Aktuálne možnosti metabolickej testácie dojníc
Úvod
Metabolická testácia hovädzieho dobytka sa v posledných desaťročiach zaradila medzi štandardné spôsoby monitorovania produkčného a zdravotného stavu zvierat. V klasickom ponímaní ide predovšetkým o odhaľovanie predklinických štádií metabolických porúch ešte pred objavením sa klinických príznakov ochorenia a včas vykonať preventívne opatrenia, ktoré by zabránili alebo aspoň zmiernili prejavy metabolického ochorenia a jeho dopad na produkciu a ekonomiku chovu (Kantíková a Balážik, 2003).
Metabolické poruchy v organizme začínajú v subklinickej forme, ktorá pretrváva určitý čas. Počas nej sa namáhajú kompenzačné mechanizmy organizmu. V tomto období dochádza u dojníc k znižovaniu produkcie mlieka a jeho kvality, poruchám reprodukcie a organizmus sa stáva citlivým na stresy ľubovoľnej povahy. Z hľadiska hodnotenia homeostázy sa za najspoľahlivejší spôsob kontroly látkového metabolizmu považuje stanovenie biochemických ukazovateľov krvi a moču. Niektoré biochemické ukazovatele majú konštantný charakter. Latentné a klinické formy ochorenia odhaľuje metabolický profilový test (MPT). MPT je založený na analytickom stanovení koncentrácie diagnosticky významných metabolitov telových tekutín. Pri hodnotení MPT je potrebné komplexne posúdiť vzájomné vzťahy biochemických ukazovateľov v krvi a moči. Metabolický profilový test teda predstavuje laboratórne vyšetrenie, ktoré umožňuje posúdiť čiastkové a celkové metabolické procesy v organizme zvierat (Kováč a kol., 2001).
Výber a správna interpretácia biochemických ukazovateľov v biologických tekutinách predstavujú objektívnu metódu hodnotenia vnútorného prostredia vo vzťahu k chovateľskému prostrediu, výžive a fyziologickému stavu dojníc. Všetko začalo v 70-tych rokoch Paynom, ktorý v tej dobe v rámci metabolického testu odporúčal stanovovať tieto krvné ukazovatele: glukóza, Hk, Hb, urea, P, Mg, Ca, K, Na, CB, albumín a globulíny. V súčasnosti je možné tieto pôvodné parametre rozšíriť o celý rad ďalších, ktoré sú výsledkom biochemického vyšetrenia séra, hematologického a acidobázického vyšetrenia krvi, stanovenia minerálneho profilu v moči, a aj vyšetrenia bachorového obsahu. MPT sa vykonáva reprezentatívnej skupine zvierat vybraných zo stáda, pričom zvieratá sa vyberajú tak, aby bolo možné získať obraz o celkovom zdravotnom stave v chove. Pri nevhodnom výbere zvierat nemusí výsledok metabolického testu zodpovedať zdravotnej situácii v chove. Reprezentatívnu skupinu tvorí spravidla 18 zvierat v rôznej fáze reprodukčného cyklu, od ktorých odoberáme vzorky. Za optimálne sa môžu považovať nasledovné skupiny:
- dojnice 10 – 20 dní pred otelením
- dojnice 10 – 20 dní po otelení
- dojnice 4 – 6 mesiacov po otelení
Je veľmi dôležité, aby všetky zvieratá, ktoré budú využité na metabolickú testáciu, boli klinicky zdravé, čo znamená dobrý apetít, bez horúčky, zdravá mliečna žľaza, žiadne výtoky z pošvy a bez krívania.
Cieľom nášho sledovania bolo posúdiť vhodnosť jednotlivých parametrov na metabolickú testáciu dojníc a analyzovať výskyt narušeného vnútorného prostredia v testovaných stádach.
Materiál a metodika
V priebehu niekoľkých uplynulých rokoch boli Klinikou prežúvavcov vykonané metabolické testácie vo viacerých chovoch dojníc v rámci takmer celého územia Slovenska. Vzorky krvi boli odoberané vždy od 15 – 18 dojníc v ranných hodinách. Dojnice boli rozdelené do troch skupín (I – zasušené, II – krátko po otelení a III – vrchol laktácie). Pri odbere krvi bola snaha o čo najrýchlejší a najmenej stresujúci postup (krátke čakanie a krátka fixácia). Vzorky boli v rovnaký deň spracované a do 24 hodín podrobené požadovaným analýzam. Laboratórno-biochemické vyšetrenia krvi zahrňovali stanovenie parametrov hematologického profilu (Hb, Er, Hk, Le, MCV), sérových koncentrácií celkových bielkovín (CB), albumínu (Alb), kreatinínu (Kreat), močoviny (U), AST, celkového cholesterolu (TCH), neesterifikovaných mastných kyselín (NEMK), kyseliny b-hydroxymaslovej (BHB), Ca, Mg, P, Na, K, Cl, Cu, Fe a Zn. Spolu bolo hodnotených 544 analýz, z toho 182 u zasušených, 182 u dojníc na začiatku laktácie a 180 u dojníc vo vrchole laktácie. Minerálne látky (okrem P), elektrolyty a stopové prvky boli analyzované na AAS a ostatné ukazovatele na hematologickom a biochemickom automatizovanom prístroji. Súčasťou analýzy zvierat bolo aj posúdenie ich kondičného stavu (De Kruif a kol., 2014). Výsledky boli hodnotené základnými opisnými štatistickými metódami.
Výsledky
Analýza získaných výsledkov jednoznačne ukázala neopodstatnenosť stanovovania koncentrácií albumínu, Na, K a Cl. Ako najčastejšie narušené ukazovatele sa prejavili hemoglobín, celkové bielkoviny, močovina, NEMK, fosfor a všetky tri stopové prvky (Tab. č. 1 a 2). Z pôvodného (Compton Metabolic Profile Test) metabolického testu (12 parametrov) preto môžeme dnes odporúčať analyzovať len týchto päť: Hb, urea, Ca, P a CB. K tomu je v našich chovoch potrebné doplniť ešte základné stopové prvky (Cu, Fe, Zn). Pomerne časté zmeny boli zaznamenané aj v prípade kondičného stavu dojníc (Tab. č. 3). Pri hodnotení najvyššej frekvencie výskytu odchýlok v rôznych fázach laktácie bolo zistené, že viac ako 60 % sa ich objavilo v období 10 – 20 dňoch po otelení.
Tab. č. 1: Výskyt odchýlok od referenčného rozpätia (%) bielkovinového a energetického metabolizmu v rôznych fázach laktácie
Tab. č. 2: Výskyt odchýlok od referenčného rozpätia (%) minerálnych látok, elektrolytov a stopových prvkov v rôznych fázach laktácie
Tab. č. 3: Výskyt odchýlok kondičného stavu (BCS) od referenčného rozpätia (%)
Diskusia
Obdobie od konca gravidity po ukončenie rannej fázy laktácie je u dojníc spojené so zvýšeným rizikom výskytu metabolických ochorení. Popri fyziologických zmenách, ktoré úzko súvisia s ukončením gravidity a začiatkom laktácie, sa dojnice len ťažko vyhnú nadmernej mobilizácii telesného tuku a nadmernému zvýšeniu koncentrácie voľných mastných kyselín v krvi. Oba javy sú známe ako príčiny stukovatenia pečene a hyperketonémie (ketózy). Ukazuje sa však, že zvýšené koncentrácie voľných mastných kyselín môžu cez negatívny účinok na bunky imunitného systému nepriamo prispievať aj k rozvoju ďalších zdravotných porúch, najmä tých, ktoré sú spojené s účinkom infekčných agensov. Poznanie týchto súvislostí môže pomôcť pri zlepšení manažmentu zdravia dojníc a tým prispieť k lepším chovateľským výsledkom (Esslemont, 2012). Lipomobilizácia skutočne predstavuje častú záťaž organizmu dojníc, o čom svedčí aj skutočnosť, že z monitorovaných odchýlok bielkovinového a energetického metabolizmu bolo práve zvýšenie koncentrácií neesterifikovaných mastných kyselín najčastejším fenoménom, ktorý sme mohli zaznamenať v našom sledovaní. Až dve tretiny dojníc v období 10 – 20 dní po otelení vykázali zvýšenú mobilizáciu tukového tkaniva.
Úroveň negatívnej energetickej bilancie vyjadruje rozsah mobilizácie mastných kyselín a následná tvorba ketolátok v organizme, ktoré slúžia ako energetický zdroj pre svaly a mozog. Ak prekročia hladinu 1,2 mmol/l (beta-hydroxybutyrát) hovoríme o subklinickej ketóze, ktorej výskyt môže počas prvých dvoch týždňoch laktácie dosiahnuť takmer 30 % (Suthar a kol., 2012). Naše výsledky ukazujú, že riziko výskytu subklinickej ketózy je nižšie, pohybuje sa v popôrodnom období okolo 10 % a jedným z vysvetlení môže byť realizácia odberov krvi až po 1. týždni od otelenia. Je známe, že väčšina dojníc si počas prvých dňoch laktácie vytvorí ketolátky, v krátkej dobe sa však stabilizujú a postupne ich odbúrajú.
Zaujímavým zistením bol výskyt nedostatku medi u viac ako polovice dojníc, pričom najhoršia situácia sa ukázala v období státia na sucho. Ide pravdepodobne o snahu chovateľov znižovať náklady na krmivo u nelaktujúcich dojníc. Tu si však treba uvedomiť všetky riziká, ktoré sú spojené s nedostatkom tohto stopového prvku. Nejde len o negatívny dopad na dermálne štruktúry, tvorbu krvi, imunitný systém, ale aj na reprodukčný aparát dojníc (Lean a Degaris, 2014).
Záver
Záverom možno konštatovať, že metabolická testácia dojníc má stále význam a môže poskytnúť chovateľovi užitočné informácie o výžive zvierat na farme. Pri testovaní vnútorného prostredia je vhodné využívať stanovenie tých parametrov, ktoré vykazujú najčastejšie odchýlky od referenčného rozpätia. V našich podmienkach je možné odporúčať predovšetkým meranie hladín močoviny, NEMK, BHB, vápnika, fosforu a stopových prvkov. Významnou pomocou pri posudzovaní rizika produkčných chorôb je hodnotenie kondičného stavu.
Literatúra je k dispozícii u autora.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0701-11.
