Zníženie mortality jahniat úzko súvisí so správnou chovateľskou starostlivosťou v prvých dňoch po pôrode
Úspešný prechod mláďaťa z teplého a ochranného prostredia, ktoré mu zabezpečuje lono bahnice, do vonkajšieho prostredia a jeho šance na prežitie sú významne ovplyvnené správaním jahňaťa v kombinácii so správaním bahnice v krátkom období po narodení.
Novonarodené jahňatá musia byť energické a musia mať dobre prispôsobené vzorce správania bezprostredne po narodení, vďaka čomu dokážu nájsť v krátkom čase vemeno, lokalizovať cecok a prijať dostatočné množstvo mledziva. Včasná interakcia medzi matkou a jahňaťom vyvolaná prvým cicaním mledziva podporuje vytvorenie silného puta, ktoré pozitívne ovplyvňuje ochotu matky pri cicaní jahňaťom v nasledujúcom období. Takáto interakcia je výsledkom komplexných fyziologických, morfologických a behaviorálnych zmien, ktoré zabezpečujú prežitie mimo maternice v čase, keď je jahňa pri poskytovaní výživy úplne závislé od matky. Mnohé jahňatá sa však tejto veľkej zmene akou je pôrod a následný návyk na cicanie neprispôsobia. Výsledkom je vysoká mortalita jahniat nie starších ako 48 hodín, ktorá v intenzívnych aj extenzívnych podmienkach predstavuje v mnohých prípadoch 50 až 80 % všetkých uhynutých jahniat do odstavu. V početnejších stádach sa väčšina úmrtí jahniat pripisuje dvom hlavným príčinám: dystokii (ťažké pôrody) spojenej s poranením jahňaťa alebo nedostatkom kyslíka (27 % prípadov) a vyhladovaniu (25 - 50 % prípadov). Najčastejšie príčiny úhynov jahniat pripisované vyhladovaniu sú nepriaznivé mikroklimatické podmienky v maštali, neprimerané energetické rezervy, termoregulačné problémy, oneskorená laktogenéza matky, nedostatočný príjem mledziva, súrodenecká konkurencia, defekty mliečnej žľazy, aberantné správanie matiek alebo jahniat a kombinácia týchto činiteľov.
Nezávisle od podmienok vonkajšieho prostredia existujú v súčasnosti tri typy faktorov, ktoré môžu ovplyvniť prežitie jahniat: stav fyziologickej adaptácie jahňaťa a bahnice v čase pôrodu, kvalita starostlivosti o novonarodené jahňa a správanie samotného jahňaťa. Zníženie úmrtnosti jahniat v prvých dňoch po pôrode úzko súvisí so správnou chovateľskou praxou.
Výživa bahníc počas gravidity
Úroveň výživy počas neskorej gravidity má významný vplyv na úmrtnosť jahniat krátko po narodení, preto je dôležité bahnice od druhej polovice gravidity prikrmovať. Bahnice kŕmené nedostatočne majú počas gravidity odlišné fyziologické profily v porovnaní s dobre kŕmenými bahnicami. Podvýživa je spojená s vyšším obsahom plazmatického progesterónu v neskorej gravidite a nižším pomerom estradiolu k progesterónu pri narodení. Vysoká hladina plazmatického progesterónu negatívne súvisí s množstvom produkovaného mledziva, resp. mlieka, čo môže ohroziť prežitie jahniat. Progesterón a estradiol sa okrem toho podieľajú na začiatku materského správania, no len pri vyššej koncentrácii estradiolu. Zvýšená hladina progesterónu pri prvorodičkách prispieva k odmietavému správaniu k jahňatám. Podvyživené bahnice v skutočnosti potrebujú dlhšiu interakciu so svojimi jahňatami, prejavujú viac agresie, trávia menej času starostlivosťou a viac času kŕmením a s vyššou pravdepodobnosťou odmietajú svoje jahňatá. Z toho dôvodu môže výživa bahníc počas gravidity ovplyvniť aj materské správanie. Podvyživené bahnice okrem toho rodia ľahšie jahňatá, produkujú menšie množstvo mledziva a mlieka, ktoré sú v obsahu základných zložiek chudobnejšie ako v prípade bahníc v dobrej kondícii. Jahňatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa stavajú na končatiny a vyhľadávajú cecok pomalšie, majú menšie telesné rezervy na udržanie telesnej teploty a zároveň majú vyšší pomer povrchu tela k hmotnosti, v dôsledku čoho strácajú teplo rýchlejšie ako ťažšie jahňatá. Nedostatok niektorých stopových prvkov a mikroprvkov (napr. kobaltu, selénu, jódu) vo výžive bahníc má rovnako negatívny vplyv na prežitie jahniat po narodení. Pridávanie týchto prvkov už laktujúcim bahniciam však nemusí byť efektívne, preto by mali byť obsiahnuté v kŕmnej dávke v dostatočnom množstve už v období gravidity.
Manažment pôrodu
Miesto pôrodu, či už v individuálnom pôrodnom koterci alebo v skupine gravidných bahníc, je samo osebe z pohľadu jahňaťa menej dôležité. Premiestnenie bahnice s jahňaťom do individuálneho koterca krátko po pôrode však môže pri bahnici narušiť postupný prechod pozornosti z okolia na narodené jahňa a potlačiť tvorbu väzby medzi matkou a jahňaťom. Najčastejšie k tomu dochádza pri prvôstkach a bahniciach nervózneho temperamentu, ktoré sú citlivejšie na vonkajšie vnemy ako skúsené a pokojné bahnice. Je dôležité uvedomiť si, že v prípade bahníc, ktoré nie sú na prítomnosť ľudí zvyknuté, môže dohľad na pôrod zo strany chovateľa pôsobiť ako zdroj stresu a zbytočne oddialiť alebo predĺžiť pôrod, nakoľko strach a stres spôsobujú mimovoľné potláčanie kontrakcií maternice počas pôrodu.
Bahnice s viacerými plodmi alebo choré bahnice sú vystavené riziku ťažkých pôrodov častejšie v dôsledku nedostatku síl, prípadne toxémie alebo nepravidelnej polohy plodov. Jahňatám, ktoré uviaznu v pôrodných cestách prudko klesá hladina kyslíka, čo je častou príčinou hypoxie a následného úhynu pred narodením alebo krátko po ňom. V prípade prežitia takýchto jahniat je možné pozorovať opuch hlavy a dýchacích ciest a prítomnosť smolky v oblasti chvosta. Takýmto jahňatám je potrebné skontrolovať končatiny a rebrá, vylúčiť poranenia, prípadne zlomeniny a je nevyhnutné podať mledzivo žalúdočnou sondou.
|
Obr. 1: Po pôrode snímka: archív autorov |
Individuálne rozdiely bahníc
Bahnice toho istého plemena sa môžu líšiť v materskej starostlivosti o jahňatá, ochotou pri cicaní či pravdepodobnosťou odmietnutia jahniat aj pri splnení nárokov na výživu, či eliminovaní stresových faktorov počas pôrodu. Rozdiely medzi bahnicami v správaní k jahňatám sa zvyčajne opakujú aj po opakovaných pôrodoch, preto je predpoklad, že tieto vlastnosti úzko súvisia s individualitou každej bahnice. Z vedeckých štúdií porovnávajúcich bahnice rôznych plemien a úžitkových typov je možné konštatovať rozdiely v materskom správaní bahníc. Bahnice chované extenzívne v drsnejších podmienkach, bez častej prítomnosti ľudí vykazujú lepšiu materskú starostlivosť, zatiaľ čo intenzívnejšie chované bahnice sa prejavujú väčšou variabilitou v správaní s častejším výskytom jedincov bez materského správania. Potencionálne je preto možné zlepšiť materské správanie selektovaním bahníc na základe rýchlosti a ľahkosti pôrodu, chovaní matky po pôrode, prežitím jahniat a hmotnosťou pri odstavení.
Veľkosť vrhu a hmotnosť jahniat pri narodení
Pri jahňatách narodených vo väčších vrhoch (trojčatá a viac) dochádza k častejším úhynom ako v prípade dvojičiek alebo jedináčikov, nakoľko ich pôrodná hmotnosť je nižšia, sú menej aktívne a horšie vyhľadávajú a učia sa rozoznávať matku. Dochádza k tomu hlavne z dôvodu neschopnosti placenty poskytnúť dostatok kyslíka a živín pre viac plodov počas gravidity a nedostatočné množstvo mledziva a mlieka počas laktácie. Jahňatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou sú náchylnejšie na hypotermiu, hladovanie, infekciu a poranenia bahnicou. Takéto jahňatá majú nízku hladinu glukózy ako zdroja energie a nižšiu zásobu hnedého tuku schopného transformovať sa na teplo ihneď po pôrode. Takýto nedostatok energie a rapídna strata telesnej teploty oneskoruje alebo zabraňuje jahňatám včasný príjem mledziva. Jahňatá staršie ako 6 hodín môžu v dôsledku nedostatku energie upadnúť do bezvedomia. V tomto prípade je potrebné okrem zahriatia podať injekčne 25 ml teplého 20 % sterilného roztoku glukózy priamo do brušnej dutiny, pričom jahňa visí za predné končatiny a ihla je zavedená 3 cm pod pupkom a špička ihly smeruje ku chvostu. Roztok sa vstrekuje pomaly a plynule. Po podaní glukózy a zahriatí nastáva regenerácia počas 30 až 60 minút, po ktorej by malo byť dodatočne podané mledzivo. Ideálna váha jahniat sa v závislosti od úžitkového typu pohybuje pri jedináčikoch od 4 do 6 kg, pri dvojičkách od 3 do 4,5 kg a pri viacpočetných vrhoch by nemala klesnúť pod 3 kg.
|
Obr. 2: Bahnenie snímka: archív autorov |
Príjem mledziva
Jahňatá po narodení musia prijať dostatočné množstvo mledziva dobrej kvality čo najskôr po pôrode. Požadované množstvo mledziva je 50 ml na 1 kg hmotnosti jahňaťa do dvoch hodín po narodení a celkovo 200 ml na 1 kg počas prvých 24 hodín. Do dvoch hodín po narodení by mala byť vykonaná kontrola žalúdka pohmatom pri každom jahňati a v prípade pochybností o prijatí mledziva je nevyhnutné jemne vstreknúť mledzivo z cecka bahnice na jazyk jahňaťa čím je možné povzbudiť jahňa k cicaniu. V prípade, že pri jahňatách absentuje cicací reflex je nevyhnutné podať mledzivo sondou. Po prvom napojení mledziva je nevyhnutné kontrolovať príjem mledziva prvých 24 hodín. Po 24 hodinách je možné identifikovať hladné jahňa na základe zvýšených zvukových prejavov, apatického pohľadu a strnulého státia. Preferuje sa podávať mledzivo od matiek, avšak ak ho bahnica nemá dostatok, alebo je mledzivo zlej kvality je možné podávať mledzivo od bahníc, ktoré ho majú nadmerne a pri ktorých pôrod prebehol maximálne do 12 hodín od získania mledziva. Takéto mledzivo je možné skladovať v chladničke počas 24 hodín a podávať zohriate na 35 – 40 ºC. Komerčné produkty na báze mledziva je možné používať na podporu prirodzeného mledziva alebo v prípade jeho nedostatku, avšak nemali by byť primárnym zdrojom.
Hygiena
Baktérie nachádzajúce sa v prostredí môžu spôsobovať nadmerné slinenie, infekciu pupočného pahýľa, septický stav, ochorenia kĺbov alebo mastitídy. Baktérie sa hromadia počas obdobia bahnenia hlavne v podstielke, v ktorej prežívajú vďaka vlhkému prostrediu. Nižšia koncentrácia zvierat znižuje riziko ochorení, preto je nevyhnutné rátať s minimálnou plochou 2 m2 na bahnicu s dvojičkami. Individuálne koterce je nevyhnutné pravidelne čistiť a dezinfikovať, a súčasne vystielať čistou a suchou podstielkou. Plodové obaly a zvyšky po pôrode je potrebné z podstielky odstrániť. Ošetrenie pupočných pahýľov ihneď po pôrode dezinfekciou 10 % jódovým roztokom zabraňuje prenosu baktérií do organizmu jahňaťa a malo by sa opakovať po dvoch až štyroch hodinách a neskôr denne až kým pupočný pahýľ nezoschne.
