História vzniku, charakteristika a význam zachovania nitrianskeho a zoborského králika
V posledných rokoch sa v Európe čoraz častejšie hovorí o ochrane národných (pôvodných) plemien hospodárskych zvierat ako kultúrneho dedičstva krajín, v ktorých boli vyšľachtené. Nevyhnutnosť ochrany vyplynula z potreby zastavenia neustáleho poklesu týchto plemien a ich zachovania pre ďalšie generácie. Výsledkom snahy európskeho spoločenstva bolo prijatie „Globálneho akčného plánu pre živočíšne genetické zdroje“ na medzinárodnej konferencii v roku 2007 vo Švajčiarsku, ktorého cieľom je udržateľné využívanie, rozvoj a zachovanie živočíšnych genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo a svetovú potravinovú bezpečnosť.
Na Slovensku bolo dlhoročnou šľachtiteľskou prácou vytvorené veľké množstvo národných plemien hospodárskych zvierat, ktoré v porovnaní s modernými špecializovanými plemenami nedosahujú také intenzívne úžitkové parametre, ale na druhej strane majú celý rad iných významných vlastností. Pôvodné plemená si zachovávajú veľmi dobrú prirodzenú adaptabilitu na podmienky prostredia, odolnosť voči patogénnom a chorobám typickým pre prostredie, v ktorom boli vyšľachtené a vysokú efektivitu využívania prirodzených pôvodných zdrojov krmovín.
V oblasti chovu králikov, ktoré má u nás dlhoročnú tradíciu sa Slovensko môže popýšiť desiatimi slovenskými národnými plemenami králikov (nitriansky králik, zoborský králik, holíčsky modrý, zemplínsky králik, slovenský sivomodrý rex, liptovský lysko, zdrobnený slovenský pastelový rex, slovenský pastelový rex, zemplínsky rex a zdrobnený slovenský sivomodrý rex), ktoré sú v súčasnosti udržiavané chovateľmi organizovanými v SZCH. Na vzniku prvých dvoch spomínaných plemien sa v minulosti významne podieľalo aj pracovisko VÚŽV v Nitre, terajšie Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra. Z tohto dôvodu sa preto pracovisko CVŽV Nitra - Ústav malých hospodárskych zvierat začalo intenzívne zaoberať problematikou zachovania génovej rezervy nitrianskeho a zoborského králika ako po metodickej stránke, tak aj cestou chovu týchto pôvodných plemien králikov. Okrem týchto populácií uchovávame aj niektoré špecializované línie brojlerových králikov.
Charakteristika a história vzniku nitrianskeho a zoborského králika
Nitriansky králik (Ni)
Nitriansky králik je našim v poradí tretím najstarším národným plemenom králikov (v roku 2012 sme si pripomenuli už 35. výročie jeho vzniku). Vyšľachtené bolo doc. Ing. J. Zelníkom, CSc. na VÚŽV v Nitre. Hlavným cieľom šľachtenia bolo vytvorenie bieleho mäsového králika pre vznikajúce veľkochovy s potenciálom pre export, ale aj pre drobnochovateľov a spracovateľský priemysel. Šľachtiteľský proces prebiehal pomocou trojplemenného kríženia francúzskeho strieborného, kalifornského a ruského králika. V prvej etape šľachtenia sa pristúpilo k reciprokému páreniu ruských a francúzskych strieborných králikov. Ich potomstvo (F1 generácia) sa ďalej párilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali rané zvieratá s väčším telesným rámcom a čiernym akromelanistickým fenotypom. Ich príbuzenské párenie sa využilo na produkciu populácie samíc párených kalifornskými samcami. Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena. Počas chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď dominantnej alely G (alela pre zonálnu distribúciu pigmentu v srsti - aguti, divé sfarbenie) alebo homozygotne recesívnej formy dd, ktorá je zodpovedná za homogénne rozdelenie pigmentu po celej dĺžke chlpu. Podľa platného výkladu Vzorníka plemien králikov (2009) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Plemeno je charakteristické vynikajúcim osvalením tela, veľmi dobrou mäsovou výťažnosťou a vysokými mesačnými prírastkami hmotnosti. Živá hmotnosť v dospelosti dosahuje (4,5 – 5,5 kg). Chovatelia nitrianskych králikov a šľachtiteľská práca v populáciách tohto plemena je koordinovaná Klubom chovateľov králikov KANINO.
Uznaný genotyp nitrianskeho králika:
anan BB CC dd GG - modrý (Ni m)
anan BB CC dd gg - divo modrý (Ni divm)
| Nitriansky králik |
Zoborský králik (Zo)
Prvé králiky s kresbou podobnou dnešnému zoborskému králikovi sa objavili už 70-tich rokoch minulého storočia, kedy sa kolektív Oddelenia experimentálnej biológie a genetiky, VÚŽV Nitra, pod vedením už spomínaného doc. Ing. Jaroslava Zelníka, CSc. podieľali na šľachtení brojlerových králikov na Slovensku. V rámci hybridizačného programu králikov mäsového typu v chove VÚŽV využívali rozličné postupy kríženia. V potomstve jednej z hybridných kombinácií sa okrem očakávaných fenotypov získali neúplne albinotické králiky – línia Z. Pôvodnú parentálnu generáciu reprezentovali biele novozélandské samice (Nb), ktoré boli párené so samcami nitrianskeho plemena (Ni). Na samičky F1 generácie s akromelanistickým sfarbením, v systéme spätného párenia (B – Back cross), boli použité Nb samce. V B generáciách sa vyskytovali okrem akromelanisticky pigmentovaných a albinotických jedincov, aj králiky s neúplným albinizmom. Častým problémom u králikov línie Z bola pomerne častá manifestácia neštandardných pigmentových škvŕn na rôznych častiach tela, ktorá sa veľmi často prejavovala až v dospelosti, čo narúšalo a značne predlžovalo celý šľachtiteľský proces. Z tohto dôvodu sa v procese šľachtenia vytvorila metodika chladového testu na skorú detekciu a následnú selekciu úplných a neúplných albínov. Niekoľkodňové mláďatá boli vystavené krátkodobému podchladeniu 4 °C počas 5 minút. Týmto spôsobom sa využil fakt, že gény podieľajúce sa na tvorbe príslušných pigmentov, resp. enzýmy sú pri vyššej teplote tela a štandardnej teplote prostredia v inaktívnom stave. Pri nižších teplotách sa aktivizujú, čo spôsobí časovo obmedzené sfarbenie koncových častí chlpov (juvenilná srsť), pričom ich bazálna časť zostáva biela. Jedná sa o prejav génovej interakcie, tzv. recesívnej epistázy v prípade alel pre akromelanizmus: anan a holandskú strakatosť: ss. Výsledky takéhoto chladového testu exaktne potvrdili prítomnosť suponovaných alel ss pre holanskú strakatosť a ich fenotypickú expresiu na juvenilnej srsti rastúcich štandardných neúplných albínov s akromelanistickou kresbou.
Populácia králikov línie Z sa následne dlhé roky iba udržiavala na pracovisku VÚŽV v Nitre a k uznaniu zoborského králika prišlo SZCH až vďaka aktivite chovateľov vedených Ing. V. Malíkom a doc. RNDr. Jánom Rafayom, CSc. (VÚŽV) v roku 2005 na celoštátnej výstave v Nitre. V tvare a type sa zoborské králiky vyznačujú valcovitým, dobre osvaleným telom, srsťou pripomínajúcou hustotu a štruktúru Nb, mäsitými ušnicami a mierne pretiahnutou hlavou, zaraďujeme ich medzi plemená so strednou živou hmotnosťou (4,5-5,5kg) a dobrými úžitkovými vlastnosťami. V súčasnosti sú chovatelia zoborských králikov organizovaní v Klube chovateľov zoborských králikov.
Uznaný genotyp:
anan BB CC DD gg ss – čierny (Zo č)
| Zoborský králik |
Pôvodné plemená hospodárskych zvierat, ku ktorým patria aj niektoré plemená králikov majú a v budúcnosti aj budú mať rozhodujúce postavenie z hľadiska potravinovej bezpečnosti, udržateľného rozvoja a zachovania prírodného bohatstva, kultúrneho rázu a ekologickej stability krajiny. Udržanie diverzity živočíšnych genetických zdrojov je nevyhnutné na zabezpečenie plnenia súčasných aj budúcich požiadaviek výroby vyplývajúcich zo zmien životného prostredia, vrátane klimatickej zmeny, zvýšenia odolnosti zvierat proti chorobám a parazitom. Taktiež umožní reagovať na zmeny spotrebiteľského dopytu po produktoch živočíšneho pôvodu a celkovo prispeje k rozvoju ekonomických aktivít vhodných pre vidiek a s tým spojeným zvýšením kvality života ľudí najmä v oblasti prvovýroby potravinových surovín spĺňajúcich zásady racionálnej výživy ľudí.
Vystavené 8.10.2013
