S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | [email protected]

Poslanci NR SR 27. apríla 2022 schválili dva nové zákony, a to zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní, ktoré nahradia starý stavebný zákon z roku 1976. Dvojica nových zákonov má nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2024. Dôvodová správa k zákonu o územnom plánovaní uvádza, že jeho cieľom okrem iného je profesionalizácia štátnej správy, zníženie administratívnej záťaže, ako aj elektronizácia a digitalizácia dát, ktoré slúžia ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.

Zákon o územnom plánovaní počíta s vytvorením nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Ten už nakoniec bol aj zriadený k 1. 6. 2022 a práve v návrhu vyhlášky tohto novo zriadeného úradu, ktorý bol pripravený na rokovanie Vlády SR, sa uvádzajú okrem iného aj požiadavky na stavby pre poľnohospodárstvo. Skúsme aspoň stručne predstaviť najdôležitejšie zmeny.

Predovšetkým treba uviesť čo je považované za stavbu pre poľnohospodárstvo. Podľa uvedenej definície „poľnohospodárska stavba je stavba pre chov hospodárskych zvierat, skladovanie produktov živočíšnej výroby, prípravu a skladovanie krmív a steliva, pestovanie rastlín, skladovanie a pozberovú úpravu produktov rastlinnej výroby, skladovanie a prípravu prostriedkov výživy, prípravkov na ochranu rastlín a rastlinných produktov a pre poľnohospodárske služby.“

Kým v doteraz platnej vyhláške Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie boli požiadavky na poľnohospodárske budovy, sklady, stajne a maštale zhrnuté v jednom spoločnom § 53 a popísané pomerne stručne, nová vyhláška ich rozoberá v jednotlivých paragrafoch oveľa podrobnejšie.

Navrhované znenie vyhlášky už z hľadiska klasifikácie pri jednotlivých stavbách pre poľnohospodárstvo oddeľuje stavby a budovy podľa ich kritérií kladených na životné prostredie a prevádzku a uvádza ich ako:

1. stavby alebo súbor stavieb pre hospodárske zvieratá, ktoré sú určené na chov, výkrm, rozmnožovanie, práce so zvieratami a ďalšie poľnohospodárske účely okrem stavieb a zariadení pre včely a ryby,
2. pomocné stavby pre poľnohospodárske zvieratá, ktoré zahŕňajú stavby na dosušenie a skladovanie sena a slamy, stavby na skladovanie chlievovej mrvy, hnoja, močovky a hnojovky, stavby na skladovanie tekutých odpadov a stavby na konzervovanie a skladovanie siláže a silážnych štiav,
3. budovy na pozberovú úpravu a skladovanie produktov rastlinnej výroby,
4. stavby na skladovanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.

Podrobnejšie sú aj v jednotlivých paragrafoch novo navrhovanej vyhlášky popísané požiadavky na jednotlivé druhy stavieb.

§ 53 Stavby pre hospodárske zvieratá

1. Poľnohospodárska budova, sklad, stajňa a maštaľ musia spĺňať hygienické a veterinárne požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce a technických zariadení, a požiadavky na energetickú úspornosť.
2. Technické riešenie stavieb pre hospodárske zvieratá musí umožňovať, aby rýchlosť prúdenia, teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, prašnosť, koncentrácia plynov, osvetlenie a hlučnosť boli v medziach, ktoré nie sú pre zvieratá škodlivé. Pokiaľ nároky na zdravie zvierat vyžadujú nútené vetranie a úpravu vzduchu, požaduje sa núdzový systém, zabezpečujúci jeho dostatočnú výmenu, úpravu a zabudovanie zariadenia pre signalizáciu poruchy systému.
3. Riešenie, použité materiály a povrchová úprava stavieb, zvlášť výkrmné žľaby a ďalšie zariadenia, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku, nesmú byť z hľadiska zdravia zvierat škodlivé. Potrubné rozvody studenej vody nemusia byť tepelne izolované s výnimkou zabráneniu zamrznutiu. Všetky prvky a časti stavieb pre ustajnenie zvierat musia byť riešené a udržované tak, aby sa zabránilo zraneniam zvierat.
4. Povrch podláh a stien musí byť ľahko umývateľný a dezinfikovateľný v miestnostiach, kde sa vyžaduje zvýšená čistota, v priestoroch na dojenie, narábanie s mliekom, výrobu mliečnych produktov a v samostatných miestnostiach pre veterinárne zákroky.
5. Stavby a farmy pre chov hospodárskych zvierat bez možnosti prirodzenej výmeny vzduchu a prirodzeného osvetlenia musia mať zabezpečenú plynulú dodávku elektrickej energie doplnenú núdzovým zdrojom. Výkon núdzového zdroja elektrickej energie sa stanoví individuálne na navrhnutý technologický systém a technické vybavenie pre zachovanie najdôležitejších životných funkcií zvierat.
6. Pri stavbách a farmách pre chov hospodárskych zvierat:
   1. sa musia určiť ochranné pásma podľa samostatného predpisu,
   2. v prípade, že sa nepožaduje určiť stav vnútorného prostredia, zvieratá sa musia chrániť pred priamym pôsobením vetra, zrážok a slnečného žiarenia,
   3. vybudovať oplotenie a systém filtrov proti vneseniu nákazy.
7. Stavby so zreteľom na produkciu nebezpečných látok so základným zabezpečením musia zamedziť samovoľnému preniknutiu látok ohrozujúcich kvalitu vôd zo stavieb a ich súčastí do okolitého terénu a podložia a následne do povrchových a podzemných vôd:
   1. nepriepustnosťou povrchov a konštrukcií, ktoré prichádzajú do styku s týmito látkami,
   2. odkanalizovaním, prípadne stavebnými alebo technologickými úpravami, znemožňujúcimi únik látok zo stavby vytečením, pretečením alebo špľachnutím,
   3. umiestením nádrží na kvapalné minerálne hnojivá do záchytných vaní.
8. Doplnkové zabezpečenie stavieb sa okrem požiadavky na ich základné zabezpečenie uplatňuje pri ich umiestňovaní v oblastiach so zvýšenou ochranou vôd a v ochranných pásmach
   1. pri skladoch kvapalných minerálnych hnojív, pri šachtách a nádržiach na skladovanie tekutých zvieracích hnojív a pri skladoch na siláž s obsahom sušiny menším ako 30 %; uvedené skladovacie priestory sa musia zabezpečiť kontrolným systémom tých častí, ktoré sú v stavbe zakryté, a ktoré nie je možné vizuálne kontrolovať,
   2. pri silážnych žľaboch na skladovanie siláže, ktorá má menej sušiny ako 30 % a hnojových jám, ktoré majú zamedzený samovoľný odtok tekutých zložiek z ich skladovacích priestorov musí byť uskutočňovaná kontrola predpísanej kvality stavebných prác v priebehu výstavby a pred uvedením stavby do prevádzky; v priebehu prevádzky sa musia cyklicky kontrolovať povrchy s ohľadom na ich nepriepustnosť.

§ 54 Pomocné stavby pre hospodárske zvieratá

1. Obvodové steny a zastrešenie stavieb na dosušenie a skladovanie sena a slamy musia zabrániť vnikaniu zrážkových vôd do skladovaných hmôt. Podlaha týchto stavieb musí zabrániť prenikaniu vlhkosti do skladovaných hmôt. Otvory na vetranie stavieb, na dosušenie a skladovanie sena a slamy musia mať veľkosť a umiestnenie zodpovedajúce technológii vetrania, musia spĺňať podmienky bezpečnosti práce zo zreteľom na technické zariadenia a musia byť riešené tak, aby zabránili vnikaniu vtáctva do priestoru stavby.
2. Dno hnojiskovej jamy musí mať pozdĺžny sklon smerom k hnojnicovej šachte. Pozdĺžny a priečny sklon dna manipulačných plôch sa musí vytvoriť tak, aby hnojovka a kontaminovaná zrážková voda odtekala do zberných žliabkov alebo kanálikov a do šachty.
3. Výdajná plocha nádrží a šachiet na polotekutý hnojový odpad musí mať spevnený nepriepustný povrch. široký ako príjazdová vozovka a dlhý aspoň ako použitý dopravný prostriedok. Po stranách je chránená obrubníkmi vyvýšenými nad terén a čelnými nájazdmi vyvýšenými nad niveletu príjazdovej komunikácie ako ochrana proti prívalovým dažďovým vodám.
4. Stavby na konzerváciu a skladovanie siláže a stavby na skladovanie silážnych štiav musia spĺňať podmienky základného a doplnkového zabezpečenia stavieb podľa časti stavby pre hospodárske zvieratá a rastliny, so zreteľom na produkciu nebezpečných látok.
5. Skladovacie a manipulačné plochy silážneho žľabu s výnimkou nájazdových a výjazdových rámp musia byť zabezpečené obrubníkmi alebo inou konštrukciou tak, aby do nich nemohla vnikať prívalová dažďová voda alebo z nich vytekať tekutina na vodohospodársky nezabezpečené plochy.
6. Pri nezastrešených silážnych žľaboch musí byť na obvodových stenách dvojtyčové zábradlie. Tam, kde by prekážalo pri plnení alebo vyberaní, musí byť zábradlie odoberateľné alebo otočné.

§ 55 Budovy na pozberovú úpravu a skladovanie produktov rastlinnej výroby

1. Stavby na pozberovú úpravu a skladovanie zrnín a ich technické riešenie musia:
   1. byť suché, zastrešené, vetrateľné a čistiteľné, s hladkým povrchom vnútorných stien a podlahou chránenou pred zemnou vlhkosťou,
   2. umožňovať odber vzoriek na vyhodnotenie kvality skladovaného zrna,
   3. umožňovať nápravné opatrenia v prípade zvýšenej teploty či zvýšenej vlhkosti skladovaného zrna jeho prepúšťaním, prevzdušňovaním, sušením alebo chladením,
   4. umožniť účinnú ochranu skladovaných produktov proti škodlivému hmyzu, vtáctvu a hlodavcom,
   5. zaistiť aktívne vetranie skladovacieho priestoru, prípadne s reguláciou teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu,
   6. umožniť diaľkové meranie teplôt skladovaných zrnín a diaľkovú kontrolu zaplnenia vežových stavieb na skladovanie,
   7. zaistiť obmedzenie prašnosti systémom odsávania, odlučovania a oddeľovania a zachytávania odpadov z technologických liniek.
2. Stavba na pozberovú úpravu a skladovanie zemiakov musí udržiavať podmienky na dlhodobé skladovanie zemiakov a potláčať nežiaduce biologické procesy hľúz v skladovacích priestoroch:
   1. tepelnou izoláciou,
   2. vetraním, zariadením na úpravu teploty, prípadne relatívnej vlhkosti,
   3. reguláciou svetelných podmienok.
3. Stavba na pozberovú úpravu a skladovanie ovocia a zeleniny musí spĺňať nároky na udržanie alebo aj zvýšenie kvality jednotlivých druhov v zodpovedajúcich mikroklimatických podmienkach.
4. V chladiarenských priestoroch na skladovanie ovocia a zeleniny sa podlahy izolujú proti vlhkosti, v priestoroch s riadenou atmosférou musia byť podlahy plynotesné, u vetraných skladovacích priestoroch ovocia a zeleniny okrem cibuľovín sa izolácia proti zemnej vlhkosti nepožaduje.

§ 56 Stavby na skladovanie minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín

1. Stavba na skladovanie tuhých hnojív musí zabezpečiť ich príjem vykládkou zo železničných vagónov alebo cestných nákladných vozidiel, oddelené uskladňovanie jednotlivých druhov hnojív do skladovacích sekcií, boxov alebo nádrží podľa požadovanej kapacity, pri rešpektovaní fyzikálnych a chemických vlastností skladovaných látok.
2. Konštrukcia, obvodový a strešný plášť stavieb na skladovanie tuhých hnojív musia spĺňať požiadavky na:
   1. ich ochranu pred klimatickými účinkami a pred nadmerným otepľovaním súčasti stavby, svojimi tepelnoizolačnými vlastnosťami s ohľadom na klimatické podmienky a na druh skladovaných hnojív,
   2. odolnosť proti chemickému pôsobeniu hnojív a proti korózii,
   3. zamedzenie možnosti pyrolytického rozkladu hnojív,
   4. prenos statického zaťaženia skladovaných substrátov a technologického zariadenia podľa spôsobu ich skladovania a manipulácie s nimi pri plnení a vyskladňovaní,
   5. uzavierateľnosť zo všetkých strán a zabezpečenie proti vniknutiu vody a vlhkosti do skladovacích priestorov,
   6. obmedzenie technologických otvorov pre minimálnu výmenu vzduchu a obmedzenie prašnosti,
   7. odolnosť podláh proti zemnej vlhkosti, vode, chemickým vplyvom, proti zaťaženiu skladovanými hnojivami a mobilným technologickým zariadením.
3. Konštrukcia podláh a častí stavby na skladovanie tuhých hnojív musí spĺňať podmienky základného a doplnkového zabezpečenia stavieb podľa časti stavby pre hospodárske zvieratá a rastliny, zo zreteľom na produkciu škodlivých látok.
4. Konštrukcia stavieb na skladovanie tuhých, voľne sypaných, jemne mletých práškových vápenatých a horečnato-vápenatých hnojív musia spĺňať požiadavky technológie a prenosu zaťaženia zásobníkmi a zariadením na manipuláciu vrátane skladovaných substrátov.
5. Požiadavky na stavby pre skladovanie dusičnanu amónneho, viaczložkových hnojív obsahujúcich dusičnan amónny a viaczložkových hnojív typu NP, NPK, prípadne aj NK obsahujúcich dusík sčasti alebo celkom vo forme dusičnanu amónneho sa stanovujú spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám, ktoré sú splnené dodržaním normových hodnôt. Musia byť suché a nepodpivničené. Steny, strop a podlaha skladovacieho priestoru musí mať ľahko čistiteľnú povrchovú úpravu. Dvere musia mať otváranie von. Podlahy nesmú mať kanály alebo otvory, musia byť izolované proti zemnej vlhkosti a nie je dovolené ich krytie asfaltom alebo inou organickou hmotou.
6. Podlaha stavieb, prijímacie a výdajové miesta na skladovanie prípravkov na ochranu rastlín musí byť nepriepustná pre kvapaliny, odolná proti chemickým účinkom uskladnených prípravkov a s povrchom umožňujúcim ľahké čistenie, vyspádovaná do samostatnej bezodtokovej šachty. Kanalizačný systém musí byť riešený oddelene pre zrážkové, splaškové a odpadové vody kontaminované prípravkami.
7. Sklad tekutých prípravkov na ochranu rastlín musí byť vybavený záchytnou bezodtokovou šachtou s objemom zodpovedajúcim najväčšiemu skladovanému obsahu alebo nepriepustnou podlahou ohraničenou nepriepustným soklom stien a zvýšeným prahom dvier.
8. Skladovacia nadzemná nádrž skladu kvapalných minerálnych hnojív s objemom väčším ako 100 m³ musí byť vybavená indikáciou prípadných netesností tej časti nádrže, ktorú nemožno kontrolovať. Stáčacie miesto príjmu a výdaja sa musí zabezpečiť bezodtokovou šachtou na zachytenie uniknutých hnojív.
9. V šachte na zbieranie odpadovej vody kontaminovanej hnojivom alebo prípravkom na ochranu rastlín sa môže akumulovať len odpadová voda rovnakého charakteru.
10. Výdajná rampa skladu prípravkov na ochranu rastlín musí byť chránená pred dažďovými zrážkami a musí mať sklon do bezodtokovej šachty s kapacitou minimálne 1 m³.
11. Každá plocha, na ktorej môže dôjsť ku kontaminácii zrážkových vôd minerálnymi hnojivami a prípravkami na ochranu rastlín, musí byť riešená ako nepriepustná a odvodnená do šachty alebo účinného čistiaceho zariadenia.

Záver

Ako dôvodová správa na úpravu vyhlášky sa uvádza, že „stavby pre poľnohospodárstvo a skladovanie poľnohospodárskych produktov majú veľký dosah na znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia a môžu znepríjemňovať zápachom a hlukom svoje okolie. Navrhované všeobecné podmienky sú zamerané najmä na ochranu životného prostredia, ochranu zdravia osôb a zvierat. Dôraz je kladený na oddelenie znečistených vôd od dažďových a na možný únik koncentrovaných hnojív do pôdy a vody.“ Štyri paragrafy novo navrhovanej vyhlášky v porovnaní s jedným paragrafom doteraz platnej vyhlášky jednoznačne viac precizujú a sprísňujú požiadavky na stavby pre poľnohospodárstvo, čo sa určite prejaví tak v náročnosti samotnej prípravy stavieb, ako aj v ich realizačných nákladoch.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti