Fenikel sladký – zelenina, ktorá nás zaujala
Na záhradkárskych výstavách, ale i na stránkach odbornej tlače sa zaujímame o pestovanie nových druhov a odrôd kultúrnych rastlín, ktoré v iných krajinách majú dlhoročnú tradíciu a sú súčasťou jedálnych lístkov. Porovnaním týchto rastlín z hľadiska agronomického a gastronomického zisťujeme, že informácie o ich využívaní v kuchyni sú bohatšie ako tie, ktoré by mohol využívať bežný pestovateľ. Toho menej zaujímajú recepty prípravy jedál, ale skôr sa orientuje na údaje o hodnote potravín z nutričného hľadiska ako i z hľadiska pôsobenia na organizmus a zdravotný stav, čo je podmienené obsahom biologicky účinných látok. To, o čo sa však bežný pestovateľ zaujíma najviac je agrotechnika pestovania s cieľom, aby dopestoval kvalitný produkt, slúžiaci konzumentovi.
Zeleninou, ktorá nás z týchto aspektov naozaj zaujala je aj fenikel sladký, vyznačujúci sa nízkou energetickou hodnotou, priaznivým pôsobením na tráviacu sústavu - podporuje trávenie, znižuje plynatosť čriev, či pôsobením na močovú sústavu - vylučovanie škodlivín látkového metabolizmu. Kvôli obsahu vitamínu C sú u nás preferované najmä citrusové plody. Mnohí konzumenti nevedia, že tento vitamín sa dá vyprodukovať v našej záhradke práve z fenikla. A fenikel ho môže obsahovať viac ako kiwi. Samozrejme, že tieto konštatovania platia pre zelenú časť rastliny.
| Obr. 1: Fenikel z jarného výsevu |
| Obr. 2: Fenikel z letného výsevu |
Pri zmienke o pestovaní fenikla ho skôr zaraďujeme medzi novinky, ale skúmaním v histórii zistíme, že pred niekoľkými desaťročiami bol vyšľachtený kultivar Moravský fenikel, ktorému sa darilo i u nás. V súčasnosti sa k nám osivá importujú najmä z teritórií dlhodobej pestovateľskej tradície a ich využitie je obvyklé skôr u pestovateľov, ktorí ho pestujú zo záľuby, pričom plody svojej práce vystavujú na záhradkárskych podujatiach, nevynímajúc napríklad ani rôzne dni poľa.
Práve to nás motivovalo, aby sme záujmovú činnosť našich žiakov orientovali i na túto zeleninu. V prvom roku experimentu sme si zaobstarali osivo od talianskych partnerov, ale nedosiahli sme požadované výsledky, pretože sme sa orientovali na neskoršie odrody a na skorý termín výsevu počas leta. Výsledkom nebola tvorba buliev, ale kvitnutie rastlín.
Vo vyučovacom procese sa snažíme spájať teóriu s praxou a poukazujeme na to, že i negatívny poznatok je poznatok, z ktorého sa treba poučiť a hľadať východiská, aby sme sa nabudúce vyvarovali chyb. Aj preto sme vykonali analýzu poznatkov a pokus zopakovali. Pri opakovaní sme sa držali týchto zásad:
- osivo si treba zabezpečiť od renomovaného producenta alebo distribútora. Nepoužívať vlastné osivá a hlavne také, ktoré boli z toho istého roka, kedy boli jedince fenikla vysadené;
- pre pestovanie v našich podmienkach je vhodné voliť skoré, maximálne poloskoré odrody z dôvodu, aby tie, ktoré sú z jarných výsevov nezačali v lete kvitnúť, pretože sa jedná o rastlinu dlhého dňa. Tie, ktoré sú z letných výsevov, aby zase stačili v jeseni dozrieť;
- pre letné pestovanie je vhodné vysiať osivo do zakoreňovačov v mesiaci marci a vypestovať si priesady, ktoré sa po skončení jarných mrazov v máji vysadia;
- miesto, na ktorom budeme fenikel pestovať musí mať dostatočnú zásobu organickej hmoty, čo sa dosiahne pestovaním po plodine, ktorá bola hnojená maštaľným hnojom. Ak by sme volili pestovanie po plodine, ktorá týmto hospodárskym hnojivom nebola hnojená (cibuľa, cesnak, reďkovka, šalát), tak je možné hnoj do pôdy zapraviť, ale tento musí byť úplne vyzretý, prípadne ho treba nahradiť kompostom;
- ak chceme mať fenikel na jeseň, potom je možné zvoliť si dva spôsoby výsevu. Buď ho uskutočniť priamo na hriadke a potom vykonať jednotenie rastlín alebo ho zasiať na redšie, aby sa priesady veľké 8 – 12 cm dali vykopať i s pôdou na koreňoch. Priesada sa vloží do vodou zaliatej jamky. Ak príde k úplnému obnaženiu koreňov, tak hrozí väčšie riziko, že rastlina nevytvorí buľvu, ale bude rásť do výšky a neskôr bude vykvitať;
- pre pestovanie fenikla sa odporúčajú hlinité pôdy, ale v prípade černozemí sú problémy s ohŕňaním buliev pred zberom, pretože tieto zabraňujú tvorbe vybielenej buľvy;
- odporúčaná vzdialenosť medzi jedincami je rôzna. My sme volili väčší spon a to až 50 x 30 cm z dôvodu, aby sa pri vyrastených a viac rozkonárených jedincoch ľahšie vykonávalo okopávanie, a hlavne aby neprichádzalo k olamovaniu stoniek;
- rastlina má vysoké nároky na zavlažovanie. Treba ho robiť pravidelne a vyhnúť sa treba trom chybám. Nestriedať sucho s prebytkom vody. Pri polievaní, hlavne po výsadbe ešte pri nízkych rastlinách treba zabrániť prilepovaniu listov k pôde, a taktiež neslobodno rastliny „topiť“ rastliny do pôdy, pretože to spomaľuje tvorbu hlavnej nadzemnej časti – buľvy;
- výhodou feniklov z jarného výsevu je možnosť získania dvojitej úrody. Po zrezaní buľvy a ponechaní koreňa v pôde začne rastlina „rašiť“. Po „vyrašení“ je vhodné nechať iba jeden výhonok, z ktorého sa získa nový jedinec pre jesenný zber;
- pre získanie bielych listových buliev sa odporúča ich ohŕňanie (asi dva týždne pred zberom). Pri černozemiach sa nám osvedčil iný spôsob a to nechať jedince zarastať nízkou burinou, ktorá už nemá vplyv na odoberanie živín, pričom buľvy zatieňuje a tým prichádza k ich vybieleniu. Pri tomto spôsobe môže vzniknúť riziko, že pod burinou sa držia mäkkýše, ktoré buľvu konzumujú. Tým sa narušuje jej estetický vzhľad, vzniká vyšší odpad z odstraňovania poškodených báz stoniek, alebo môže nastať zahnívanie;
- jedince – zrezané a očistené buľvy v konzumnej zrelosti - sa porovnávajú s hmotnosťou asi 0,3 kg alebo vo veľkosti tenisovej loptičky. Nami dopestované jedince tieto požiadavky mierne prekročili.
| Obr. 3: Dva jedince vyrastajúce z koreňa |
| Obr. 4: Dozretý jedinec |
Úroda, ktorú sme takto získali, obohatila sortiment overovanej zeleniny v našich podmienkach. Naše poznatky využili i niektorí záhradkári. Uplatnením zásady názornosti sme motivovali niektorých žiakov k ďalšiemu získavaniu skúseností pri pestovaní fenikla, čo môže mať veľký význam pre ich budúcu prax v poľnohospodársko-zeleninárskej oblasti.
