Vírusy v ovocných sadoch a vinohradoch
Vírusové ochorenia môžu aj v našich klimatických podmienkach spôsobovať značné straty, ktoré nie sú menšie ako škody, ktoré dokážu napáchať bakteriálne či hubové ochorenia, resp. škodcovia. Napadnutie pestovaných rastlín vírusmi môže dokonca v niektorých prípadoch rozhodnúť o výške úrody. V tomto článku preto čitateľom priblížime troch významných patogénov, s ktorými sa počas vegetačného obdobia vo svojich sadoch a viniciach mohli stretnúť. Štvrtým, o nič menej zaujímavým druhom, je vírus krúžkovitosti tabaku (Tobacco ringspot virus), ktorý bol vďaka rastlinolekárskym prieskumom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave na Slovensku zistený.
Pestovateľom viniča hroznorodého (Vitis vinifera) nemusíme zvlášť predstavovať vírusové ochorenie nazývané roncet (Grapevine fanleaf virus). Toto ochorenie, ktoré sa často vyskytuje v ohniskách, je u nás pozorované od roku 1949. Sprievodnými prejavmi výskytu, okrem klasických symptómov, sú zníženie množstva a kvality úrody, v niektorých prípadoch úplná neplodnosť až úhyn pestovaných krov. Prítomnosť vírusu dokáže ovplyvniť aj kvalitu vína vyrobeného z bobúľ, ktoré pochádza z infikovaných krov. Ochorenie sa vyskytuje najmä na podpníkových amerických viničoch, len zriedkavo na európskom viniči. Základným krokom v boji proti roncetu a jemu podobným vírusovým ochoreniam (napr. zvinutka viniča) je odstránenie a následná likvidácia infikovaných krov, rovnako ako aj ich podzemných častí. Je dôležité, aby sa choré kry nepoužívali na ďalšie rozmnožovanie ako podpníky alebo vrúble. Rovnako je pravidlom, že na mieste s výskytom by sa vinič mal opätovne vysadiť až po uplynutí 4 až 6 rokov. K rozšíreniu roncetu viniča napomáhajú aj háďatká z rodu Xiphinema, ktoré prežívajú hlbšie v pôde, no ich šírenie je relatívne pomalé, preto najčastejším spôsobom šírenia ochorenia je výsadba infikovaného rozmnožovacieho materiálu.
V sadoch zameraných na produkciu jabĺk je známa aj vírusová mozaika jablone (Apple mosaic virus), ktorú radíme k najčastejším vírusom na tomto hostiteľovi. Vírus je rozšírený kozmopolitne, predovšetkým v miernom klimatickom pásme. Jedným z prejavov ochorenia je spomalenie rastu, ale aj zníženie celkovej úrody, niekedy až o 40 %. Okrem jablone domácej môže vírus škodiť aj na marhule obyčajnej, broskyni obyčajnej, čerešni vtáčej, čerešni višňovej, lieske obyčajnej, chmeli obyčajnom či dule podlhovastej. Vírus, ktorý na svoje šírenie potrebuje vhodné podmienky, sa môže prenášať vrúbľovaním, mechanicky, dotykom kmeňov, ale nevylučuje sa ani prenos peľom a semenami. Sprievodnými prejavmi ochorenia sú žltozelené, biele až žlté škvrny rôzneho tvaru nachádzajúce sa na listoch. Niekedy môžu byť pozorované i chlorotické pásiky, kresby alebo krúžky a žilkové mozaiky. V prípade silnej infekcie môžu škvrny od stredu hnednúť a nekrotizovať. Listy sa neskôr deformujú a koncom letného obdobia môžu predčasne opadať. Aj v tomto prípade pri ochrane pred vírusovou mozaikou jablone zohráva kľúčovú úlohu zdravý reprodukčný materiál, ktorý musí byť bez akejkoľvek infekcie.
Na druhoch z rodu Prunus spp. sa môže vyskytovať aj vírus nekrotickej krúžkovitosti slivkovín (Prunus necrotic ringspot virus), ktorý okrem sliviek napáda aj čerešňu vtáčiu, čerešňu višňovú, broskyňu obyčajný, marhuľu obyčajnú a jabloň domácu. Najviac obávaným je tento polyfágny vírus u čerešní a višní, nakoľko je pre týchto hostiteľov aj najškodlivejším. Infekcia sa prejavuje spomalením rastu, odumieraním púčikov a rodivého obrastu. Choré stromy sú horšie opelené, čo je v dôsledku nižšej vitality peľu. Vírus nepriaznivo pôsobí aj na výšku úrody, ktorá je nižšia. Spozorované bolo aj predčasné odumieranie chorých jedincov. K symptómom objavujúcich sa na čepeliach listov patria chlorotické, ohraničené škvrny v tvare krúžkov alebo pásikov. Listy sú menšie a skrúcajú sa, na ich spodnej strane sa v okolí žiliek tvoria enácie. Postupne dochádza k nekrotizácii pletiva a rozpadu listov. Z listov môže zostať iba úzky pásik okolo hlavnej žilnatiny. Prítomnosť infekcie sa prejaví aj na kvetných a listových púčikoch, ktoré zasychajú a hnednú v priebehu jari. V lete, teda za teplého počasia, sú jednotlivé symptómy výraznejšie, intenzívnejšie. Tak, ako ostatné vírusy, prenos je možný pri rozmnožovaní, vrúbľovaní, či očkovaní. Šírenie vírusu bolo potvrdené aj pomocou peľu a semenami.
Posledným patogénom je vírus krúžkovitosti tabaku (Tobacco ringspot virus). Aj keď u nás bol tento karanténny vírus spozorovaný iba nedávno, v rôznych krajinách Európskej únie sú známe jeho dávnejšie výskyty. Vírus má pôvod v centrálnej a východnej časti Severnej Ameriky. Patogén dokáže škodiť na tabaku, no môžu sa s ním stretnúť aj pestovatelia bylín či dokonca drevín. Škodlivý organizmus spôsobuje významné ochorenie sóje, čučoriedky chocholíkatej a tekvicovitých rastlín. K ďalším významným hostiteľom v našich podmienkach patrí jabloň, baklažán, černica, paprika, čerešňa, drieň, jaseň, rod Gladiolus, vinič, rod Iris, tekvica obyčajná, žltý melón, netýkavka sultánska, rody Lupinus a Mentha, narcis žltý, papája, pelargónie, petúnie, flox šidlolistý, Pueraria montana, baza, Sophora microphylla a rôzne buriny. Niektorí hostitelia sú nositeľmi vírusu bez príznakov. Samotný vírus sa nerozširuje rýchlo a nespôsobuje nápadné príznaky napadnutia. Vo svojom pôvodnom areály rozšírenia je vírus prenášaný háďatkami, hlístovcami, kobylkou Melanoplus differentialis, roztočami z rodu Tetranychus spp., skočkou Epitrix hiripennis a voškami. Vírus je ľahko prenášaný mechanicky na bylinných hostiteľov. Na základe výskumov sa potvrdil 100 %-ný prenos vírusu semenami sóje a v súčasnosti sa tento spôsob považuje za hlavný spôsob prenosu uvedeného vírusu. Je však pravdepodobné, že sa takýto spôsob prenosu vyskytuje do istej miery u väčšiny hostiteľov. K príznakom na viniči patrí slabnutie, slabé a riedke prírastky, skrátené internódiá a malé a zakrpatené listy. Vo všeobecnosti sú celé rastliny viniča zakrpatené. Bobule sú v strapci riedko umiestnené a nerovnomerne vyvinuté. Listy čerešní majú nepravidelné chlorotické škvrny po celej listovej čepeli a okraje listov sú deformované a lalokovité. Plody dozrievajú na infikovaných čerešniach neskoro. Pre čučoriedku chocholíkatú je typické odumieranie stoniek a zakrpatenie. Na náchylnej odrode, ako je Pemberton, sú listy zdeformované a zhrubnuté, stávajú sa chlorotickými a vykazujú nekrotické škvrny. Vzhľadom na to, že ide o karanténneho škodcu Únie, v prípade pozitívneho výskytu vydáva ÚKSÚP prísne rastlinolekárske opatrenia, ktorých cieľom je eradikovať tento škodlivý organizmus. Podozrenia z výskytu vírusovej krúžkovitosti tabaku je potrebné nahlásiť, a to telefonicky na telefónnom čísle 02/59 88 03 45, e-mailom na [email protected] alebo písomne na adresu:
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave
Odbor ochrany rastlín
Matúškova 21
833 16 Bratislava.