Trávne porasty v chove oviec
Na Slovensku sa chov oviec valašskou kolonizáciou rozšíril aj do vyššie položených oblastí. Zameranie chovu si vyžiadalo formu celosezónneho letného pasenia s niekoľkomesačným pobytom pastierov so stádom na odľahlých pasienkoch. Salašnícka forma hospodárenia predstavovala jednu zo základných čŕt valaského chovu oviec, odlišujúcu ho od nížinného roľníckeho chovu. Pasúce sa stáda oviec, pastier a pastierske psy sa stali po mnohé storočia neodmysliteľnou súčasťou podhorskej krajiny.
V 90. rokoch klesla rozloha trvalých trávnych porastov o 30 % pôvodnej rozlohy. V súčasnosti tvoria TTP 850 600 ha z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. S poklesom výmery klesal aj stav chovaných oviec. Na začiatku 20. storočia sa na Slovensku chovalo približne 1 290 000 ks oviec. Stav oviec poklesol približne na 1/3 vtedajších početných stavov, s čím súvisel aj pokles produkcie ovčieho mlieka. V súčasnosti sa na Slovensku chová cca 320-tisíc oviec, z ktorých 80 % tvoria dojné plemená.
|
Obr. 1: Stádo pasúcich sa oviec |
Ovčie mlieko je hodnotná a pre ľudský konzum cenná potravina. Na Slovensku sa ovčie mlieko spracováva prevažne na ovčí hrudkový syr, ktorý je surovinou pre výrobu bryndze. Význam ovčieho mlieka a z neho vyrobenej bryndze je pre zdravie človeka nenahraditeľný. Bryndza má teda nielen svoju obchodnú a výživovú hodnotu, ale aj hodnotu historickú a kultúrnu. Z historického hľadiska je jedným z mála potravinárskych výrobkov, ktorému možno bez váhania priradiť nefalšovaný slovenský pôvod. Podľa písomných záznamov prvá bryndziareň bola zriadená v roku 1787 v Detve.
V posledných rokoch je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v centre záujmu odbornej, ako aj laickej verejnosti. Udržanie súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy v podhorských a horských regiónoch Slovenska so zachovaním a podporením tradičného pasienkového chovu oviec by malo byť naším spoločným cieľom. Samotný chov oviec je ovplyvnený a podmienený viacerými faktormi. Množstvom, kvalitou a botanickým zložením pasienkového porastu, jeho vegetačným štádiom a v neposlednom rade aj návykom zvierat na pasenie a ich kondíciou. Pre zlepšenie produkčného potenciálu, kvality krmu a botanického zloženia trvalých trávnych porastov je optimálna obnova pasienkov bezorebným prísevom vhodných, pre zvieratá chutných, krmovinársky hodnotných a kvalitných druhov.
Produkčnú schopnosť a kvalitu fytomasy pôvodných porastov a porastov s prísevom ďatelinotrávnej miešanky v pasienkovom chove oviec sme hodnotili na pasienkových plochách pre ovce RD - Hron Slovenská Ľupča na farme v Ráztoke, nachádzajúcej sa na okraji národného parku Nízke Tatry v nadmorskej výške 570 m. n. m.
|
Obr. 2: Hodnotený pasienkový porast |
V pokuse bol sledovaný pôvodný a prisiaty porast využívaný pasením oviec, v dvoch variantoch. Prísev miešanky do pôvodného pasienkového porastu sa vykonal v jarnom období. Zloženie ďatelinotrávnej miešanky pre prisievaný variant: ďatelina plazivá 5 %, ďatelina lúčna 5 %, medzirodový hybrid tráv (festukoid) 25 %, medzirodový hybrid tráv (lolioid) 25 %, mätonoh trváci 10 %, mätonoh jednoročný 5 %, kostrava lúčna 10 % kostrava červená 5 %, kostrava trsťovníkovitá 5 % a lipnica lúčna 5 %. Priemerná pokryvnosť bôbovitých za prvé vegetačné obdobie bola 19 %, pričom najvyššie zastúpenie dosiahli bôbovité v 2. pasienkovom cykle (27 %). V priemere na pôvodnom trávnom poraste dominovali počas vegetačného obdobia trávy.
|
Obr. 3: Grafický záznam pokusnej plochy |
Dynamika zastúpenia jednotlivých agrobotanických skupín bola počas vegetačného obdobia podobná prisiatemu trávnemu porastu. Pre variant s prísevom, v druhom roku sledovania bolo charakteristické postupné zlepšovanie zapojenia rastlinných druhov. Na začiatku vegetácie prázdne miesta prestavovali asi 16 % plochy porastu. Už v priebehu mesiaca sme neevidovali žiadne prázdne miesta. V poraste sa rozširovali najmä vysiate trávne druhy. Kontrolný variant vykazoval na začiatku vegetačného obdobia vysokú pokryvnosť tráv (77 %). V letnom období sa pokryvnosť trávnych druhov znížila a ku koncu vegetačného obdobia v poraste prevládali byliny. V treťom sledovanom vegetačnom období bola pre prisiaty variant charakteristická dobrá zapojenosť porastu, pokryvnosť tráv kolísala od 42,5 % (jún) do 57,5 % (júl ). Zaznamenali sme vyššiu pokryvnosť bôbovitých, a to konkrétne ďateliny plazivej. Kontrolný variant sa druhovým zložením výrazne odlišoval od prisiateho variantu a vyskytovali sa na ňom menej hodnotné trávne druhy a pokryvnosť bôbovitých dosahovala v máji len 5 %. V druhej polovici vegetačného obdobia sa zastúpenie bôbovitých zvýšilo a v auguste dosiahlo 22 %. V priemere za tri roky sa botanické zloženie na variante s prísevom vplyvom prísevu zlepšilo, v treťom roku začali v porastoch dominovať byliny na úkor trávnej zložky.
Produkcia fytomasy za pokusné roky je uvedená v grafe.
Graf: Produkcia fytomasy pasienkového porastu v t.ha-1 sušiny
Za prvé vegetačné obdobie sme zistili celkovú úrodu 9,87 t.ha-1 sušiny na pasienkovom poraste s prísevom a 6,87 t.ha-1 sušiny pri neprisiatom variante. Za druhé vegetačné obdobie mal prisiaty variant 6,13 t.ha-1 sušiny, a kontrolný variant 5,02 t.ha-1 sušiny. V treťom vegetačnom období bola celková úroda prisiateho variantu 6,85 t.ha-1 sušiny a pôvodného porastu 4,64 t.ha-1 sušiny. Vyššie úrody sušiny dosiahol porast s prísevom ďatelinotrávnej miešanky vo všetkých pokusných rokoch. Pri porovnaní rokov sme zaznamenali vyššie úrody v 1. pokusnom roku, čo nám potvrdilo uplatnenie medzirodových hybridov lolioidného typu.
Priemerný obsah živín vo fytomase porastu je uvedený v tabuľke.
Tabuľka: Priemerný obsah živín vo fytomase pasienkového porastu
Nižší obsah sušiny a vyšší obsah N-látok mal variant s prísevom oproti kontrolnému variantu vo všetkých hodnotených rokoch. Obsah ADV aj NDV bol v 1. a 2. roku vyšší pri pôvodnom neprisiatom variante. V 3. roku sme vyšší obsah ADV aj NDV zaznamenali pri variante s prísevom. So zvyšovaním obsahu ADV klesá stráviteľnosť energie a živín v kŕmnej dávke. Minerálne látky, si zviera nedokáže samostatne syntetizovať vo vlastnom tele a preto na udržanie stálosti homeostázy je potrebné zabezpečiť vyrovnaný príjem minerálov počas celého roka.
Ovce vyžadujú potrebu základných minerálnych látok, ako sú vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík a stopových prvkov, ako sú kobalt, jód, mangán, molybdén, zinok a selén. V porastoch sme zaznamenali priemerný obsah P vo fytomase v rozpätí od 3,96 do 5,08 g.kg-1 sušiny. Z hľadiska optimálnej výživy zvierat dojné ovce potrebujú dostatok vápnika, ktorý je vo veľkej miere vyplavovaný z organizmu produkciou mlieka. Priemerný obsah vápnika požiadavku optimálneho obsahu Ca v sušine krmiva (5-7 g.kg-1) mierne prevyšoval. Priemerný obsah draslíka v krmive bol vo väčšine zistených hodnôt počas pokusných rokov nad úrovňou optimálneho obsahu (20 g.kg-1). Vo všeobecnosti pri kŕmení môžeme pozorovať veľký prebytok draslíka, a tým aj nepomer medzi sodíkom a draslíkom. Priemerný obsah Mg sa pohyboval v rozpätí od 3,87 do 4,22 g.kg-1 sušiny.
Vo všetkých 3 sledovaných rokoch sa vyššími hodnotami PDIN a potenciálnej produkčnej účinnosti vyjadrenej hodnotou PMPPDI charakterizoval porast s prísevom ďatelinotrávnej miešanky oproti pôvodnému pasienkovému porastu. Zistili sme, že potenciálna produkčná účinnosť PMPPDI variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky bola v priemere o 0,165 kg FCM mlieka na kilogram sušiny krmiva vyššia ako produkčná účinnosť kontrolného variantu bez prísevu.
Prísev ďatelinotrávnej miešanky do pôvodného porastu sa pozitívne prejavil na botanickom zložení pasienkového porastu, vyššími úrodami sušiny, vyššími hodnotami potenciálnej produkčnej účinnosti vyjadrenej PMPPDI vo všetkých sledovaných rokoch. Pri porovnaní rokov sme zaznamenali najvyššie úrody v 1. pokusnom roku po príseve ďatelinotrávnej miešanky. Na základe výsledkov v daných pôdnoklimatických podmienkach, odporúčame zvýšenie kvality a produkcie pasienkov doplnením pôvodného porastu o prisievané druhy tráv a ďatelinovín, ktoré sú produkčné a krmovinársky hodnotné. Do návrhov miešaniek pre prísev odporúčame zaradiť aj medzirodové hybridy tráv (MRH) lolioidného typu pre zabezpečenie produkcie v prvom roku a festukoidného typu pre zabezpečenie produkčnej schopnosti porastu, zapojenosti a vytrvalosti v ďalších rokoch po príseve. Pre uplatnenie prisiatych druhov do pasienkových porastov je potrebné dodržiavať zásady správnej organizácie pasenia a venovať adekvátnu starostlivosť o prisiate pasienkové porasty. Produkcia pravidelne spásaných, kvalitných pasienkov, významne ovplyvňuje produkciu a zloženie ovčieho mlieka. Takýto spôsob obhospodarovania trávnych porastov je v našich podmienkach tradičný a efektívny aj v súčasnom období.
