Mäso vs. klíma
Čoraz viac ľudí sa stáva vegetariánmi alebo vegánmi v snahe bojovať proti klimatickým zmenám. Je však bezmäsitá strava skutočne lepšia pre planétu?
Celosvetová spotreba mäsa v posledných desaťročiach výrazne vzrástla, pričom spotreba na obyvateľa sa od začiatku 60. rokov minulého storočia podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) takmer zdvojnásobila. Zatiaľ čo v 60. rokoch sa ročne skonzumovalo priemerne 23,1 kg mäsa na osobu, v roku 2019 toto číslo vzrástlo na 43,2 kg. Štúdie ukazujú, že bohatšie krajiny majú tendenciu konzumovať viac mäsa. Prognózy ukazujú, že spotreba mäsa na obyvateľa v priemyselných krajinách by sa mala v roku 2022 vyšplhať na 69,5 kg – pre rozvojové krajiny je to len 27,6 kg.
Ako súvisí chov hovädzieho dobytka s globálnym otepľovaním?
Podľa údajov FAO možno 14,5 % všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou pripísať chovu dobytka, ktorý emituje nielen oxid uhličitý (CO2), ale aj metán (CH4) a oxid dusný (N2O) – dva plyny, ktoré sa pri globálnej tepelnej zmene zohrávajú podobnú úlohu ako CO2, hoci nezostávajú v atmosfére tak dlho.
Väčšina emisií v chove hospodárskych zvierat pochádza z výroby krmiva (58 %) a uvoľňuje sa počas tráviacich procesov zvierat (31 %). Prežúvavce ako dobytok, ovce a kozy produkujú veľké množstvo metánu. Značný podiel na emisiách skleníkových plynov má spracovanie a doprava (7 %), ako aj skladovanie hnoja (4 %). Asi 87 % emisií CH 4 a N2O pri chove hospodárskych zvierat možno pripísať chovu dobytka z dôvodu obrovského počtu zvierat. Tieto čísla sa týkajú všetkého, čo sa týka chovu dobytka takže zahŕňajú aj oblasti, ako je výroba mlieka, syra, želatíny a vlny. Veľké percento emisií metánu je napríklad spojené s dojnicami, teda nielen s mäsovým dobytkom. Možno konštatovať, že približne 15 % celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z chovu dobytka.
Spomaľuje prechod na rastlinnú stravu globálne otepľovanie?
Skúmanie emisií skleníkových plynov viazaných na chov dobytka nám nehovorí všetko o vplyve spotreby mäsa na klímu. Porovnanie emisií skleníkových plynov z potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, publikované v roku 2021 v Nature Food, je preto prehľadnejšie. Zistilo sa, že potraviny rastlinného pôvodu tvoria len 29 % skleníkových plynov vypúšťaných globálnym potravinárskym priemyslom. Naproti tomu 57 % emisií skleníkových plynov v priemysle súvisí s chovom kráv, ošípaných a iných hospodárskych zvierat, ako aj s výrobou krmív. Štvrtina celosvetových emisií skleníkových plynov v potravinárskom priemysle pochádza údajne len z produkcie hovädzieho mäsa. Nasleduje však pestovanie ryže, ktoré vytvára viac skleníkových plynov ako produkcia bravčového, hydinového, jahňacieho, baraniny a mliečnych výrobkov.
Ak by sa Európania a Severoameričania vzdali jedenia hovädzieho mäsa, znížili by emisie o 1,2 t a 3,3 t CO2eq.
Úplné zrieknutie sa mäsa preto môže výrazne znížiť našu uhlíkovú stopu. Spotreba mäsa je spojená s ročným ekvivalentom oxidu uhličitého 1,1 tony v celosvetovom priemere. V Európe mäso predstavuje v priemere 1,8 t CO2eq a ohromujúcich 4,1 CO2eq v Severnej Amerike. Také množstvo vyprodukuje človek žijúci v Indii v priebehu dvoch rokov a štyroch mesiacov.
Aby sa stal svet do roku 2050 uhlíkovo neutrálny ako je v pláne, každý človek na planéte by musel znížiť svoje emisie na 2 t CO2eq ročne alebo menej. Rozhodnutie nekonzumovať hovädzie, jahňacie a baranie mäso by mohlo mať ďalšie výhody. Tieto odvetvia si napokon vyžadujú 116 x väčšiu pôdu potrebnú na pestovanie ryže. Podľa nedávnej štúdie Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) predstavuje chov zvierat 78 % poľnohospodárskej pôdy na celom svete.
Čo môžeme urobiť?
Európania a Severoameričania by mohli znížiť o štvrtinu svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov, ak by prešli na rastlinnú stravu. Je však dostatok ornej pôdy aby bolo možné rastlinnými produktmi nakŕmiť celý svet? Je nutné zbaviť sa celej živočíšnej výroby?
Určite nie! Zavedením nízkoemisných opatrení v chovoch je možné zabezpečiť aby hovädzí dobytok nebol stigmatizovaní ako „ničiteľ Zeme“. Namiesto výraznej redukcie stavov, je potrebné zaistiť také podmienky aby sa úniku emisií dalo predchádzať, aby vznikali v menšom množstve, či ich rapídne redukovať. Je dôležité aby živočíšna výroba prosperovala a zároveň nevyvolávala v ľuďoch potrebu boja.
Chovám a znižujem uhlíkovú stopu. Ako je to možné?
Ľudia bojkotujúci mäso, kvôli skleníkovému efektu opomínajú fakt, že zvieratá treba kŕmiť. Rastliny, ktoré prežúvavce skrmujú, rozvojom svojich vegetatívnych orgánov asimilujú a premieňajú pomocou slnečnej energie anorganické látky na organické zlúčeniny, pomocou slnečnej energie pri fotosyntéze najmä z atmosférického CO2. Z toho vyplýva, že pri pestovaní, hlavne objemových krmív pre zvieratá sa oxid uhličitý aj spotrebováva, čo globálnu tepelnú zmenu spomaľuje.
Vedci z NPPC - VÚŽV prepočítali, že uhlíková stopa kravy so živou hmotnosťou 602 kg a dojivosťou 10 400 l je 8 832,65 kg CO2eq za rok, na druhej strane rastliny, ktoré sa musia dopestovať pre takúto kravu spotrebujú pri fotosyntéze 9 289,34 kg oxidu uhličitého. To znamená že rastliny potrebné pre výživu kravy spotrebujú zo vzduchu viac o 465 kg CO2 ako je produkcia CO2eq tejto kravy za rok. Z uvedeného vyplýva, že pri chove kráv je rovnováha kolobehu uhlíka zachovaná a jednoznačne tvrdiť, že kravy sú prispievateľom k globálnemu otepľovaniu nie je úplne korektné.
Hoci sa nad tým mnohí budú neustále pozastavovať, poľnohospodárstvo skrátka nie je z hľadiska uvoľňovania emisií najväčšou hrozbou. Čo tak sektor dopravy a letectva? Jazda 10 000 km ročne spôsobuje viac ako 2 t CO2eq, rovnako ako spiatočný let z Európy do NY. Toto číslo sa zdvojnásobí, keď letíte z Európy do Ázie, či Južnej Ameriky. Jedna taká dovolenka pre každého obyvateľa Zeme za rok, by mohla spôsobiť, že o pár rokov už nebudeme poznať sneh a záplavy budú čoraz častejšie. Ľudia však majú tendenciu veci zľahčovať a tvrdiť: „Čo je na druhom konci sveta sa ma netýka.“ Opak je ale pravdou.
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
