Obnova druhovo bohatých lúčnych porastov
V posledných rokoch evidujeme hlavne - v zahraničí ale aj u nás - zvýšený záujem o návrat k ekologicky vyváženým druhovo pestrým rastlinným spoločenstvám, tzv. kvetnatým lúkam. Majú dôležitý ekologický, pôdoochranný aj krajinotvorný význam. Druhovo pestré trávne porasty môžu byť nielen vhodnou alternatívou monotónneho strihaného tzv. anglického trávnika, ale aj obnovy narušených pôd a v súvislosti infrakštrukturálnymi zásahmi slúžia čoraz častejšie na tzv. ozeleňovanie plôch, napríklad takých, ktoré boli poškodené pri výstavbe diaľnic či na lyžiarskych svahoch, ale aj na úpravu skládok vzniknutých po ťažobnej činnosti alebo skládok odpadu. Všetky tieto infraštrukturálne zmeny si vyžadujú obnovu narušených plôch a založenie nových území s vysokou prírodnou a krajinnou hodnotou.
O revitalizáciu narušených území sa človek predtým usiloval prevažne technickými prostriedkami, v súčasnej dobe sa dôraz kladie hlavne na metódy obnovy, ktoré sú prírode blízke, s cieľom prirodzene a udržateľne obnoviť narušené územie či celú krajinu. Najnovšie poznatky z oblasti obnovy lúk smerujú k zavádzaniu nových technológií zberu semien z poloprírodných trávnych porastov. Kvôli poklesu biodiverzity sa využívajú nové technológie zberu semien z poloprírodných trávnych porastov, ktoré pomáhajú zlepšiť obnovu silno degradovaných a narušených území.
Radikálnym znížením stavov hospodárskych zvierat na Slovensku sa znížila využiteľnosť trvalých trávnych porastov (TTP). Mnohé z nich nekontrolovateľne zarástli. Z vyše 880 tisíc hektárov TTP sa v súčasnosti využíva už iba necelých 500 tisíc hektárov. Keďže tradičné prístupy obhospodarovania ako kosenie a pasenie sú v dnešnej dobe pomaly vzácnosťou a pomaly sa vytrácajú, zachovanie druhovo bohatých lúk a obnova narušenej alebo zničenej krajiny bude čím ďalej naliehavejšou otázkou nielen zo strany ochrancov prírody, ale aj zo strany laickej verejnosti. Ak chceme zachovať druhovo bohaté trávne porasty, tak musíme zaistiť aj tradičné spôsoby obhospodarovania, inak sa vo väčšine prípadov musí pristúpiť k radikálnejšiemu riešeniu, a to k tzv. radikálnej obnove.
V poslednej dobe sa hľadajú nové neinvazívne spôsoby obnovy trávnych porastov. Najnovšie poznatky z oblasti obnovy lúk a najvyššia pozornosť sa sústreďuje na zber semien z poloprírodných trávnych porastov s bohatým druhovým zložením. Alternatívne metódy pri ekologickej obnove zahŕňajú postupy blízke prírode, ktoré využívajú semenný alebo rastlinný materiál autochtónnych druhov, ako napr. výsev druhovo bohatých trávnych zmesí, mulčovanie senom z druhovo bohatých trávnych porastov, prenos mačiny a iné. Jednou z alternatívnych metód obnovy lúčnych porastov je aj nastielanie senom. Táto metóda je vhodná aj na obnovu stanovíšť narušených ľudskou činnosťou, alebo slúži aj na zatrávňovanie nevyužitej ornej pôdy. Rôzne výskumné projekty potvrdili, že aplikácia pôvodnej vegetácie a semien vedie k stabilnej a udržateľnej vegetácii s vysokou hodnotou z hľadiska ochrany prírody.
Zatrávnenie ornej pôdy alebo narušených plôch v krajine metódami blízkymi prírode sa už niekoľko rokov úspešne realizuje v zahraničí, napr. v Nemecku je rozpracovaný systém tvorby regionálnych zmesí semien, ktorý podlieha prísnym pravidlám, aby sa zachovala regionalita použitého rastlinného materiálu. V Rakúsku zase venujú veľkú pozornosť obnove plôch v horských oblastiach poškodených a narušených eróziou vplyvom zimných športov. V Českej republike sa program obnovy druhovo bohatých lúk na báze regionálnych zmesí semien úspešne realizuje v CHKO Bílé Karpaty, pod vedením RNDr. Ivany Jongepierovej. Zatrávnenie sa najčastejšie realizuje buď priamym výsevom s použitím komerčných zmesí, ktoré sú chudobné na druhy, v lepšom prípade sa použije osivo z druhovo bohatých lúk. Ďalej sa robí prísev semien do druhovo nevhodného porastu, prenos čerstvej pokosenej hmoty – tzv. zeleného sena, prenos suchého sena a aj aplikácia výmlatu.
Táto problematika bola náplňou riešenia medzinárodného projektu „SALVERE - Poloprírodné trávne porasty ako zdroj zlepšenia biodiverzity“, ktorého partnermi boli vedecké tímy zo 6 európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Česká republika). V rámci projektu sa hľadali nové neinvazívne metódy na obnovu trávnych porastov. Na riešení projektu sa podieľal aj Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva (VÚTPHP) Banská Bystrica. Tento projekt si kládol za cieľ zatrávniť narušené plochy alebo nevyužitú ornú pôdu pomocou rastlinného materiálu, ktorý sa získaval z priľahlých blízkych plôch trávnych porastov s bohatým a pestrým druhovým zložením.
NPPC- VÚTPHP Banská Bystrica sa v rámci starostlivosti o trávne porasty už dlhšiu dobu venuje problematike obnovy trávnych porastov, a to pomocou prísevov kultúrnych druhov tráv a ďatelinovín do pôvodného trávneho porastu, alebo aj radikálnou obnovou narušených území a v poslednej dobe aj čoraz častejším alternatívnym spôsobom obhospodarovania trávnych porastov, tzv. mulčovaním. V dôsledku extenzívneho spôsobu hospodárenia a poklesov stavov hospodárskych zvierat sa mulčovanie často stáva len akousi „ náplasťou“, lebo lúky a pasienky sa prestávajú využívať na pasenie a kŕmenie dobytka a často sú len pomulčované, alebo niekedy sa nechávajú len tak, bez využitia, čo je ešte horšie. Mulčovanie ako alternatívny spôsob môže mať aj nežiadúce účinky, najmä keď je vrstva nahromadeného mulču hrubá a hmota sa preto nestačí rozložiť. Metóda mulčovania hmotou z druhovo bohatých lúk závisí od existencie a výberu zdrojových plôch druhovo bohatých porastov v tesnej blízkosti plánovaného miesta obnovy.
Vzhľadom na to, že NPPC- VÚTPHP sa zaoberá aj ekologickou obnovou trávnych porastov, podieľal sa aj na biologickej revitalizácii s použitím metódy mulčovania pokosenou biomasou na tých plochách, ktoré boli narušené v súvislosti s výstavbou novovybudovaného diaľničného úseku R2 Pstruša- Kriváň. Pretože veľká časť diaľnice prechádza chránenými biotopmi národného a európskeho významu ( najčastejšie vyskytujúci sa biotop Lk7 - Psiarkové aluviálne lúky), je potrebné, aby plochy biotopov narušených pri výstavbe diaľnice boli ekologicky zrevitalizované a ďalej slúžili na pôvodný poľnohospodársky účel. Na revitalizáciu chráneného biotopu sa použila už spomínaná metóda aplikácie zeleného sena.
Prvé skúsenosti s obnovou diaľničných násypov rozprestretím zeleného sena z priľahlých chránených biotopov sa ukazujú ako pozitívny a úspešný spôsob zatrávňovania takto narušených plôch. Už v prvom roku po obnove sa novovzniknutá vegetácia podobala cieľovému spoločenstvu a aj napriek výskytu burinných rastlinných druhov môžeme tento spôsob obnovy odporučiť na podobne narušené územia, ale len pri dodržaní pravidelného obhospodarovania a správne zvolených technologických postupov. Na základe viacerých získaných poznatkov a dosiahnutých výsledkov sa táto metóda, ktorá sa zakladá na prírode blízkych spôsoboch obnovy, ukazuje ako vhodná na rekultiváciu narušených území, či už skládok odpadu alebo lyžiarskych svahov, alebo diaľničných násypov a v neposlednom rade slúži k ochrane a tvorbe krajiny.
Premena intenzívne obhospodarovaných trávnych porastov na druhovo pestré jednokosné alebo dvojkosné lúky je v očiach verejnosti ešte pomerne vecou neznámou. Hoci v poľnohospodárskej praxi ešte stále prevládajú konvenčné spôsoby obnovy a používanie klasických komerčných zmesí za účelom zvyšovania produkcie, tak v poslednej dobe sa hľadajú aj prírode blízke postupy obnovy trávnych porastov s využitím prírodných ekotypov a regionálnych zmesí, ktorých cieľom je zvýšiť biologickú diverzitu porastov. Kvetnaté lúky sú vnímané ako pestré a krásne na pohľad, no z hľadiska nutričnej hodnoty menej výživné. Mnohí farmári v zahraničí, ktorí uprednostňujú kvalitu živočíšnych produktov pred kvantitou, pasú dobytok práve na pestrých kvetnatých lúkach a nechávajú si časť porastu na takýchto lúkach dozrieť, aby získali semená.
V oblasti ekologického poľnohospodárstva a v súvislosti s ochranou prírody sú práve druhovo bohaté trávne porasty nezanedbateľným prostriedkom pri extenzívnom spôsobe hospodárenia. Významným faktom je aj to, že väčšina poľnohospodárov sa rozhodla pre ekologické poľnohospodárstvo aj kvôli dotáciám. Moje presvedčenie je ale také, že obnova krajiny by nemala byť podmienená len získaním dotácie a finančnou odmenou na tento účel, ale predovšetkým vlastným rozhodnutím a postojmi hospodáriť so zámerom pozitívneho vplyvu na stav krajiny a prírodu, ako je to v mnohých krajinách Európy. Ak to ale chceme dosiahnuť, je potrebné robiť opatrenia na zlepšenie tohto stavu, a to zachovaním tradičného obhospodarovania lúk a pasienkov a využívaním spôsobov ekologickej obnovy trávnych porastov.
Ukážka obnovy narušených plôch pri výstavbe diaľnice - návod, ako sa dá pomerne nenáročným spôsobom riešiť ekologická obnova narušených území
Pravá strana diaľnice - pretekajúci potok Slatinka
| 20.5.2014 |
| 26.6.2014 |
| 3.9.2014 |
| 2.6.2015 |
