Možnosti alternatívnej ochrany viníc využitím základných látok
Použitie základných látok pri ochrane rastlín, ktoré sú definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 je možnou alternatívou za pesticídy, bez pomoci ktorých si väčšina pestovateľov viniča nedokáže predstaviť úspešnú produkciu hrozna. Termínom „základné látky“ sa označujú látky, ktoré nie sú primárne určené pre použitie ako prípravky na ochranu rastlín, ale môžu sa používať pre ochranu rastlín alebo poľnohospodárskych produktov, a tiež na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov.
V súlade s článkom 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 základná látka musí spĺňať nasledujúce požiadavky: a) nie je problémová látka, b) nemá prirodzenú schopnosť narušiť endokrinný systém a nemá neurotoxické alebo imunotoxické účinky, c) prevažne sa nepoužíva na účely ochrany rastlín, ale napriek tomu je užitočná pri ochrane rastlín, buď priamo, alebo v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a jednoduchého rozpúšťadla, d) neuvádza sa na trh ako prípravok na ochranu rastlín. Pre účely tohto nariadenia sa za základnú látku považuje látka, ktorá spĺňa kritériá pre „potraviny“ podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.
Schvaľovanie základných látok sa vykonáva na úrovni Európskej únie a nepodlieha ďalšej národnej autorizácii. Základná látka je schválená, pokiaľ nemá bezprostredný alebo oneskorený škodlivý účinok na zdravie ľudí a ani neprijateľný účinok na životné prostredie. Základné látky nie sú priamo pripravené prípravky, ale sú to niektoré hotové potraviny, rôzne potravinárske ingrediencie a tiež aj rastliny, ktorých použitie je schválené pri ochrane rastlín.
Prvé základné látky boli schválené v roku 2014 a v súčasnosti je schválených 23 základných látok odporúčaných k ochrane rastlín (tabuľka 1). Základné látky sa môžu použiť len v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení o ich schválení a v revíznej správe (review report), kde sú uvedené plodiny a všetky ostatné údaje o aplikácii. Nariadenia sú zverejené vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie a revízne správy sú publikované len v anglickom jazyku a dajú sa vyhľadať v Pesticídnej databáze EÚ na tejto web stránke.
Tabuľka 1: Zoznam schválených základných látok
Základné látky môžu byť vhodnou súčasťou integrovanej ochrany rastlín proti škodlivým organizmom, ktorá je navrhnutá ako udržateľný prístup v ochrane rastlín. V integrovanej ochrane rastlín platí, že na ochranu rastlín by sa malo uprednostňovať použitie menej škodlivých alternatív, ako sú schválené základné látky, pomocné prípravky (napr. bioagens), autorizované prípravky s nízko rizikovými účinnými látkami, a to za predpokladu že poskytujú uspokojivú ochranu. Zoznam schválených základných látok je zverejňovaný vo vestníku MPRV SR pod názvom „Zoznam autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod (2021)“. V aktuálnom Zozname sú uvedené doteraz schválené základné látky (tabuľka 1).
Rozsah použitia základných látok je však pomerne široký, vzhľadom na ich počet, funkciu ochrany, cieľový škodlivý organizmus a cieľovú skupinu rastlín. Podrobné podmienky použitia základných látok sú v slovenskom jazyku dostupné na webovej stránke Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195.
Použitie základných látok má opodstatnenie aj pri ekologickom hospodárení, ktoré predstavuje ďalšiu možnosť uplatňovania udržateľných prístupov v ochrane rastlín. Základné látky povolené v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sú uvedené v Zozname prípravkov na ochranu rastlín, pomocných prípravkov a základných látok povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, aktualizovanom dňa 25. mája 2021. V tomto zozname je uvedených 20 základných látok (Equisetum arvense L. – praslička roľná, fruktóza, chitozán hydrochlorid, kravské mlieko, L-cysteín, lecitíny, ocot, sacharóza, srvátka, hydroxid vápenatý, fosforečnan diamónny, hydrogénuhličitan sodný, Salix spp. kôra – kôra z vŕby, Urtica spp. – druhy rodu pŕhľava, peroxid vodíka, chlorid sodný, cibuľový olej, pivo, prášok z horčičných semien, slnečnicový olej), zvýraznená je ich funkcia proti škodlivým organizmom a rozsah ich použitia.
Najväčšie množstvo základných látok bolo schválených pre ochranu viniča (11 základných látok). Patria k nim Equisetum arvense L. (praslička roľná), Salix spp. kôra (kôra z vŕby) a lecitíny, ktoré boli schválené ako fungicídy proti peronospóre viniča (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Uncinula necator), sacharóza a fruktóza ako elicitory s insekticídnym účinkom proti cikádam (Scaphoideus titanus) a ako elicitory s fungicídnym účinkom proti peronospóre viniča, Urtica spp. (druhy rodu pŕhľava) ako akaricíd proti roztočcovi chmeľovému (Tetranychus urticae) a ako fungicíd proti peronospóre viniča, hydrogénuhličitan sodný a kravské mlieko ako fungicídy proti múčnatke viniča, chlorid sodný ako fungicíd proti peronospóre viniča a ako insekticíd proti obaľovačovi mramorovanému (Lobesia botrana), ílovité drevné uhlie ako protektant proti ESCA syndrómu spôsobenému hubami rodu Phaeoacremonium a mastenec E553B ako fungicíd proti múčnatke viniča - fyzická prekážka pre rozvoj chorôb. Tieto základné látky, mimo ílovitého drevného uhlia a mastenca E553b, sú povolené aj v ekologickom vinohradníctve.
|
Obr. 1: Základné látky rastlinného pôvodu schválené pre ekologické pestovanie viniča hroznorodého |
Equisetum arvense L. patrí do čeľade Equisetaceae, čo sú rozšírené papraďorasty vyskytujúce sa na severnej pologuli. Nadzemné neplodné stonky (letné byle) prasličky roľnej sa používajú ako prísada čaju a tiež v tradičnej medicíne v niekoľkých krajinách Európskej únie. Pri použití na ochranu rastlín sa pripravujú vodné odvary sušených narezaných jedlých nadzemných neplodných stoniek a vetiev (letných bylí) prasličky roľnej. Odvar sa pripraví z 200 g vysušenej nadzemnej časti rastliny prasličky roľnej, ktorá sa maceruje v 10 litroch vody počas 30 minút (namáčanie) a potom sa 45 minút varí. Po ochladení sa odvar prefiltruje cez jemné sito a zriedi desaťnásobne vodou. Teoretická koncentrácia nadzemnej časti suchej rastliny prítomnej v odvare je 20 g.l-1. Po desaťnásobnom zriedení odvaru je koncentrácia prasličky v konečnom prípravku aplikovanom na vinič 2 g.l-1. Získaný prípravok sa musí aplikovať do 24 hodín od prípravy, aby sa zabránilo jeho okysličeniu a mikrobiologickej kontaminácii. Rozpúšťadlom na prípravu odvaru je pramenitá alebo dažďová voda s pH 6,5.
Pripravený odvar sa aplikuje štandardným postrekom na list v období rizika nákazy. Postreky proti peronospóre viniča a múčnatke viniča sa realizujú v jari až v lete, od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny oddelených kvetov (BBCH 57), v 2 až 6 termínoch za sezónu v 7-dňových intervaloch.
V tabuľke 2 je uvedený kompletný zoznam doteraz schválených základných látok pre ochranu viniča a odporúčané dávkovanie.
Tabuľka 2: Základné látky schválené pre ochranu viniča hroznorodého
Podobne Salix spp. kôra sa používa na ochranu viniča vo forme vodného odvaru, ktorý sa vyrobí z drvenej kôry rôznych druhov vŕb, najčastejšie vŕby bielej (Salix alba). Kôra z vŕby sa tradične najmenej tridsať rokov používa v medicíne, ako to ustanovuje smernica 2001/83/ES o tradičných rastlinných liečivých produktoch. Odvar sa pripraví z 200 g vŕbovej kôry, ktorá sa vloží do 30 litrov prírodnej alebo dažďovej vody ohriatej na 80 °C (nádrž z nehrdzavejúcej ocele s krytom) a teplota 80 °C sa udržuje počas dvoch hodín. Po ochladení a filtrácii sitom z nehrdzavejúcej ocele sa pH upraví na 6,2 a odvar sa zriedi trojnásobne vodou. Teoretická koncentrácia vŕbovej kôry v pôvodnom odvare je 6,67 g.l-1 a po trojnásobnom zriedení je v konečnom prípravku aplikovanom na rastliny koncentrácia vŕbovej kôry 2,22 g.l-1. Pripravený odvar sa musí aplikovať do 24 hodín od prípravy. Pre vinič sa postreky proti peronospóre viniča a múčnatke viniča realizujú v jari až v lete, od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny oddelených kvetov (BBCH 57). Počas vegetácie sa odporúča uskutočniť 2 až 6 postrekov v 7-dňových intervaloch.
Z potravinárskych ingrediencii, využívaných na ochranu rastlín, majú najširšie uplatnenie lecitíny. Používajú sa v roztoku studenej vody a v porastoch viniča sa aplikujú v rastovej fáze od prvého listu vyvinutého, výhonku sa sústavne predlžujúceho (BBCH 11) do mäknutia bobúľ (BBCH 85). Proti peronospóre viniča a múčnatke viniča sa ročne odporúča uskutočniť 3 až 12 postrekov vodným roztokom lecitínov v 5-dňových intervaloch. Ochranná lehota je 30 dní.
Základné látky sacharóza a fruktóza nemajú žiadne priame insekticídne a fungicídne vlastnosti, pôsobia len nepriamo ako elicitory s insekticídnym a fungicídnym účinkom. Insekticídne postreky vodným roztokom sacharózy a zhodne fruktózy proti cikádam na viniči sa aplikujú v období od vývinu 7. pravého listu (BBCH 17) do celkom vyvinutej metliny, oddelených kvetov (BBCH 57), pričom je vhodné realizovať 3 postreky v 7–dňových intervaloch. Proti peronospóre viniča sa sacharóza a rovnako fruktóza aplikujú postrekom v období od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny, oddelených kvetov (BBCH 57). Ročne sa odporúča zrealizovať 1 až 12 postrekov v 7-dňových intervaloch vodným roztokom sacharózy, príp. v 15-dňových intervaloch vodným roztokom fruktózy.
|
Obr. 2: Rôzne potravinárske ingrediencie a potraviny schválené pre ochranu viniča hroznorodého |
K základným látkam rastlinného pôvodu patria aj rôzne druhy pŕhľavy. Urtica spp. a ich extrakty sa používajú ako potraviny a tiež ako tradičný liek. Pri použití na ochranu viniča postrekom sa pŕhľava naseká a fermentuje v pitnej vode (75 g.l-1 čerstvých alebo 15 g.l-1 suchých listov pŕhľavy). Zmes sa každý deň zamieša, maceruje 3 až 4 dni pri teplote 20 °C a nakoniec sa macerát prefiltruje. Hodnota pH by mala byť v rozmedzí 6 až 6,5. Macerát je potrebné držať v uzavretej a označenej nádobe. Macerát (dispergovateľný koncentrát) sa aplikuje štandardným postrekom na list, výhonky alebo priamo na hmyz v období rizika nákazy. Preventívne ošetrenie je neefektívne. Proti roztočom a hubovým chorobám na viniči sa postreky realizujú v jari až v lete do bobúľ viniča zrelých pre zber (BBCH 89). Odporúča sa uskutočniť 1 až 6 postrekov. Interval medzi postrekmi je pri ochrane proti roztočom 7 až 21 dňový, pričom sa odporúča realizovať tri postreky pred kvitnutím a tri po odkvitnutí. Postreky proti hubovým chorobám sa realizujú v 7 až 15 dňových intervaloch. Ochranná doba po postreku odvaru pŕhľavy proti roztočom a hubovým chorobám pre vinič je 7 dní.
Hydrogénuhličitan sodný alebo jedlá sóda bikarbóna sa pri pestovaní viniča používa ako náhrada fungicídov proti múčnatke viniča. Postreky viniča s vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného sa realizujú v období od dvoch vyvinutých listov (BBCH 12) do nástupu zberovej zrelosti bobúľ (BBCH 89). V tomto období sa odporúča uskutočniť 1 až 8 postrekov v 10-dňových intervaloch. Koncentrácia roztoku vyššia ako 1 – 2 % môže byť fytotoxická. Ochranná doba po postreku vodným roztokom sódy pre vinič je 1 deň.
Pre vinič je schválené aj použitie kravského mlieka ako základnej látky s fungicídnym účinkom. Kravské mlieko musí mať čistotu potravinovej kvality. Vo forme vodného roztoku sa používa pre vonkajšiu aplikáciu proti múčnatke viniča v období od začiatku otvárania očiek, keď ojedinele sú viditeľné zelené končeky zárodkov (BBCH 07) až do úplne rozvinutých zárodkov súkvetí, keď púčiky kvetov sa začínajú oddeľovať zo stlačenej polohy a dĺžka výhonku dosahuje 68 až 80 cm (BBCH 57). V tomto období je vhodné uskutočniť 3 až 6 postrekov v 6 až 8 dňových intervaloch.
Potenciálne zdravotné problémy spojené s používaním kravského mlieka týkajúce sa potravinovej alergie na laktózu a mliečne bielkoviny sa považujú za vyriešené obmedzením schváleného použitia len na vonkajšie aplikácie vo vinici do rastového štádia, v ktorom nie sú prítomné plody.
Vodný roztok chloridu sodného (kuchynská soľ) sa používa ako fungicíd proti múčnatke, ktorá škodí na viniči. Roztok chloridu sodného sa aplikuje postrekom len na list v jari až v lete, v období od začiatku vývinu 1. listu (BBCH 10) do celkom vyvinutej metliny, oddelených kvetov (BBCH 57). V tomto období je vhodné uskutočniť jeden až dva postreky. V prípade dvoch aplikácií, vodný roztok soli na prvý postrek má mať koncentráciu 20 g.l-1 a na druhý postrek len 10 g.l-1 chloridu sodného. Ochranná lehota je 30 dní.
Pri pestovaní viniča sa využívajú aj insekticídne vlastnosti chloridu sodného, ktorý chráni porast pred škodcom, akým je obaľovač mramorovaný. Odporúča sa uskutočniť 1 až 3 postreky s dávkou chloridu sodného na jedno ošetrenie 1200 g.ha-1. Interval medzi ošetreniami závisí od štádia vajíčok. Prvá aplikácia sa väčšinou uskutočňuje od konca apríla až do mája, teda od obdobia nalievajúcej sa metliny, čiže kvetov zatvorených a stlačených dohromady (BBCH 55) až do metliny celkom vyvinutej, teda kvetov oddelených (BBCH 57). Termín pre druhú aplikáciu je júl, od rastovej fázy BBCH 75 (bobule veľkosti hrášku, strapec ovisnutý) do fázy BBCH 77 (začiatok dotýkania sa bobúľ, zatváranie strapca). Termín pre tretiu aplikáciu je september, teda obdobie, keď bobule sú jasno sfarbené (BBCH 83) až do konca vyzrievania dreva, po zbere (BBCH 91).
Na postreky je potrebné použiť malé objemy roztoku chloridu sodného, aby sa zabránilo jeho rozliatiu. Vodný roztok chloridu sodného sa musí aplikovať opatrne, aby sa zabezpečilo, že po jeho použití nebude dochádzať k zasoleniu pôdy, teda jeho použitie nebude mať negatívny vplyv na úrodnosť alebo štruktúru pôdy. Roztok chloridu sodného sa odporúča nestriekať každý rok, mal by sa aplikovať vo výnimočných prípadoch. Maximálna celková dávka soli za rok nesmie prekročiť 6 kg.ha-1. Riziko z použitia chloridu sodného pre vtáky a cicavce, pôdne organizmy, dážďovky, pôdne mikroorganizmy a necieľové článkonožce je nízke a prijateľné.
Medzi základné látky schválené k ochrane viniča patrí aj ílovité drevné uhlie, ktoré je zmesou drevného uhlia splňujúceho kritéria potravinárskej prídavnej látky E 153 (rastlinný uhlík) a bentonitu splňujúceho kritériá kŕmnej doplnkovej látky E 558 vo forme granúl.
ESCA syndróm spôsobený hubami niekoľkých druhov rodu Phaeoacremonium je vážne ochorenie kmeňa viniča, keď postupne dochádza k chradnutiu a hromadnému hynutiu krov viniča. Ílovité drevné uhlie vo forme bezprašných granúl sa zapracuje do pôdy pri jej sanácii v dávke 500 kg.ha-1. Pôsobí dezinfekčne a potláča rozmnožovanie drevokazných húb. Ílovité drevné uhlie je vhodné zapracovať do pôdy každé tri roky.
Mastenec E553b (hydratovaný metakremičitan horečnatý) sa používa na rôzne účely, napr. v farmaceutických výrobkoch, v krmivách pre zvieratá, v kozmetike. Mastenec E553b je tiež definovaný ako potravinárska prídavná látka, preto spĺňa kritériá „potraviny“ v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.
Mastenec E553b je schválený ako základná látka vo forme vodnej suspenzie, ktorá sa aplikuje na vinič a pôsobí ako fyzická hydrofóbna bariéra na odpudzovanie hmyzu a hubových chorôb. Vodná suspenzia sa pripravuje tesne pred aplikáciou a musí byť kontinuálne miešaná. Z hľadiska prítomnosti dýchateľného kryštalického kremíka v mastenci je dôležité, aby maximálny obsah tejto toxikologicky významnej nečistoty bol nižší ako 0,1 %. Užívatelia by mali preventívne používať primerané osobné ochranné prostriedky dýchacích orgánov v prípade tvorby prachu a prijať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo akémukoľvek neprijateľnému vplyvu na životné prostredie.
Suspenzia mastenca E553b ako fyzická prekážka pre rozvoj hubových chorôb ako múčnatka, sa aplikuje v porastoch viniča hroznorodého. Od rastovej fázy BBCH 20 (10 a viac listov vyvinutých) sa v 3 až 4 týždňových intervaloch odporúča realizovať 2 až 5 postrekov dávkou 12,75 kg.ha-1 mastenca E553b pre každý realizovaný postrek. Suspenzia mastenca E553b by sa mala aplikovať skoro ráno alebo neskoro večer, aby sa dosiahla maximálna účinnosť. Nemala by sa používať na mokré rastliny alebo v prípade daždivého počasia. Napriek tomu, že neboli pozorované žiadne účinky na včely, odporúča sa suspenziu mastenca E553b aplikovať mimo obdobia aktivity včiel, najmä mimo kvitnutia rastlín.
Základné látky sú jednou z možností uplatňovania udržateľných prístupov v ochrane viniča proti škodlivým organizmom. Používanie základných látok pri ochrane vinohradov, ako jednou z možnosti náhrady syntetických pesticídov má svoje opodstatnenie v ekologickom poľnohospodárstve i v integrovanej ochrane viniča a je zdravšou voľbou pre všetky zložky životného prostredia a človeka.
|
Obr. 3: Postreky základnými látkami sú schválené pre ochranu viniča hroznorodého |
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci „Využitie základných látok v ochrane rastlín“ financovanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
