Vplyv obrábania ťažkých pôd na úrody plodín
Ťažké pôdy ílovito-hlinité, ílovité a íly majú na Východoslovenskej nížine skoro 50 % zastúpenie. Z agronomického hľadiska sa ťažké pôdy zle obrábajú a pre prípravu k sejbe i počas vegetácie si vyžadujú viac operácií ako na pôdach s nižším obsahom ílovitých častíc. Tieto pôdy sú náchylné na zhutňovanie, na povrchové zamokrenie a zhoršenie vzdušného režimu. Zhoršuje sa ich biologická aktivita a pri vysychaní a tiež pri napučiavaní sa môžu narušiť korene rastlín. Pri výbere spôsobu ich obrábania je potrebné zohľadniť ich vlhkosť a snažiť sa znížiť tlaky na pôdu vylúčením alebo obmedzením prejazdov po poli. Potrebné je voliť také technológie obrábania pôdy, ktoré zlepšia úrodnosť pôdy a umožnia udržať vlastností pôdy na optimálnej úrovni výhodnej pre rast plodín.
Nové technológie základného obrábania pôdy, šetriace pôdne prostredie, vystupujú do popredia v súvislosti so zhoršovaním hlavne fyzikálnych vlastností pôdy a nahrádzajú konvenčné systémy obrábania pôdy. Pri týchto šetrnejších technológiách obrábania pôdy dochádza k redukcii kultivačných zásahov, sú nielen energeticky, ale aj ekonomicky úspornejšie.
Pri výbere spôsobu obrábania pôdy vystupujú do popredia aj otázky protieróznej ochrany pôdy, hospodárenia pôdy s vodou, udržiavania úrodnosti pôdy, hospodárenia s pozberovými zvyškami ako i otázky efektívnosti obrábania pôdy. Každá plodina však reaguje na zvolený spôsob obrábania rôzne, a preto výber spôsobu obrábania závisí od pôdnych podmienok, klimatických pomerov a tiež od úrovne mechanizačného vybavenia.
Konvenčné obrábanie pôdy je spôsob obrábania, ktoré zabezpečuje menej ako 15 % organickej hmoty na povrchu pôdy. Redukované technológie šetria energiu, pracovné náklady a zlepšujú vlahové podmienky. Základom redukovaných technológií je redukcia počtu mechanických zásahov, intenzity obrábania a spájanie operácií. Orba pluhom sa môže, ale nemusí používať, a to v závislosti od predplodiny. Po plodinách zanechávajúcich strnisko je základnou operáciou podmietka. Minimálne obrábanie pôdy predstavuje v dnešnom ponímaní pestovanie rastlín bez konvenčného obrábania pôdy, pričom sa využívajú rôzne prvky minimalizácie, redukcie zásahov a náhrady zásahov inými operáciami. V minulosti sa za minimalizačné technológie považovali postupy, pri ktorých sa znižoval počet operácií na minimum, a to nielen pri základnom obrábaní, ale aj pri predsejbovej príprave pôdy. Z hľadiska manažmentu s pozberovými zvyškami ostáva pri redukovaných technológiách na povrchu pôdy 15 – 30 % organickej hmoty.
Vhodnosť technológie pre plodinu sa overuje v poľných pokusoch vzájomným porovnávaním najčastejšie úrod a vybraných kvalitatívnych ukazovateľov. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav agroekológie Michalovce sa dlhé obdobie venuje výskumu rozdielnych spôsobov obrábania pôdy na úrody plodín, pestovaných v osevnom postupe kukurica na zrno, jačmeň siaty jarný, sója fazuľová, pšenica letná forma ozimná, v poľnom stacionárnom pokuse založenom na ťažkej ílovito-hlinitej fluvizemi glejovej (priemerný obsah ílovitých častíc nad 53 %) na experimentálnom pracovisku v Milhostove. Pracovisko je situované v centrálnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 101 m. Pokusná lokalita patrí do teplého a veľmi suchého nížinného kontinentálneho klimatického regiónu T 03 s dlhodobým normálom zrážok (1981 – 2010) 567 mm, pre vegetačné obdobie 374 mm a dlhodobým normálom (1981 – 2010) pre ročnú teplotu vzduchu 9,4 ºC, pre vegetačné obdobie 16,6 ºC
Rozdiely v úrodách sa zisťovali pri dvoch technológiách obrábania pôdy, konkrétne pri konvenčnej agrotechnike (KA) a pri redukovanom obrábaní pôdy (RA).
|
Obr. 1: Povrch pôdy pred sejbou jačmeňa, vľavo redukovaná agrotechnika, vpravo konvenčná agrotechnika |
Pri konvenčnom obrábaní pôdy sa v závislosti od pestovanej plodiny urobila podmietka, jesenná stredne hlboká orba, predsejbové spracovanie pôdy radličkovým náradím a sejba sejačkou Kinze 2000 (kukurica) a Great Plains (jačmeň, sója). Pri redukovanom obrábaní pôdy bolo realizované kyprenie pôdy diskovým podmietačom pod jačmeň a radličkovým kypričom pod kukuricu i sóju. Sejba bola robená sejačkou Kinze 2000 (kukurica) a Great Plains (jačmeň, sója).
Aktuálne vegetačné obdobie bolo z hľadiska teploty vzduchu mimoriadne nadnormálne (1,4 ºC nad dlhodobým normálom) a z hľadiska sumy zrážok normálne (105,6 % dlhodobého normálu), pričom jednotlivé mesiace vykazovali veľké rozdiely (tabuľky 1 a 2).
Už mesiace február a marec roku 2019 boli suché až veľmi suché a z hľadiska teploty teplé až veľmi teplé. Začiatok vegetačného obdobia – mesiac apríl bol teplý a zrážkovo vlhký a máj dokonca mimoriadne teplý a tiež zrážkovo vlhký. Mimoriadne teplé počasie pokračovalo aj v mesiaci jún, zároveň i zrážky dosiahli len 70,1 % dlhodobého normálu pre danú lokalitu. Druhá polovica vegetačného obdobia bola zrážkovo normálna. Teploty vzduchu s výnimkou júla, v ktorom dosahovali hodnoty teplotného normálu, boli však vyššie o 2,1 ºC v auguste (mesiac veľmi teplý) a o 1,5 ºC v septembri (mesiac teplý).
V úrode pestovaných poľnohospodárskych plodín sa odráža starostlivosť o pôdu. Ako vyplýva z údajov na obrázku 2, v aktuálnom roku na redukované obrábanie lepšie reagovala kukurica na zrno, ktorá dosiahla o 0,60 t.ha-1 vyššiu úrodu než pri konvenčnej agrotechnike. Naopak pri hustosiatých plodinách ako jačmeň siaty jarný a sója fazuľová boli vyššie úrody dosiahnuté pri konvenčnom obrábaní pôdy. V porovnaní s redukovanou agrotechnikou boli priemerné úrody zrna jačmeňa vyššie o 0,50 t.ha-1 a semena sóje až o 0,73 t.ha-1.
|
Obr. 2: Diferencie úrod [t.ha-1] zrna kukurice, jačmeňa a semena sóje pri redukovanej agrotechnike v porovnaní s konvenčnou agrotechnikou v rokoch 2015 až 2019 |
Z hľadiska zrážok bolo vegetačné obdobie v sledovaných rokoch 2016 až 2019 normálne, pričom úhrn zrážok za vegetáciu bol na úrovni 85,0 až 105,6 % dlhodobého normálu. Z uvedeného vyplýva, že normalita zrážok má príliš široké hranice rozptylu hodnôt a preto sa javí ako nie príliš vhodný ukazovateľ na posúdenie množstva zrážok za vegetačné obdobie. Rozdiel medzi najnižším úhrnom 318 mm počas vegetácie v roku 2018 a najvyšším úhrnom 395 mm v roku 2019 predstavuje úhrn zrážok 77 mm, ktorým rastliny zvyčajne disponujú počas 30tich najteplejších vegetačných dní. Teplotne boli roky 2016 až 2019 teplé až mimoriadne teplé, s vypočítanou diferenciu medzi najnižšou (2017) a najvyššou priemernou teplotou (2018) až 1,8 °C. Ak sa k nižšiemu úhrnu pridruží vyššia priemerná teplota vzduchu tak efekt sucha je výraznejší, čo sa udialo vo vegetačnom období 2018. Obdobne i rok 2015 bol veľmi teplý, ale zrážkovo, na rozdiel od roku 2018, silne pod normálom a preto bol výsledný efekt sucha v roku 2015 výraznejší ako v roku 2018. Ako vyplýva z obrázku 1, práve v týchto dvoch mimoriadne a veľmi suchých vegetačných obdobiach sa lepšie uplatnila redukovaná agrotechnika ako klasická. V roku 2015 v prípade jačmeňa siateho jarného bolo zaznamenané štatisticky preukazné zvýšenie úrod zrna o 0,77 t.ha-1 a v prípade sóje nepreukazné zvýšenie o 0,14 t.ha-1 v porovnaní s konvenčným obrábaním pôdy. Podobne vyššie úrody sóje (+ 0,22 t.ha-1) a kukurice (+1,84 t.ha-1) pri redukovanom obrábaní boli zistené aj v roku 2018.
Vplyv rôzneho obrábania pôdy na úrody plodín nebol v sledovanom období jednoznačný. Prezentované výsledky naznačujú, že z aspektu dosiahnutých úrod v podmienkach ťažkých pôd je vhodné v suchých rokoch využívať redukované obrábanie pôdy, ktoré zaistí optimálnejšie podmienky pre rast rastlín. V rokoch so zrážkovým úhrnom počas vegetačného obdobia nad 350 mm, pestované plodiny reagujú pozitívnejšie na konvenčné obrábanie pôdy. Širokoriadková kukurica sa javí ako plodina s opačnou reakciou na extrémne úhrny zrážok v porovnaní s hustosiatými plodinami. V extrémne suchom ročníku (2015) pre jej rast lepšie podmienky zabezpečila klasická agrotechnika a v roku s najvyšším úhrnom zrážok počas vegetácie (2019) naopak redukovaná agrotechnika.
Voľba agrotechniky predstihuje charakter priebehu vegetačného obdobia, no ako sa za posledných 5 rokov ukázalo jednoznačným víťazom na ťažkých pôdach Východoslovenskej nížiny je klasika. Z pohľadu dosahovaných úrod je istejšia voľba klasickej agrotechniky, rozhodujúci faktor je však rentabilita v konkrétnych podmienkach hospodárenia (najmä strojové vybavenie). Pri výbere spôsobu obrábania pôdy je žiadúce prihliadať aj na ochranu pôdneho prostredia z rôznych aspektov a voľbu prispôsobiť obhospodarovanej pôde.
