Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Skúsenosti s pestovaním maku v r. 2022

09-02-2023
Ing. Beáta Brezinová | [email protected]
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany, Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš

Aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje a mnohí si to ani nechcú pripustiť, skúsenosť posledných desaťročí nás presviedča, že zem sa mení. To čo sa dnes dá považovať za samozrejmosť, môžeme v budúcnosti veľmi rýchlo a nenávratne stratiť. Pojem globálna zmena klímy, ktorý by sa pred dvadsiatimi rokmi mohol vnímať iba ako pesimistický scenár niekoľkých futurológov, sa dnes ukazuje ako niečo, o čom už nikto nepochybuje. Klíma sa naozaj mení a bytostne sa to dotýka nás všetkých. Táto zmena významným a dá sa povedať že až zásadným spôsobom ovplyvňuje poľnohospodárstvo, ktoré je od klimatických podmienok v rozhodujúcej miere závislé.

V našich pestovateľských podmienkach túto zmenu vnímame stále sa prehlbujúcou intenzitou sucha. Rok 2022 bol už ôsmim rokom v rade, kedy celá krajina bojovala s nedostatkom zrážok. Tak ako rok čo rok rastie priemerná ročná teplota, rastie aj výpar z pôdy. Všetci vidia zmenu k lepšiemu v budúcnosti, lebo vždy sa striedali suchšie roky s vlhšími. Posledné roky však túto vidinu nenapĺňajú. Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku.

V zimnom období rokov 2021/2022 spadlo na Slovensku v priemere asi 226 mm zrážok (74% dlhodobého priemeru - DP). Je to málo vzhľadom na to, že zima bola relatívne teplá a jarné topenie snehu prakticky neexistovalo a z roku 2021 sa vyskytovali miesta až s 100 mm deficitom zrážok. Na juhu Slovenska už v priebehu mesiaca marec nastúpilo sucho, ktoré v niektorých lokalitách pokračovalo aj v apríli. Prvý polrok - mesiace I.- VI., bol na našom území, až na niekoľko chladnejších epizód tiež relatívne teplý až mimoriadne teplý a do konca júna nakoniec prevažne zrážkovo silne podnormálny. Zrážkovo bohatý bol iba mesiac február. Marec (58 % DP), máj (45 % DP)a jún (56 % DP) boli veľmi chudobné na zrážky. Apríl dosiahol 89 %DP, v priemere 47 mm. Keďže zrážky padali nerovnomerne a prevažne z prehánok, neprispeli dostatočne ku zavlažovaniu pôdy a na viacerých miestach sa vyskytlo prechodné sucho, koncom júna už bolo výrazné sucho všade. Jar 2022 – mesiace III.- V., bola teplotne normálna až nadnormálna a spadlo v priemere 106 mm zrážok čo je asi 61% DP. Po dlhšie trvajúcom deficite to však bolo málo. Leto – mesiace VI.- VIII., bolo na Slovensku v priemere teplotne mimoriadne nadnormálne, teda celkovo mimoriadne teplé. Nočné minimá teploty vzduchu boli často vysoké a až v tridsiatich dňoch bola zaznamenaná na niektorých miestach tropickú noc s minimom teploty v noci 20oC alebo viac. Denné maximá boli v priemere tiež vysoké. Zrážkovo bolo leto celkovo silne podnormálne. V júli bol úhrn zrážok v priemere 72 mm (81 % DP) a v auguste asi 60 mm (77 % DP). Niektoré lokality boli mimoriadne podnormálne, no niektoré aj normálne. Bolo to spôsobené hlavne tým, že zrážky mali prevažne konvektívny charakter s veľkými lokálnymi rozdielmi. Boli preto miesta kde bolo počas leta významné až rekordné sucho, miesta kde bolo len ojedinele normálne vlhko, ale aj zriedkavé lokálne povodne.

Tab. 1: Priemerný úhrn zrážok na Slovensku v roku 2022, rozdiely v rozmiestnení zrážok v rámci Slovenska

Tab. 1

Tab. 2: Meranie zrážok - meteorologická stanica Malý Šariš 2022

Tab. 2

Vegetačné obdobie môžeme v priemere hodnotiť ako teplotne silne až mimoriadne nadnormálne. Najmä mesiace máj až august mali tento charakter. Zrážky zaostávali za normálom a mali aj veľmi nevyrovnaný časový aj priestorový výskyt. Veľa zrážok spadlo počas intenzívnych lokálnych prehánok a búrkových lejakov, ojedinele sa vyskytli aj prívalové dažde. Markantný bol aj rozdiel v množstve zrážok medzi východom a západom republiky. Keďže zrážky padali nerovnomerne a prevažne z prehánok, neprispeli dostatočne ku zavlažovaniu pôdy. Pri vyššej teplote bol aj vyšší výpar, čo spôsobovalo, že na viacerých miestach bolo veľmi sucho z pohľadu vlhkosti pôdy.

Zaužívané pestovateľské modely v poľnohospodárskej praxi vplyvom variability klímy často nefungujú. Klíma, a v jej dôsledku aj počasie sa menia tak rýchlo, že iba historická skúsenosť nestačí. Priebeh počasia zásadným spôsobom ovplyvnil stav porastov maku aj v roku 2022. Aj keď má každý pestovateľ svoje overené pestovateľské postupy, spoločným menovateľom úspechu pri pestovaní maku sa stávajú agrotechnické postupy zabezpečujúce udržanie čo najväčšieho množstva vody v pôde v čo najdlhšom čase.

Semeno maku pri klíčení prijíma takmer toľko vody ako samo váži – 91 %, preto sú jeho nároky na vlahu v tomto štádiu veľmi veľké. Pôda, jej stav a schopnosť zadržiavať vodu je jedným zo zásadných faktorov podmieňujúcich úspešnosť pestovania maku. Skúsenosti viacerých pestovateľov, najmä v južnejších oblastiach, poukazujú na výhody prípravy pôdy pod mak už v jeseni. Tento postup šetrí zimnú pôdnu vlahu, ktorá sa nestráca jarnými opakovanými prejazdami a majú ju k dispozícii na jar vysiate semená. Perspektívnou možnosťou je využívanie prípravku na báze superabsorpčného polyméru, ktorý je možné zapraviť do pôdy pred sejbou alebo pri sejbe do výsevnej ryhy spolu s osivom. Prípravok pomáha zadržiavať v pôde vodu a jeho prostredníctvom dochádza ku zachyteniu a následnému uvoľňovaniu vody v okolí osiva a tým ku zabezpečeniu lepších podmienok pre počiatočné fázy vývoja. Tento prípravok je zatiaľ v štádiu overovania.

Ďalším faktorom súvisiacim so sejbou maku je jej termín. Maku prospieva dostatočne prehriata pôda. To znamená siať koncom marca až začiatkom apríla. Májové výsevy v podstatnej miere obmedzujú úrodu semena aj makoviny výrazným skrátením vegetačnej doby a môžu v nepriaznivých podmienkach viesť až ku likvidácii porastu.

V chladnej pôde sa vzchádzanie predlžuje , pri veľmi nízkych teplotách až zastaví. Vo fáze vzchádzania až tvorby listovej ružice potrebuje priemernú teplotu 6,9 oC. Pri pochybení v tejto fáze, čiže skorej sejbe do chladnej pôdy v snahe využiť zimnú vlahu, to môže byť niekedy pre porast až likvidačné. Vysoké teploty a nedostatok zrážok počas vegetačného obdobia najmä vo fáze tvorby listovej ružice veľmi negatívne ovplyvňujú vývoj rastlín. Fáza sa skracuje, rastliny sú subtílnejšie, slabšie, majú malý počet toboliek a semeno má horšiu kvalitu.

Tab. 3: Meranie teploty - meteorologická stanica Malý Šariš 2022

Tab. 3

Okrem vonkajších faktorov má zásadný význam pre tvorbu zapojeného porastu kvalitné a vitálne osivo. Je nutné sa zamerať na ochranu klíčiacich a vzchádzajúcich jemných rastliniek maku vhodným ošetrením osiva. V súčasnosti pestovatelia nemajú k dispozícii prípravok s fungicídnou aj insekticídnou zložkou. Fungicídnu zložku je možné do istej mieri nahradiť prípravkami na báze prírodných látok a mikroorganizmov, no za insekticídnu zložku nie je primeraná náhrada. Toto spôsobuje pomerne časté a nenávratné poškodzovanie porastov krytonosom koreňovým. Možným riešením ochrany porastov proti tomuto škodcovi je aplikácia pôdnych insekticídov pri sejbe maku. Jeho výskyt narastá pribúdaním plôch ozimného maku. Ozimnosť maku je geneticky podmienená. Odrody sú typické bohatosťou ochlpenia mladých listov s výskytom bielych škvŕn, pomerne robustnými rastlinami s kvetmi s fialovými korunnými lupienkami s výraznou fialovou bazálnou škvrnou. V dobrých podmienkach dosahujú úrody 1,0 t.ha -1. Semeno ani farbou ani chuťovými vlastnosťami nedosahuje úroveň slovenských modrosemenných potravinárskych odrôd. Ozimným makom vládnu rakúske odrody Zeno, Zeno Plus, Zeno 2002, Titan. Pestovaním ozimného maku sa zvyšuje aj počet plodín priaznivých pre rozširovanie menej častých burín. Ozimný mak, ktorý sa vysieva v septembri, dlho do zimy a ešte aj skoro na jar nevytvára zapojený porast a preto nie je konkurenciou pre klíčiace buriny. Tie vypĺňajú prázdne miesta v poraste maku a v zaburinených porastoch veľkou produkciou semien spôsobujú zaburinenosť pozemku v nasledujúcich plodinách.

Registrovaných herbicídov je do maku pomerne dosť, no účinných látok je málo. Všetky účinné látky sú do maku registrované už pomerne dlho a nové nepribúdajú a v súčasnej dobe ani nie je nádej na ich registráciu, pretože je to extrémne náročný proces a mak ako malotonážna plodina svojimi plochami nepredstavuje pre chemické firmy zaujímavú komoditu. Použitie registrovaných herbicídov, no nie do maku, s výnimkou graminicídov sa deje so značným rizikom fytotoxického poškodenia rastlín.

Do chladnejších oblastí sa pomerne rýchlo rozširujú buriny typické pre teplejšie časti Slovenska – laskavec, ježatka kuria noha, ovos hluchý. Znepokojivý je nárast výskytu ovsa hluchého, pri ktorom sa predpokladá, že mu vyhovuje zmena klimatických podmienok, najmä posledné suché a teplé roky. Dá sa tiež predpokladať, že podobne ako pri ježatke sú staršie rastliny odolné proti graminicídom a keď sa pestovatelia s ošetrením oneskoria, bez problémov prežívajú.

Rok 2022 sa priebehom počasia zaradil ako ôsmy v rade ostatných rokov s charakteristikou nadmerne suchý a už aj nadmerne teplý. Niektorí pestovatelia upúšťajú od výsevu jarných odrôd a odhodlávajú sa zvládnuť agrotechniku ozimných odrôd s menším či väčším úspechom. Tí, ktorí majú s týmito makmi už niekoľkoročné skúsenosti a vysiali obe formy, aj v tomto roku potvrdili, že jesenná sejba priniesla istejšiu a aj vyššiu úrodu ako jarná. Jarné maky ťažko znášali nedostatok vlahy a pomerne vysoké jarné teploty. Mnoho plôch bolo natoľko zdecimovaných, že pestovatelia museli prijať rozhodnutie porasty zaorať a nahradiť mak kukuricou alebo slnečnicou. Jarné maky boli v dosť veľkej miere atakované krytonosom koreňovým. Boj s týmto škodcom je náročný hlavne z dôvodu absencie účinnej insekticídnej zložky v moridlových prípravkoch pre mak, keďže krytonos veľmi skoro napáda mladé vzchádzajúce rastlinky.

Obr. 1

Suchom poškodená plocha odrody Major - Malý Šariš

Vyschnutá plocha odrody Major - Malý Šariš

Z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v Súpise plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami ku 20.5.2022 je zrejmé, že pri plochách maku došlo v rámci celej republiky ku poklesu rozlohy maku oproti roku 2021 o 2 103,14 ha. Sľubný nárast plôch v predchádzajúcich rokoch 2019 (5 547,18ha), 2020 (6 268,94ha) a 2021 (5 636,56ha) v roku 2022 klesol skoro o 40%.

Tab. 4: Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami k 20.5.2022 - výber olejniny a mak

Tab. 4

Veľkou mierou tento stav ovplyvnila skutočnosť, ukončenia vykupovania suchej makovej slamy – makoviny z produkcie technických makov farmaceutickou firmou Saneca Pharmaceuticals a. s. Hlohovec. Toto rozhodnutie ovplyvnilo rozsah plôch technického maku na Slovensku. Tie klesli z 1 300 ha v roku 2021, na 700ha v roku 2022. Pestovatelia technického maku, ktorého hlavným produktom je makovina, pričom semeno z technických odrôd senzoricky nezodpovedá odrodám pestovaným pre potravinárske využitie, ktorí sú združení v spoločnosti Slovak mak pestovali na menších plochách v tomto roku potravinárske maky, no s rôznou úspešnosťou. Niektorí, ktorí sa rozhodli pestovať jarné odrody, museli svoje porasty, poškodené nedostatkom vody a vysokými teplotami, zaorať. Tí, čo zvolili ozimné odrody dosiahli relatívne dobré úrody.

Z prehľadu osevných plôch maku v roku 2022 je zrejmé, že vo väčšine krajov došlo ku poklesu rozlohy maku, výnimku tvoria Žilinský a Bansko-Bystrický kraj, kde je to opačne. Nosnými krajmi s najväčšími plochami maku sú každoročne Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj, ktoré spolu v priemere za štyri uplynulé roky predstavovali 81,95 % z celkovej plochy maku na Slovensku. Špecifický je Trnavský kraj, v ktorom sa mak v rôznom rozsahu pestuje v každom okrese - Dunajská Streda 361,47 ha, Galanta 315,56 ha, Hlohovec 270,29 ha, Piešťany 33,89 ha, Senica 289,62 ha, Skalica 19,07 ha a Trnava 196,78 ha.

Mak je pri dobrej úrode zvyčajne výrazne zisková plodina. Pestovanie potravinárskeho maku považujeme za slovenskú tradíciu, vždy sa mu u nás darilo a preto má veľký význam využiť všetky možné vedomosti, skúsenosti a prostriedky na upevnenie jeho pozície v osevných postupoch pestovateľov. Napriek všetkým okolnostiam komplikujúcim pestovanie maku, pri zvládnutí agrotechniky jeho pestovania a v optimálnom vegetačnom roku, môže byť aj významnou exportnou plodinou.

Obr. 2

Obr. 2: Odroda Major v zelenej zrelosti - Malý Šariš

Slovenské potravinárske modrosemenné odrody Bergam, Gerlach, Major, Maratón, Opal, MS Harlekyn, MS Diamant, MS Zafir, MS Topas a bielosemenná odroda Albín patria v úrode semena stále k výkonnostnej špičke. A to aj napriek skutočnosti, že niektoré boli vyšľachtené pred viac ako 10 až 20 rokmi. Ich veľkou devízou je, že sa všeobecne dobre vyrovnávajú s negatívnym pôsobením biotických a abiotických faktorov, čo potvrdzujú vysoké hodnoty produkčných parametrov.

Obr. 3

Obr. 3: Porast odrody Major - Malý Šariš

Obr. 4

Obr. 4: Porast odrody Topas - Malý Šariš

Obr. 5

Obr. 5: Porast odrody Albín