídateľný charakter, a preto si vyžadujú ad hoc a cielené reakcie.
Komisia bola vždy pripravená pomôcť poľnohospodárom v EÚ v núdzi v rámci možností svojho právneho súboru nástrojov, ktoré stanovili spoluzákonodarcovia. Od 1. januára 2014 do konca roka 2023 prijala Európska komisia 63 mimoriadnych opatrení na podporu poľnohospodárov a výrobcov, ktorých postihla strata produkcie, zníženie cien, vyššie výrobné náklady alebo narušenie dodávateľského reťazca. Tieto opatrenia nasmerovali viac ako 2,5 miliardy EUR z fondov EÚ do poľnohospodárskeho sektora EÚ a preukázali stálu solidaritu EÚ voči jej poľnohospodárom.
Medzi tieto opatrenia patrili okrem iného:
- Viac ako 500 miliónov EUR rozdelených v rokoch 2014 až 2018 výrobcom čerstvého ovocia a zeleniny v EÚ, na ktorých mal vplyv ruský zákaz dovozu z EÚ.
- Dva podporné balíky v rokoch 2015 a 2016 v celkovej hodnote viac ako 800 miliónov EUR vrátane vytvorenia systému EÚ na zníženie produkcie mlieka s cieľom stabilizovať trh s mliekom a podporiť celkové príjmy poľnohospodárov, aby dokázali čeliť výkyvom na trhu.
- Približne 450 miliónov EUR na osobitné opatrenia na podporu vinárskeho sektora a umožnenie výrobcom uchýliť sa ku krízovej destilácii, okrem iného na zvládnutie dôsledkov pandémie Covid-19, obchodných sankcií a nedávnej nerovnováhy na trhu.
- Balík podpory vo výške 500 miliónov EUR v marci 2022 na podporu výrobcov najviac postihnutých vážnymi dôsledkami vojny na Ukrajine.
- 156 miliónov EUR pre poľnohospodárov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, ktorých najviac postihol zvýšený dovoz obilnín a olejnín z Ukrajiny.
- Finančné kompenzácie pre poľnohospodárov, ktorých ovplyvnila hygienická kontrola a preventívne opatrenia na boj proti výskytu vtáčej chrípky.
- 330 miliónov EUR v júli 2023 pre poľnohospodárov z 22 krajín EÚ, ktorí trpia špecifickými problémami v rôznych poľnohospodárskych odvetviach, ako sú vyššie výrobné náklady a dôsledky extrémnych poveternostných udalostí.
Výnimočné opatrenia sa využívali najmä na pomoc poľnohospodárom v súvislosti so škodami, ktoré utrpeli v dôsledku narušenia trhu alebo problémov so zdravím zvierat alebo rastlín. Pomohli tiež poľnohospodárom riešiť negatívne vplyvy extrémne nepriaznivých poveternostných udalostí na ich hospodárske výnosy. V správe sa tiež zdôrazňuje, že hoci sú výnimočné opatrenia jasným prejavom solidarity EÚ, ich využívanie by nemalo brániť poľnohospodárom riadiť vlastné riziká, napríklad tým, že prejdú k udržateľným agronomickým postupom a postupom chovu hospodárskych zvierat, a prijať vhodné nástroje a stratégie riadenia rizík.
Preklad z originálu
Zdroj: