Mrlík - celoročný nepriateľ našich polí
Jedna z najznámejších burín našich polí i záhrad je mrlík biely (Chenopodium album). Menej je známe, že v minulosti bol hojne využívaný ako zdroj obživy, pokiaľ nebol do Európy v 16. storočí privezený špenát z juhozápadnej Ázie, ktorý nahradil jeho miesto.
|
Obr. 1: Vzchádzajúci mrlík |
V minulosti sa mrlík používal ako šalát najmä kvôli obsahu užitočných látok. Je bohatý na mnohé aminokyseliny, vlákninu, vitamíny A, B, C a K, kys. listovú, železo, vápnik, fosfor, draslík, sodík a selén. Obsahuje aj veľký podiel omega 3-mastných kyselín. Ako všetky jedlé tmavozelené rastliny, aj mrlík zlepšuje trávenie, znižuje riziko cukrovky a rakoviny, posilňuje kosti a znižuje zápaly v tele. Jedna rastlina mrlíka vytvorí vyše 75 000 semien.
Niektoré druhy mrlíka sú využiteľné v gastronómii a ide konkrétne o druh mrlík čilský Chenopodium quinoa. Jeho semená sú jedlé (obr. 1) a ak poznáte quinou, sú to práve semená tak známeho rodu mrlíka.
|
Obr. 2: Quinoa biela |
V súčasnej dobe má quinoa veľmi široké uplatnenie najmä v zdravej výžive. Quinoa v 100 g obsahuje 368 kalórií, 6 g tukov, 64 g sacharidov, 7 g vlákniny a 14 g bielkovín. Ďalej obsahuje vitamín A, B1- tiamín, B2-riboflavín, B3-niacín, B6-pyridoxín, B8-cholín, B9-kyselinu listovú a vitamín E, Aminokyseliny, flavonoidy, z minerálnych látok obsahuje mangán, meď, fosfor, horčík, železo, zinok, draslík, vápnik, sodík a selén. Neobsahuje lepok a je vhodná aj pre celiatikov. Má príjemnú orieškovú chuť, vysoký sýtiaci efekt a výbornú stráviteľnosť. Najčastejšie sa využíva ako príloha k mäsu a na teplé i studené šaláty.
Napriek uvedeným „kulinárskym“ prednostiam jeho „blízkeho príbuzného“ je u nás vyskytujúci sa mrlík biely známy hlavne ako burina na poliach a v záhradách. Objavuje sa v porastoch jesenných aj jarných plodín. Možno ho nájsť hlavne na pôdach, ktoré boli nejakým spôsobom narušené, t.j. v záhradách, sídliskách, rumoviskách, pri okrajoch ciest a na ornej pôde. Rastie aj na miestach, ktoré sú bohaté na živiny. Mrlík nie je vhodné odstraňovať na pôdach, ktoré boli chemicky kontaminované, pretože jeho vlastnosťou je čistiť takúto pôdu viazaním škodlivých látok.
|
Obr. 3: Mrlíky v kukurici |
Pôvodný výskyt mrlíka bol v Európe, severnej Afrike a v juhozápadnej Ázii. V súčasnosti je rozšírený takmer celosvetovo, najmä v miernom pásme, ale preniká aj do trópov. Vyskytuje sa na celom území Českej a Slovenskej republiky.
|
Obr. 4: Mrlíky v rôznych rastových fázach |
Mrlíky sú jednoročné byliny. Semeno klíči veľmi nepravidelne, zvyčajne na jar, t.j. v marci až októbri, z hĺbky okolo 20,0 (80,0 – 100,0) mm, pri minimálnej teplote 3 – 4 °C, optimálnej 18 – 24 °C, maximálnej 34 – 36 °C . Kolísavé teploty klíčenie podporujú. Koreň je kolovitý, zväzkovitý, ktorý neskôr drevnatie. Dorastá do hĺbky až 2,0 m. Hypokotyl je valcovitý, tenký, lysý, červenkastý, dlhý 20,0 – 30,0 x 0,5 – 0,75 mm. Klíčne listy sú dlhé, úzke, 8,0 – 10,0 x 1,5 – 2,0 mm, lineárne, vpredu zaokrúhlené, na báze postupne sa zužujúce v krátku stopku. Internódium epikotylu je relatívne dobre vyvinuté, dlhé 5,0 – 7,0 mm.
Stonka dorastá do výšky 10–200 cm, je olivovozelená so žltozelenými alebo červenkastými pruhmi.
Prvé listy s rozmerom 15,0 – 25,0 x 8,0 – 13,0 mm sú elipsovité až vajcovité. Pre mrlík charakteristické že listy pôsobia akoby boli silne pomúčené. Vďaka tomu vyvolávajú dojem že rastlina je biela, od čoho bol odvodený aj jej názov. U starších listov je múčnatý resp. striebristý nádych povrchu listov menej výrazný. Listy sú striedavé, dlhšie ako širšie, vajcovito kosoštvorcové, laločnato zubaté. Horné listy sú kopijovité až úzko kopijovité, celistvo okrajové.
|
Obr. 5: Mrlík s bielymi bodkami na listoch |
Súkvetia (kvety) sú v klbkách usporiadané v pazušných alebo vrcholových častiach stonky, tvoria sa na dolu listnatých, klasnatých alebo chocholíkovitých metlinách. Doba kvitnutia je v júli až septembri.
|
Obr. 6: Chocholíkovitá metlina mrlíka |
Plodom je jednosemenná nažka, veľká 1,5 mm v priemere, šošovicového tvaru, so zahnutým hrbolčekom na obvode. Je uložená v päť-cípom zelenom okvetí, jednotlivé cípy okvetia sa nekryjú, takže oplodie presvitá. Nažky sú heterokarpické, jednotlivé druhy sa od seba líšia veľkosťou, farbou, hrúbkou osemenia i rýchlosťou klíčenia. Semeno je tmavohnedé až čierne, často nedozreté, silno lesklé, pri zväčšení jamkovité. Počet semien na jednej rastline je viac ako 75 tisíc. Životnosť semien v pôde je veľmi vysoká (viac ako 38 rokov, preto mrlík pri vysemenení môže trvalo zaburiniť pôdu.
Mrlík sa rozmnožuje iba generatívne. Nažky majú rôzne dlhé obdobie vegetačného pokoja a nepravidelnú klíčivosť. Mrlík najlepšie vzchádza z povrchu pôdy alebo z hĺbky cca do 2 cm. Klíčiace rastliny sa objavujú už veľmi skoro na jar, ale hromadne vzchádzajú až pri vyšších teplotách pôdy, často až do neskorej jesene.
Práve kvôli vysokému počtu semien, ktoré vie jedna rastlina vyprodukovať, je mrlík vedený ako veľmi nebezpečná burina. V niektorých prípadoch dokáže mrlík prerásť aj kultúrnu plodinu.
|
Obr. 7: Prerastený mrlík v sóji |
Možnosti regulácie
Prvou voľbou pri regulácii burín by mala byť nechemická ochrana. Správna diagnostika buriny, odhad miery škodlivosti a výber dostupných nepriamych a preventívnych a následne chemických opatrení.
Regulácia všetkých burín v poľných plodinách by na začiatku mala využívať metódy bez použitia herbicídov. Tým by sa znížil negatívny dopad na životné prostredie, čo je posledné roky vysoko aktuálnou témou. Medzi hlavné prostriedky nepriamej ochrany proti burinám patria: striedanie plodín v osevných postupoch, obrábanie pôdy, čistenie osiva, manažment organických hnojív. K priamym metódam regulácie burín patrí hlavne mechanické odburiňovanie ako je okopávanie, plečkovanie, bránenie. Vzhľadom na pomerne nízku účinnosť (50 – 60 %) týchto postupov je nutné pristúpiť k chemickej regulácii burín.
V konvenčnom spôsobe hospodárenia je herbicídna chemická ochrana veľmi dôležitá. Veľmi podstatný je hlavne správny termín aplikácie vhodných prípravkov. Porasty, kde bol zaznamenaný výskyt mrlíka, by mali byť ošetrené do rastovej fázy 4 listov burín.
|
Obr. 8: Mrlík po aplikácii herbicídu |
Aplikácia herbicídov v období, keď máju rastliny mrlíka 8 a viac listov, je väčšinou málo alebo úplne neúčinná. Mrlík vo vyššej rastovej fáze (t.j. 8 a viac listov) už veľmi dobre odoláva herbicídnym postrekom. Po zasiahnutí mrlíka herbicídom má rastlina mrlíka pozastavený rast, stonka aj listy sú skrútené, zažltnuté. V ostatných rokoch sa často stáva že práve v období, keď je burina po zasiahnutí herbicídom mierne deformovaná, no nie je ešte úplne vyhynutá, dôjde k zrážkam. Aj minimálny úhrn zrážok umožní rastlinám mrlíka obnoviť ich rast. Objavujú sa najmä bočné vetvy, ktoré pomerne rýchlo rastú a aj takáto rastlina dokáže významne konkurovať kultúrnym plodinám.
Pri foliárnej aplikácii herbicídov sa účinné látky vstrebávajú cez listy burín a rozvádzajú sa do stoniek a koreňov, prípadne sú aplikované do pôdy na potlačenie vzchádzania semien. Zasiahnuté buriny po aplikácii herbicídov zastavujú svoj rast, vývin, nastáva deformácia, spomalenie rastu a následne buriny odumierajú.
Chemická regulácia v obilninách
V súčasnej dobe, aby sme dosiahli čistý porast obilnín, mrlíky účinne odstraňujú viaceré prípravky s účinnými látkami aminopyralid a florasulam a ich kombinácie, ale aj s MCPA. Optimálny termín aplikácie v obilninách je od vytvorenia 3. listu obilniny (BBCH 13) do rastovej fázy 2. kolienka (BBCH 32). V oziminách sa tak vytvára dostatočné aplikačné okno, aby bolo zasiahnuté čo najväčšie množstvo vzídených mrlíkov v optimálnej rastovej fáze. Jednotlivé druhy mrlíkov účinne likviduje aj účinná látka bentazone, prípravky na báze tejto účinnej látky možno aplikovať už od fázy 3 listov obilnín.
Chemická regulácia v repke
Mať čistý porast repky ozimnej bez burín je dôležitý ako na jeseň, tak aj na jar. Na jesenné aplikácie sú autorizované prípravky na báze nasledovných účinných látok: clomazone, aminopyralid, clopyralid, picloram a napropamide. Na odburinenie repky ozimnej na jar je možné použiť prípravky na báze clopyralidu v kombinácii s halauxifenmethylom. Ideálne v období, kedy buriny už obnovili rast po zime až do fázy BBCH 50, kedy je už viditeľné hlavné súkvetie repky.
|
Obr. 9: Odumierajúca rastlina mrlíka |
Chemická regulácia v kukurici
Mrlíky sa nevyhýbajú ani porastom kukurice, v ktorej silne konkurujú najmä uberaním vody, ktorá je pre kukuricu v čase skorého rastu veľmi podstatná. Preto je nevyhnutné použiť účinné herbicídy a na báze účinných látok dicamba, 2,4-D, nicosulfuron, rimsulfuron, foramsulfuron, mesotrione a ich rôzne kombinácie.
V repe si s dvojkličnolistovými burinami a samozrejme aj s mrlíkmi poradia herbicídy na báze účinnej látky clopyralid . V Conviso systéme je účinná kombinácia dvoch látok a to Foramsulfuron a Thiencarbazone. Aby sa predišlo vzniku rezistencie nielen u mrlíka, ale i ostatných burín, je vhodné siahnuť aj po prípravkoch s ďalšími účinnými látkami ako sú Phenmedipham, Clethodima a Metamitron. Cycloxydim pomáha udržiavať porast repy bez trávových burín.
Uplatňovaním ekologických princípov pri pestovaní plodín sa kladie dôraz na agrotechnické postupy a minimalizuje sa aplikácia chemických látok, čo je čoraz viac náročné. V súčasnosti je nutné nájsť zlatú strednú cestu, medzi ekológiou a chémiou, pri používaní ktorej je nevyhnutné v maximálnej miere uplatňovať všeobecne platné požiadavky pre aplikáciu herbicídov. Hlavným cieľom ochrany proti burinám je efektívnym spôsobom získať čistý porast plodiny, nielen bez mrlíka, ale aj bez ostatných burín.
