Z hľadiska výskytu sucha na Slovensku bol rok 2022 výnimočný. Extrémne sucho postihlo viac ako polovicu územia Slovenska a dĺžka obdobia s pretrvávaním sucha bola na niektorých miestach aj dlhšie ako 200 dní. Negatívne dôsledky sucha významne zasiahli všetky pôdohospodárske ekosystémy, vrátane trávnych porastov. V alúviách tokov sa nachádzajú porasty s prevahou vysokosteblových tráv. Psiarkové lúky vznikli na mieste bývalých nížinných lužných lesov a zrejme aj na miestach vlhkých lesov duba letného v kotlinách.

V príspevku prezentujeme výsledky práce experimentov z rokov 2019 – 2022, v ktorých bol výrazný deficit zrážok a pôdnej vlahy (obrázok 1), avšak v rôznom štádiu vegetačného obdobia. Hodnotili sme pokryvnosť agrobotanických skupín a výšku produkcie krmiva z trávnych porastov na biotope Lk7 – Psiarkové lúky, ktoré boli obhospodarované dvojkosným spôsobom. Biotop patrí do Kategórie D - Vlhkomilné porasty nižších polôh a nachádza sa v katastri obce Čerín (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Charakteristika stanovišťa

Podľa geomorfologického členenia SR patrí do oblasti Slovenské stredohorie, Poľana, Zvolenská kotlina. Floristické hodnotenie trávnych porastov sme robili v sledovaných rokoch, metódou redukovanej projektívnej dominancie hlavných floristických skupín, tráv, leguminóz, ostatných bylín a prázdnych miest a zároveň sme zaznamenali výskyt všetkých taxónov cievnatých rastlín. Hodnotenie sme realizovali v senokosnej zrelosti porastov a v termín druhej kosby (po 6 týždňoch od prvej kosby). Produkciu fytomasy sme zisťovali pri každom využití a vyjadrili úrodou sena (t.ha^-1), výsledky uvádzame v tabuľke 2 a zmeny pokryvnosti botanických skupín prezentuje obrázok 2.

Tabuľka 2: Priemerná produkcia sena (t.ha-1) vlhkomilných trávnych porastov biotopu Lk7

Agrobotanické skupiny biotopu Lk7 – Psiarkové lúky

Psiarkové lúky patria do ekologickej skupiny vlhkomilných trávnych porastov, ktoré predstavujú typy s ovplyvňovaným pôdnym profilom povrchovou alebo podzemnou vodou. V poraste sme každoročne zaznamenali spoločný výskyt vlhkomilných a suchomilných druhov, čo je charakteristické pre tento biotop. Psiarkové aluviálne lúky veľmi citlivo reagujú na zmeny vodného režimu pôdy, čo sa prejavuje vo veľkej premenlivosti druhového zloženia v rámci jedného stanovišťa, ako aj v rámci jednotlivých rokov (Foto 1 a Foto 2).

V roku 2019 mala agrobotanická skupina tráv na poraste pokryvnosť 60 %, zastúpenie bylín 30 % a leguminóz 10 % (obrázok 2). V porovnaní s prvým rokom experimentu (2019) sa v roku 2020 zvýšila pokryvnosť tráv na biotope až o 10 %, za súčasného poklesu bylín z 30 na 20 % a tento stav pretrvával aj v roku 2021. V roku 2022 bola pokryvnosť botanických skupín na poraste oproti predchádzajúcim rokom odlišná. Zaznamenali sme za vegetačné obdobie pokles v pokryvnosti tráv na 60 % (hodnota ako v roku 2019), a nárast leguminóz na 15 %, čo je o 5 % viac ako v roku 2019. Potvrdil sa fakt, že kosením sa presvetlí porast a podporí rozvoj nízkych tráv a ďatelinovín, ktoré zahustia spodnejšiu vrstvu porastu (Foto 2).

Kosenie prechodne zhoršuje mikroklímu porastu v tesnej blízkosti nad pôdou. Nižší podiel botanickej skupiny tráv sa prejavuje v pravidelne kosených lúčnych porastoch, tieto menej odnožujú a výsledkom sú redšie porasty. Avšak porast bol dobre zapojený, bez výskytu prázdnych miest. Rozdielne zastúpenie agrobotanických skupín v trávnych porastoch umožňuje spoločenstvám adaptovať sa na rôzne abiotické a klimatické podmienky prostredia v rôznej intenzite.

Agrobotanické skupiny trávnych porastov sú trávy (kultúrne a nekultúrne), jednoklíčnolistové rastliny podobné trávam: ostrice (Carex), sitinovité (Juncaceae) a šachorovité ( Cyperaceae), leguminózy (kultúrne a nekultúrne ďatelinoviny) a byliny. V prípade agroenvironmentálneho systému obhospodarovania sú to pôvodné, nešľachtené druhy, ktoré sú v mnohých prípadoch prirodzenými hostiteľmi rôznych organizmov, a aj takouto formou sú prínosom k vyššej biodiverzite.

Vďaka prirodzenému hnojeniu záplavovými vodami prevládajú na biotope Lk7 z tráv, predovšetkým vysokosteblová Alopecurus pratensis a z nižších tráv Festuca rubra a na suchších stanovištiach Festuca pratensis a Poa pratensis. V rokoch 2019 – 2021 bola na biotope Lk7 v skupine tráv dominantne zastúpená Alopecurus pratensis (40 % podiel v skupine tráv). V roku 2022 sa v skupine tráv zmenil pomer, zvýšil sa podiel Festuca pratensis (45 %) a zároveň pokleslo zastúpenie Alopecurus pratensis (30 %), podiel Poa pratensis tvoril 10 %. Tento stav je prirodzenou reakciou na vlhkosť pôdy. Úrody trávnych porastov sú kolísavé. Možnosť príjmu jednotlivých živín rastlinami z pôdy je závislá na pôdnej vlhkosti, acidite a pôdnej teplote. Každá odchýlka od optimálnych teplotných, vlahových či iných faktorov prostredia počas vegetačnej periódy rastliny sa môže negatívne prejaviť na jej ďalšom raste a vývoji a tak negatívne ovplyvniť celú úrodu. Hlavné ekologické gradienty, ktorými sú nadmorská výška a vlhkosť ovplyvňujú variabilitu vegetácie a diferencujú ekologické skupiny trávnych porastov na mezofilné, vlhkomilné, teplo a suchomilné a vysokohorské porasty.

Produkcia

Produkcia krmiva prostredníctvom ekosystémov trávnych porastov je zabezpečovaná v rôznej kvalite a objeme produkcie. Počas vegetačných období 2019 – 2022 sme pozorovali zmeny v skupine tráv predovšetkým Alopecurus pratensis, Festuca pratensis, Festuca rubra a Poa pratensis. Tento jav sa premietol aj do výšky produkcie. Festuca rubra v roku 2022 po skosení obrastala skôr ako Alopecurus, ale je to nízka tráva, generatívne orgány tvorí len do prvej kosby, vegetatívne odnože má bohato olistené, ale skrátené a porast neposkytol toľko fytomasy ako v rokoch keď prevládala Alopecurus pratensis. Festuca rubra patrí k trávnym druhom s malou tvorbou nadzemnej hmoty.

Lúčne TP biotopu Lk7 mali potenciál v rokoch 2019 – 2021 dosiahnuť produkciu sena z 1. kosby v limite od 3,71 do 6,20 t.ha^-1, čo v porovnaní s dlhodobým priemerom produkcie lúk (2,86 t.ha^-1) z rokov 1920 – 1993 poukazuje na zvýšenie priemernej produkcie TP od 27,62 do 116,78 %. V roku 2022 však bola situácia odlišná a v 1. kosbe bola výška produkcie iba 2,16 t.ha^-1, čo je najnižšia hodnota v porovnaní rokov 2019 – 2022 a v porovnaní s dlhodobým priemerom produkcie lúk (2,86 t.ha^-1) z rokov 1920 – 1993 bola nižšia o 24,47 %. Úrodová variabilita trávnych porastov v závislosti od ekologických podmienok a intenzity pratotechniky je však mimoriadne veľká (od 1 – 15 t.ha^-1), na tento fakt poukázali aj naše zistenia. Porovnaním produkcie v roku 2022 tvorila v 2. kosbe výška produkcie 0,8 t.ha^-1 iba 27 % z celkovej ročnej produkcie.

V optimálnych podmienkach v biotopoch Lk7 majú najdôležitejší úrodotvorný význam zo skupiny tráv Alopecurus pratensis, Poa trivialis, na suchších miestach Festuca pratensis a Poa pratensis. Druhovo patria psiarkové lúky k relatívne chudobnejším lúčnym spoločenstvám, čo súvisí s ich vysokou produkciou, ktorá je pri trávnych porastoch vždy v protiklade s druhovou diverzitou. Podiel sušiny v 1. kosbách bol každoročne vyšší v 1. kosbe. Analýzu percentuálneho podielu produkcie z 1. kosieb voči 2. kosbám uvádzame v tabuľke 2.

Na obrázku 1 je zobrazený mesačný priebeh priemernej teploty vzduchu a úhrn atmosférických zrážok v lokalite experimentu v nadmorskej výške 313 m počas rokov 2019 - 2022. Počas vegetačného obdobia v roku 2022 sme zaznamenali najvýraznejší deficit zrážok z období rokov 2019 – 2022. V roku 2022 bol deficit úhrnu zrážok v každom mesiaci, na rozdiel od rokov 2019 a 2021, v ktorých dosiahli úhrny zrážok priaznivejšie hodnoty odchýlok od normálu, aspoň v mesiacoch na začiatku veľkého vegetačného obdobia a ojedinele aj počas letných mesiacov. Počas jarných mesiacov 2019 – 2021, kedy sa tvorí fytomasa pre prvú kosbu boli mesiace s priaznivým úhrnom zrážok, bez výrazného deficitu. V roku 2019 tvoril podiel z celkovej produkcie fytomasy v 1. kosbe 58,24 %, v roku 2020 približne rovnako, t.j. 59,26 %.

Najnižšia úroda bola v roku 2022 pri úhrne zrážok za vegetačné obdobie 388 mm. Najvyššia úroda bola v roku 2021, keď úhrn zrážok za vegetačné obdobie dosiahol 595 mm a mesačný úhrn zrážok v mesiaci máj bol až na úrovni 165 N [%] (percento normálu 1981 – 2010).

Záver

Rok 2022 bol významne poznačený deficitom zrážok a pôdnej vlahy. Už na začiatku druhej dekády marca 2022 sa na Slovensku postupne prejavovali jednotlivé fázy extrémneho sucha. Na lokalite experimentu v nadmorskej výške 313 m sme zaznamenali deficit zrážok nielen cez zimné mesiace, ale už od augusta 2021 do septembra 2022 s výnimkou mesiaca február 2022. V minulosti boli zimné mesiace (december - február) mesiacmi, v ktorých sa vytvárali zásoby vody hlavne vo forme snehovej pokrývky, ktoré boli potom hlavným zdrojom zásobovania podzemnej vody v jarných mesiacoch pri topení snehu a jeho pozvoľnej infiltrácii do horninového prostredia. Tieto zásoby vody sa však už niekoľko rokov nevytvárajú v dostatočnom množstve. Alopecurus pratensis je z hľadiska nárokov na vlhkosť pôdy typický mezohygrofytný druh, vyžaduje pôdy vlhké na rozdiel od Festuca rubra. V priaznivých podmienkach do 1. kosby vytvárajú psiarkové lúky s dominantnou vysokosteblovou Alopecurus pratensis výšku porastu až do 150 cm, čo je značný objem fytomasy. Festuca rubra sa dokáže prispôsobiť podmienkam suchej pôdy, ale aj vlhkej pôdy, je to mezoxerofytný až mezohygrofytný druh a preto efektívne zaplní prázdne miesta, čo je z hľadiska pokryvnosti, a tým aj ochrany pôdneho krytu v období sucha veľmi pozitívny vplyv biotopu Lk7 Psiarkové lúky.

Poďakovanie

Táto publikácia vznikla v rámci úlohy odbornej pomoci: Environmentálne prínosy inovatívnych stratégií obhospodarovania trávnych porastov a využitia krajiny, vďaka podpore z kontraktu č. 342/2021/MPRVSR-220.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti