Zber slamy verzus stav pôdy
Pri pestovaní hlavne obilnín, ale aj iných plodín okrem finálneho produktu zrna vzniká značné množstvo slamy, ktorá stáročia bola využívaná nielen v chove zvierat, ale aj pri stavbách sedliackych domov v domácnostiach končiac hračkami pre malé deti. Dnes táto škála využitia okrem niekoľkých výnimiek je rozšírená, nakoľko slama sa nevyužíva len ako materiál pre živočíšnu výrobu, na výrobu ekopanelov, ale aj ako energetický materiál dnes pre spaľovne a v budúcnosti možno pre palivá druhej generácie.
Slama z hľadiska manipulácie patrí k materiálom s najnižšou objemovou hmotnosťou, čo má za následok to, že zber a manipulácia slamy je dvakrát nákladnejšia na živú prácu ako zber a odvoz úrody zrna. Z pohľadu ekonomického náklady zberu ako aj dopravy slamy sú vyrovnané, ale oproti nákladom zberu i dopravy zrna sú o 30 až 40 % vyššie. Celkovo možno povedať, že zber slamy patril a dnes tiež patrí medzi najnákladnejšie operácie na živú prácu.
Pozberať by sa malo len toľko slamy, aby príjem organickej hmoty do pôdy nebol ohrozený. Slama ktorá sa pozberá a tiež ktorá ostáva podlieha z hľadiska úpravy či zberu určitým špecifikám. Je to hlavne úroda slamy a s tým súvisiaca výkonnosť lisov za určité časové obdobie na zber a potom doprava slamy. Táto výkonnosť by mala byť mierne predimenzovaná z dôvodu možných prestojov strojov kvôli poruchám, alebo napríklad aj z dôvodu nevhodného počasia.
Technológie zberu slamy
Najčastejším prípadom v praxi je čiastočný zber, keď určitú časť slamy pozbierame pre ďalšie využitie (živočíšna výroba, energetické využitie) a druhú časť necháme na poli v rozdrvenom a rozhodenom stave po poli. Tento úkon vykonávajú väčšinou drviče montované na obilných kombajnoch. Dĺžka rezanky by mala mať dĺžku do 200 mm. Dlhšie časti slamy by mohli robiť problém pri zapracovaní do pôdy.
Spôsob zberu slamy vo veľkej miere bude závisieť od toho, ako ďaleko sa to bude dopravovať a akým spôsobom sa to bude skladovať, prípadne na aký účel sa to bude využívať. Pokiaľ je to dopravná vzdialenosť do 3 až 4 km, tak preprava je najjednoduchšia pomocou zberacích návesov, ktoré sú schopné slamu dokonca rezať pomocou nožov s rozostupom 40 až 150 mm. Je to výhodné hlavne pre živočíšnu výrobu a to pre kŕmenie, kde dĺžka slamy by mala byť do 150 mm a pre podstielku do 300 mm.
Pokiaľ volíme z dôvodu spôsobu skladovania i dopravy lisovanie slamy, tak máme viacej možností. V malej miere, ale sa ešte nachádzajú v praxi lisy od fy FORTSCHRIT na štandardné balíky s rozmerom šírky 450 až 500 mm a výškou 350 až 400 mm pri nastaviteľnej dĺžke od 400 do 1100 mm. Tieto balíky majú určitú výhodu v tom, že sú aj ručne manipulovateľné, nakoľko ich hmotnosť je do 30 kg. Táto výhoda sa uplatní najmä na malých farmách.
Dnes na lisovanie balíkov sa ponúkajú už len lisy na veľké hranaté a valcové balíky. U valcových balíkov sú najviac rozšírené verzie s variabilnou lisovacou komorou, kde priemer valca je od 1200 do 1800 mm pri výške 1200 mm. Objemová hmotnosť valcových balíkov je podobná štandardným, lebo je do 160 kg/m3, kde tieto lisy dosahujú výkonnosť 12 až 16 t/h. Zber sa vykonáva zberacími vozmi na tieto balíky a manipulácia čelným traktorovým nakladačom s vidlami, prípadne samohybným teleskopickým manipulátorom. Výkonnosť nakladania je okolo 5 t/h a stohovania 18 t/h.
Väčšej popularite sa tešia veľké hranaté balíky s rozmermi výšky 400 až 1250 mm, šírky 800 až 1200 mm a dĺžky 700 až 3000 mm. Sú to hlavne lisy pretláčacie, kde pomocou lisovacieho piesta je pozberaná slama v dávkach stláčaná a zároveň pretláčaná cez lisovaciu komoru. Dosahuje sa tu vyššia objemová hmotnosť ako u valcových balíkov a to až do 270 kg/m3 a tak balíky majú hmotnosť až do 400 kg. Nakoľko lisovanie je kontinuálne, výkonnosť lisovania je do 27 t/h, takže viac ako u valcových balíkov, kde je lisovanie prerušované vyprázdnením lisovacej komory.
Slama ako hnojivo
Slama po zbere obilnín je jedným z najdôležitejších zdrojov organickej hmoty, hlavne humusu. Iných zdrojov ako je maštaľný hnoj, hnojovica a pod. už je celkove málo a pritom zelené hnojenie prevažne sa len učíme. Táto organická hmota zabezpečuje pôrovitú štruktúru pôdy, čím sa zlepšuje udržiavanie vody v pôde, je nenahraditeľná pri škodách spôsobených suchom, je zdrojom výživných látok a pritom niektoré ťažké kovy aj viaže.
Pri dnešnom rozsahu pestovania zrnín nám ostáva slama, ktorá sa ako zdroj organickej hmoty častokrát je nedocenená a preto sa hľadajú možnosti ako ju pri znížených stavoch hospodárskych zvierat rozumne využiť. Už začiatkom minulého storočia bolo známe, že slama je pri svojom pomerne vysokom obsahu organického uhlíka vhodným materiálom na zlepšenie pôdnych vlastností. Vtedy ešte neboli poznatky o denitrifikácii, potrebnom pomere C:N a prípadne spôsobenej úrodovej depresii. Len 50-te roky priniesli zmenu, keď výskum poukázal na účinky slamy ako hnojiva (zlepšenie štruktúry pôdy a zvýšenie obsahu humusu), podľa čoho zapracovanie slamy do pôdy by mala byť súčasťou celého systému hnojenia.
Obsah živín a organického uhlíka v slame závisí od druhu pestovanej obilniny agroklimatických podmienok stanovišťa, úrovne hnojenia a predplodiny a preto zo širokej škály plodín produkujúcich slamu ako vedľajší produkt na tom najlepšie je slama strukovín, repky olejnej, slnečnice, kukurice a až potom je slama z obilnín. Kým pomer C:N u obilnín je 1:80 u ostatných uvedených plodín je to 1:20. Aby hnojenie obilnou slamou bolo efektívne treba doplniť dusík do pôdy, lebo ináč mikroorganizmy potrebný dusík k rozkladu budú odoberať z pôdnej zásoby. Pre vyrovnanie širokého pomeru C : N sa pri optimálnych podmienkach výživy odporúča dodatočná dávka 1 kg N na 100 kg slamy. Pri priemernej úrode obilnej slamy a jej kvalitnom zapracovaní do pôdy môžeme orientačne počítať na 1 ha s prísunom živín N=20 kg.ha-1, P=12 kg.ha-1, K=75 kg.ha-1 a Mg=10 kg.ha-1.
Podmienkou úspešnej aplikácie slamy ako hnoja je rovnomerné rozhodenie rozdrvenej slamy po povrchu pôdy, ako aj kvalitné zapracovanie do pôdy. Nezastupiteľný podiel tu má včasná a kvalitná podmietka strniska, čím sa urýchľuje rozklad slamy, čo podlieha minerálnym a humifikačným procesom. Kvalitne zapravená obilná slama v priemere 5 t.ha-1 dodá do pôdy toľko organických látok ako 24 t.ha-1 maštaľného hnoja, pričom pre mikroorganizmy je ľahko prístupným zdrojom uhlíka a pri dostatku dusíka sa rozkladá rýchlejšie než maštaľný hnoj.
Uhlík v pôde
O dýchaní resp. strate CO2 z pôdy máme konkrétne údaje len niekoľko rokov. Napríklad na 1 hektári pri úrode slamy 5 t a množstve koreňov 2 t to znamená celkom 2,8 t uhlíka. Technológiou, ktorou sa stráca uhlík (hlboká podmietka otvorená, letná orba otvorená, nutné úpravy pôdy) sa z pôdy stráca 2,2 ž 2,6 t uhlíka z hektára za sezónu, ale sledujúc dnešný stav strnísk je potrebné počítať s ešte vyššími stratami.
Dopadmi technológií so stratou uhlíka sa zhoršuje vodná kapacita pôdy, obrábateľnosť pôdy ďalej znižuje sa účinok priemyselných hnojív a pod. Úzka väzba je medzi zvyšujúcou sa spotrebou organickej hmoty v pôde a zvyšujúcou sa spotrebou energie na obrábanie pôdy. Na pôdach s nízkym obsahom humusu odstránenie slamy môže mať veľmi negatívny dopad.
Pri ochrannom obrábaní pôdy strata uhlíka je menej ako 2 t/ha a tak celková strata uhlíka je nižšia ako celkový príjem. Tento efekt sa pozitívne prejaví v zlepšení obrábateľnosti a nižšej citlivosti na sucho.
Pokiaľ na poli ostane ako zdroj organickej hmoty len strnisko (vysoké) a korene pre pôdu to znamená príjem uhlíka 0,88 až 0,95 t/ha. Takýto stav možno kompenzovať len minimalizačnými technológiami obrábania pôdy, kde sa ale zvýši možnosť vyklíčenia burín i množenia škodcov. Pri priamej sejbe strata uhlíka dosahuje hodnoty 0,4 až 0,8 t/ha.
V prípade daždivého počasia počas zberu slamy termín uvoľnenia pôdy sa predĺži. Kvôli vyklíčeniu a rastu burín sa hĺbka podmietky zväčší približne o 6 až 8 cm, pričom od prejazdov je pôda o niečo viac zhutnená, čím sa zníži obrábateľnosť, čo spôsobí celkove vyššiu stratu uhlíka. V tom prípade ( kvôli burinám ) sa pristupuje k obrábaniu drastickejšie v podobe otvorenej orby, takže strata uhlíka je 450 až 820 kg/ha/deň (v suchom stave aj vyššia). Strata uhlíka vo forme CO2 trvá približne 6 až 7 dní, alebo do prvého výdatného dažďa.
Tabuľka 1: Príjem a straty uhlíka v pôde pri pestovaní repky olejnej s predplodinou ozimnej pšenice (podľa Birkás M. 2008)
Dnes v mnohých poľnohospodárskych podnikoch bez živočíšnej výroby by sa malo uplatniť spoločné použitie slamy a zeleného hnojenia, čo je veľmi efektívna kombinácia ťažšie a ľahko sa rozkladajúcej organickej hmoty, ktorá je pritom dobrou náhradou maštaľného hnoja. Na zabezpečenie slamy ako aj rastlín na zelené hnojenie sa odporúča pestovanie rastlín vo forme podsevov alebo strniskových miešaniek.
Výsledky hnojenia slamou na výšku úrody plodín sú celkove pozitívne, len na pôdach, kde sa len začína s využitím slamy, ako organického hnojiva môže v začiatkoch poklesnúť produkcia, ale v ďalších rokoch pri hnojení slamou a prihnojovaní dusíkom sa úrody najprv stabilizujú a potom môžu rásť. Od hnojenia čistou slamou vyšší efekt na úrodu sa preukázal pri aplikácii zapracovanej slamy spolu so zeleným hnojením.
Zapracovanie organickej hmoty do pôdy je z hľadiska pohľadu trvalej udržateľnosti úrodnosti pôd dôležitým faktorom stabilizácie, prípadne zvyšovania jej bioenergetického potenciálu. Zmeny ku ktorým došlo pri usporiadaní poľnohospodárskej výroby si vynucujú aj zmeny v systéme hnojenia organickými hnojivami, nakoľko správne zužitkovanie a hnojenie slamou má dôležitý vplyv na udržanie úrodnosti pôd.
