Minimalizačné obrábanie pôdy a pôdne kondicionéry pri pestovaní kukurice na zrno
Kukurica je v podmienkach Slovenska významnou kŕmnou, priemyselnou i potravinárskou komoditou. Vďaka tomu kukurici patrí stabilné miesto v štruktúre pestovaných plodín. Jej pestovanie dosahuje vysokú úroveň najmä v južných nížinných oblastiach západného a východného Slovenska. Z prehľadu hektárových úrod kukurice na zrno v SR (tabuľka 1) je zrejmá ročníková variabilita (minimálna úroda 3,04 t.ha-1 maximálna úroda 8,17 t.ha-1, priemerná úroda 5,68 t.ha-1), ktorá je zapríčinená vplyvom premenlivých poveternostných podmienok. Súčasná ekonomická situácia núti poľnohospodárov hľadať cesty jednak úspory nákladov na pestovanie, prípadne ďalšie možnosti progresívnych vstupov do pestovateľského procesu, ktoré by rentabilne zvyšovali úrodu a jej kvalitu. Tieto dve rôzne alternatívy predstavuje využívanie minimalizačných a pôdoochranných technológií prípravy pôdy a použite pôdných kondicionérov.
Tabuľka 1: Úrody zrnovej kukurice v Slovenskej republike (zdroj: ŠÚ SR Bratislava)
Spoločným znakom pôdoochranných technológií obrábania pôdy je ponechanie časti pozberových zvyškov predplodín (minimálne 30 %) na povrchu pôdy s cieľom ochrany pôdy, najmä zamedzenia veternej či vodnej erózie. Sú vhodné do suchších a teplejších oblastí s nerovnomerným rozdelením zrážok. Pri pôdoochranných technológiách sa uplatňuje rôzny stupeň minimalizácie (redukcie) obrábania pôdy. Maximálnym stupňom redukcie obrábania pôdy je technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (tzv. no-till). Pri nej sa pôda pred sejbou neobrába a všetky pozberové zvyšky predplodiny (80 - 100 %) zostávajú rovnomerne rozptýlené na povrchu. Proti burinám sa používajú totálne neselektívne herbicídy na báze glyphosatu. Seje sa špeciálnymi sejačkami, ktoré pôdu obrobia krojidlom len vo veľmi úzkom výsevnom pásiku. Pri iných minimalizačných (redukovaných) spôsoboch obrábania pôdy sa orba nahrádza plošným kyprením do hĺbky osivového lôžka rôznymi typmi kultivačného náradia - ostatné princípy sú rovnaké ako pri no-till. V Slovenskej republike neexistujú presné údaje o tom, aké plochy sa obrábajú pôdoochrannými technológiami. Na základe údajov predajcov špeciálnej techniky pre takéto obrábanie sa odhaduje, že u nás sa v súčasnosti bezorbovo obrába až cca 350 tis. ha pôdy.
Pôdoochrannými technológiámi obrábania pôdy sa Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach zaoberá nepretržite od roku 1998, pričom ich uplatňuje v sústave pevného striedania plodín.Od roku 2010 ústav pridružil k problematike pôdoochranných technológií aj využívanie pôdnych kondicionérov.
Použité v pokuse komerčné prípravky HUMAC Agro a PRP SOL patria do skupiny pôdnych pomocných látok. Pôdne pomocné látky možno definovať ako látky, ktoré sa aplikujú priamo alebo aj nepriamo do pôdy s cieľom zlepšenia jej vlastností, čím sa zvyšuje úrodnosť pôdy s následným zvýšením množstva prípadne aj kvality dopestovanej produkcie. Synonymom pojmu pôdne pomocné látky je výraz pôdne kondicionéry. Slovenská pôdohospodárska legislatíva používa termín pôdne pomocné látky.
Každoročne je MPRV SR zverejňovaný zoznam hnojív a pôdnych pomocných látok povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Podľa posledného platného zoznamu bolo v SR povolených pre užívanie celkom 46 pôdnych pomocných látok (obchodných prípravkov), z ktorých prevažnú väčšinu, až 35, tvorili pôdne pomocné látky, ktoré sa aplikujú (zapracovávajú) priamo do pôdy. Zvyšok tvorili látky aplikované na list, semená (sadivá) alebo inde - ktoré sa nepriamo taktiež dostávajú do pôdy.
PRP SOL je deklarovaný ako rozmetateľný granulát na báze uhličitanov vápenatých a horečnatých a technologických prísad podľa postupu MIP (železo, zinok, bór, sodík, mangán a i.). Všetky tieto látky sú spojené rozpustným pojivom rastlinného pôvodu - lignosulfonátom. Prípravok obsahuje 35 % oxidu vápenatého a 8 % oxidu horečnatého, rozpustnosť uhličitanov je 50 %, neutralizačná hodnota 46, jeho pH je 7,7, vlhkosť menšia ako 0,9 % a je použiteľný v ekologickom poľnohospodárstve. Výrobca odporúča každoročné dávky v závislosti od stavu úrodnosti pôdy (dolná hranica dávky pri dobrej úrodnosti pôdy - horná hranica dávky pri zlej úrodnosti pôdy): kukurica, pšenica, jačmeň, repka olejka: 150 - 250 kg.ha-1. Je povolený v ČR.
HUMAC Agro je oxihumolit s vysokým obsahom humínových kyselín. Je to prírodné organické hnojivo (bioprodukt), prírodný stimulátor úrodnosti pôdy, dodávané vo forme pevných granúl. Vysoký obsah humínových kyselín a ich postupné uvoľňovanie sa z granúl, umožňuje opakovať jeho aplikáciu len raz za 4 až 5 rokov. Je to univerzálne hnojivo, vhodné pre všetky druhy rastlín. Deklarované zloženie HUMAC Agro: obsah humínových kyselín - minimálne 62 % v sušine, z toho obsah voľných humínových kyselín - minimálne 50 % v sušine, v malých množstvách (mg.kg-1) obsahuje sodík, draslík, vápnik, zinok, bór, železo, meď, selén a iné prvky, vlhkosť - maximálne 20 %. HUMAC Agro výrobca odporúča používať na ornej pôde v dávke 200 - 500 kg.ha-1 na jeseň alebo na jar pri príprave pôdy, spolu s umelými hnojivami alebo bez nich. Je povolený v SR.
Kukurica sa pestovala v štvorhonovom osevnom postupe: pšenica letná forma ozimná - kukurica siata - jačmeň siaty jarný - sója fazuľová. V dvojfaktorovom pokuse sa okrem obrábania pôdy (tri spôsoby: konvenčné obrábanie, redukované obrábanie pôdy - radličkový kyprič 1x pred sejbou, priama sejba do neobrobenej pôdy) skúšali dva pôdne kondicionéry spolu s priemyselnými hnojivami vo forme NPK 15:15:15 a liadku amónneho s dolomitom [tri varianty: 1.) 60 kg N, 26,2 kg P, 49,8 kg K v základnom hnojení v NPK a 1 x 30 kg N počas vegetácie v LAD; 2.) 60 kg N v základnom hnojení v LAD a 1 x 30 kg N prihnojenie počas vegetácie v LAD, 200 kg.ha-1 kondicionér PRP SOL; 3.) 60 kg N, 26,2 kg P, 49,8 kg K v základnom hnojení v NPK a 1 x 30 kg N počas vegetácie v LAD, 500 kg.ha-1 kondicionér HUMAC Agro].
NPK 15:15:15 a kondicionéry sa aplikovali pred sejbou, LAD vo forme prihnojenia. Pestovaný bol hybrid kukurice DKC 4490 zo skupiny FAO 360 (stredne skorý).
Ako vyplýva z tabuľky 2 po teplotne normálnom a mimoriadne vlhkom vegetačnom období roku 2010 (záplavy na Slovensku), nasledovali pokusné roky 2011 a 2012 s vegetačným obdobím teplotne veľmi teplým (s teplotou vyššou oproti 30-ročnému normálu až o 1,6 a 2,1 °C). Z hľadiska úhrnov zrážok bolo vegetačné obdobie roku 2011 normálne (+ 42 mm oproti normálu), kým v roku 2012 na hranici medzi normálnym a suchým ( -41 mm oproti normálu).
Tabuľka 2: Priemerné teploty vzduchu, mesačné sumy zrážok a hodnotenie vegetačného obdobia v Milhostove (zdroj primárnych údajov: SHMÚ Bratislava)
DN - dlhodobý normál priemernej teploty a úhrnu zrážok (1961 - 1990), VCH - veľmi chladný, CH - chladný, N - normálny, T - teplý, VT - veľmi teplý, MT - mimoriadne teplý; MS - mimoriadne suchý, VS - veľmi suchý, S - suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký
Priaznivejšie vhkostné pomery roku 2011 v porovní s rokom 2012 sa prejavili av vo vyššej priemernej úrode kukurice v pokuse - 11,14 t.ha-1 oproti 9,51 t.ha-1. V suchšom roku 2012 sa však dosiahli vo všeobecnosti vyššie prírastky po použití kondicionérov ako v zražkovo normálnom roku 2012. Účinok kondicionérov závisel aj od použitého spôsobu obrábania pôdy (tabuľka 3).
Tabuľka 3: Úroda zrna kukurice siatej v pokuse s pôdnymi kondicionérmi (Milhostov)
KO - konvenčné obrábanie pôdy; RO - redukované obrábania pôdy - 1 x kyprič pred sejbou; PS - priama sejba do neobrobenej pôdy; N, P, K - 60 kg N, 26,2 kg P, 49,8 kg K v základnom hnojení v NPK a 1 x 30 kg N počas vegetácie v LAD; N + PRP SOL - 60 kg N v základnom hnojení v LAD a 1 x 30 kg N prihnojenie počas vegetácie v LAD, 200 kg.ha-1 PRP SOL; N, P, K + HUMAC agro - 60 kg N, 26,2 kg P, 49,8 kg K v základnom hnojení v NPK a 1 x 30 kg N počas vegetácie v LAD, 500 kg.ha-1 HUMAC Agro
Pri konvenčnom obrábaní pôdy sa v porovnaní s kontrolou hnojenou len N, P a K uplatnili lepšie oba kondicionéry. V priemere za dvojročné pokusné obdobie použitie HUMAC agro + N, P, K zvýšilo úrodu kukurice o 10,51 % a použitie PRP SOL + N o 7,78 %. Pri redukovanom obrábaní pôdy a rovnakom porovnaní aplikácia PRP SOL + N zvýšila úrodu o 5,76 % a aplikácia HUMAC agro + N, P, K o 3,84 %. Pri priamej sejbe do neobrobenej pôdy sa aplikácia oboch kondicionérov neosvedčila, keď sa vyššie úrody dosiahli na kontrolnom variante hnojenom len N, P, K.
Záver: Pôdoochranné obrábanie pôdy je možnou alternatívou úspory nákladov, a použitie pôdnych kondicionérov v kukurici zasa možnosťou progresívneho vstupu do pestovateľského procesu s potenciálom ovplyvnenia pôdneho prostredia, výšky úrody, prípadne aj jej kvality. Získané výsledky poukazujú na to, že určité interakcie spôsobov obrábania pôdy a použitia pôdnych kondicionérov PRP SOL a HUMAC agro v kukurici v uvedených pôdno-klimatických podmienkach v súvsťažnosti s variabilitou pokusných rokov kladne vplývajú na výšku dosahovanej úrody.
Vystavené 29.1.2014
