Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Liečivé rastliny

Potenciál rastlín rastúcich na Slovensku na zníženie príznakov z nachladnutia a chrípky

03-02-2023
Elena Panghyová | [email protected]
NPPC - Výskumný ústav potravinársky

Tradičná medicína poskytuje poznatky o rastlinách ktoré ovplyvňujú priebeh nachladnutia, alebo chrípky. Trendom, ktorý vznikol v dôsledku pandémie Covid-19, je využitie liečivých rastlín pri liečení ochorenia Covid-19. Pred používaním rastlinných extraktov však úrady verejného zdravotníctva mnohých zemí varujú. Dôvodom výstrahy je neznalosť možnej interakcie rastlinných výťažkov a iných liekov aplikovaných počas liečby. Hlavne nedôvera vzniká v dôsledku neznalosti možnej interakcie rastlinného výťažku s anestéziou, ktorá v niektorých prípadoch je nutná pri liečení ochorenia Covid-19.

Pre usmernenie metodiky výskumu rastlinných liekov boli preto vypracované kritéria bezpečnosti, ktoré zohľadňujú pri rastlinách možné alergické reakcie, kontraindikácie (tehotenstvo, dojčenie, vek), poruchy tráviaceho traktu, ovplyvnenie kardiovaskulárnej funkcie, alebo zrážania krvi, imunostimulačnú aktivitu, nežiaduce účinky pri respirácii a ovplyvnenie anestézie a pľúcnej ventilácie. Na základe týchto kritérií bolo zvolených päť možných rastlinných liekov s potenciálom na liečenie miernych príznakov prechladnutia a chrípky a to z Ibišu lekárskeho, Myrhovníku pravého, Brečtanu popínavého, Sladkého drievka a z Bazy čiernej.

Okrem týchto už prijatých rastlín sa navrhujú na skúmanie možných liekov na Covid-19 aj výťažky z Cesnaku, Pravenky latnatej, Echinacei, esenciálneho oleja z Eukalyptu, z Vŕby, z Magnólie, z Pelargónie sitoitey a Bedrovníka anízového. Avšak u týchto rastlín je možné sekundárne pôsobenie na organizmus, najmä sa jedná o ovplyvnenie kardiovaskulárnej funkcie a prebudenia z anestézie. Z odporúčaných rastlín pre výskum Covidu-19 pre Slovensko je mimoriadne dostupná Baza čierna, ktorá môže byť zdrojom pre výrobu liekov účinných voči Covid-19, ale môže výrazne ovplyvniť aj zvýšenie imunity organizmu vo forme potravín. Jej priemyselný potenciál je spájaný najmä s vysokým obsahom polyfenolov (najmä antokyánov) v plodoch a v kvetoch (najmä hydroxyškoricové kyseliny a kvercetín). Na Slovensku je možno nájsť aj ostatné odporúčané rastliny, okrem myrhovníku, ktorý je rozšírený skôr v subtropickej a tropickej oblasti Afriky, Arabského polostrovu a Indie.

Baza čierna (Sambucus nigra)

Baza čierna je najčastejšie sa vyskytujúci sa krík v strednej Európe. Je značne odolná voči mrazu a darí sa jej v polotieni, na lesných čistinkách, alebo okrajoch ciest, najmä v lužných a iných listnatých lesoch, hojne sa vyskytuje od nížin po až horské pásmo.

Obr. 1

Z hľadiska obsahu základných živín obsahujú čerstvé plody celkový cukor od 6, 8 do 10,4 % (predovšetkým glukózu 33–50 g/kg). Bielkoviny sa v plodoch nachádzajú od 2,7 do 2,9%, v kvetoch 2,5% a v listoch 3,3%. Bielkoviny bazy obsahujú 16 aminokyselín, z nich 9 je esenciálnych, majoritnými aminokyselinami je kyselina glutámová, kyselina asparágová a alanín. Tuky sú akumulované prevažne v semenách (obsah 22,4%). Majoritnými mastnými kyselinami sú mononenasýtené mastné kyseliny v množstve od 21,5 do 75,1 % (predovšetkým kyselina linolová, linolénová a olejová). Obsah organických kyselín v plodoch je od 1 do 1,3 %, dominantnými organickými kyselinami sú kyselina citrónová (3,08 až 4,81 g/kg ), kyselina jablčná (0,97–1,31 g/kg) a v minoritnom podiele sú kyselina šikimová (0,14–0,93 g/kg) a kyselina fumarová (0,10–0,29 g/kg). Minerálie sú elokované v plodoch aj kvetoch, ich obsah je od 0,90 do1,55%. Najviac je zastúpený draslík (2953–5494 mg/kg), fosfor (735–1337 mg/kg), vápnik (574–1528 mg/kg); sodík (13–146 mg/kg ), Mg (396–739 mg/kg), Fe (12,4–84,7 mg/kg), Zn (1,9–11,3 mg/kg), Mn (3,6–9,5 mg/kg), Cu (1,7–2,9 mg/kg). Baza čierna je bohatá aj na vitamíny a to vitamín B6 (0.25 mg/100 g), biotín (1,8 mg/100 g), β-karotén (0,36 mg/100 g), kyseliny pantoténová (0,18 mg/100 g), nikotínamid (1,48 mg/100 g). Obsah vitamínu C je veľmi premenlivý v závislosti na odrode a pohybuje sa od 18 do 44 mg/100 g plodov.

Plody bazy obsahujú vysoký počet polyfenolov. Majoritnými polyfenolmi sú kyselina chlorogénová, kyseliny neochloroénová, kvercetín, rutín, izokvercetín, kaempferol-3-rutinozide, kaempferol-3-glukozid, izorhamnetin-3-rutinozid a izorhamnetin-3-glukozid. Obsah kvercetínu v plodoch sa pohybuje od 29 do 60 mg/100 g plodov. Plody Sambucus nigra obsahujú antokyány, majoritne kyanidín-3-glukozid a kyanidín-3-sambubiozid. Minoritnými antokyánmi sú kyanidin-3,5-diglukozid a kyanidin-3-sambubiozide-5-glukozide. V stopových množstvách plody obsahujú aj pelargonidín-3-glukozid a delphinidín-3-rutinozid. Množstvo aj kvalita antokyánov v plodoch závisí od agrotechnických podmienok pestovania, od odrody, stupňa zrelosti a neposlednom rade od metódy stanovenia a izolácie antokyánov. Obsah kyanidín-3-glukozidu sa pohybuje od 170 mg (odroda Korsor) až do 1800 mg/100g (odroda Sampo). Odroda Haschberg obsahuje antokyány priemerne okolo 600 mg/100g.

Hlavná skupina fenolových zlúčenín nachádzajúcich sa v bazových kvetoch sú hydroxyškoricové kyseliny, z ktorých najdôležitejšia je kyselina chlorogénová. Ostatné hydroxyškoricové kyseliny prítomné v bazovom kvete zahŕňajú okrem iného neochlorogénnu kyselinu, kyselinu kryptochlorogénovú, kyselinu 3- a 5-feruloylchínovú, a kyseliny dikafeoylchínové, vrátane najmä 1,5-di-kafeoylchinovej kyseliny. Druhou významnou skupinou polyfenolov sú flavonoly, z ktorých viaceré glykozidy kvercetínu, kempferolu a izohamnetínu boli zistené v extraktoch z bazového kvetu. Hlavný polyfenol z tejto skupiny je kvercetín-3-rutinozid (rutín). Tento flavonol spolu s kempferol-3-rutinozidom a izohamnetín-3-rutinozidom tvoria viac ako 90 % celkových flavonoidov v kvete bazy. Iné skupiny fenolových zlúčenín vyskytujúcich sa v bazových kvetoch sú flavanoly, ktoré zahŕňajú katechín, epikatechín a prokyanidínový trimér a flavanóny, napr. naringenín.

Okrem bioaktívnych látok s pozitívnymi účinkami na zdravie človeka, baza obsahuje aj škodlivé zlúčeniny. Jedná sa predovšetkým o kyanogénne glykozidy, (sambunigrín a prunasín) a m-hydroxysubstituované glykozidy, (zierin a holokalín). Najviac sambunigrínu sa nachádza v bazových listoch (27,68–209,61 μg/g čerstvej hmoty), nižšie množstvá boli zistené v kvetoch (1,23–18,88 μg/g čerstvej hmoty). Plody obsahujú najnižšie množstvá tejto zlúčeniny (0,08–0,77 μg/g čerstvých plodov). Ďalšie toxické zlúčeniny prítomné v baze sú lektíny. Lektíny sú glykoproteíny neimunitného pôvodu s regulačnými, informačnými a ochrannými funkciami. Baza čierna obsahuje niekoľko druhov lektínov. Nachádzajú sa predovšetkým v kôre a semenách (SNAII. A SNAIII). Malá časť lektínov sa nachádza aj v plodoch bazy (SNA-If 20 mg/kg plodov). Lektín SNA-If má špecifickú vlastnosť viazania fetulínu. Fetulín A ktorý je zodpovedný za transport mastných kyselín, zohráva dôležitú úlohu pri inzulínovej rezistencii. Zvýšený obsah fetulínu je spájaný so zvýšenou progresiou diabetu. Jednou z biologických vlastností lektínov je ich antivírusová aktivita, pretože lektín môže blokovať vstup vírusu do hostiteľskej bunky väzbou na SPIKE proteín SARS-COV-2. Z toho dôvodu sa predpokladá, že podobný mechanizmus môže mať aj antivírusové pôsobenie lektínov z bazy čiernej. Bolo preukázané, že lektíny izolované z kôry bazy čiernej majú antivirálny účinok voči vírusu influenza A.

Baza čierna je indikovaná pri horúčke, zápaloch dýchacích ciest, na zmiernenie príznakov prechladnutia a bolesti hlavy (WHO World Health Organizationa, EMA European Medicines Agenc) . V súčasnej dobe sú na trhu priemyselne vyrábané liečivá a doplnky z bazy čiernej (Rubini®, Sambucol®, Sinupret). Klinické štúdie ukázali, že Sambucol® je veľmi účinný doplnok stravy na zmiernenie symptómov prechladnutia a tiež preukázal profylaktické účinky u šimpanzov. Účinne skrátil trvanie choroby. Extrakty získané z bazy čiernej preukázali inhibíciu väzby ACE-2SARS-COV2 in vitro, pričom extrakt z divej bazy mal vyššiu inhibičnú účinnosť ako extrakt z plodov odrody Haschberg. Antivírusová aktivita extraktov zo S. nigra sa spája s predpokladom, že flavonoidy-5,7,3′,4′-tetra-O-metylkvercetín;5,7-dihydroxy-4-oxo-2-(3,4,5-trihydroxyfenyl)chroman-3-yl-3,4,5-trihydroxycyklohexánkarboxylát môžu pôsobiť ako inhibítory väzby vírusu na hostiteľskú bunku, čím sa zabráni vstupu vírusu do bunky. Extrakt z bazy čiernej má inhibičný účinok proti určitým druhom baktérií ako Streptococcus pneumoniae a G. Streptococci, ktoré spôsobujú hornú infekciu dýchacích ciest.

Nie sú dostupné žiadne informácie týkajúce sa liekových interakcií; teratogénnych účinkov prípravkov z bazy čiernej. Na možnú prítomnosť škodlivých látok v plodoch má výrazný vplyv technologické ošetrenie teplom. Zvýšená teplota degraduje kyanogénne glykozidy aj lektíny, Sambunigrín je pri teplote 90°C je odbúraný do 2h, lektíny sú odbúrané do 90 minút. V potravinárskom priemysle za z plodov bazy vyrábajú džemy, sirupy. Kvety bazy sa používajú na aromatizáciu nápojov (Vinea).

Obr. 2

Sladovka hladkoplodá – Sladké drievko (Glycyrrhiza glabra L.)

Glycyrrhiza glabra sa používa v tradičnej medicíne dlhodobo a môže byť užitočná pri úľave od respiračných symptómov. WHO a EMA rastlinu indikovala na príznaky ochorenia dýchacích ciest , a to kašľa a bolesti hrdla.

Pravlasťou rastlinky je východné Stredomorie a juhozápadná Ázia. Je domestifikovaná v strednej Európe od 16. storočia. Na Slovensku je pestovaná okrajovo, viac sa pestuje na južnej Morave. Na medicinálne účinky sa používa koreň, doba zberu v júni alebo októbri z trojročnej rastliny.

Chemické zloženie: saponíny (glycyrrhizín); triterpénicky sapogenín (kyselina glycyrrhetinová); flavonoidy (liquiritín ramnoliquirilín, liquiritigenín,); kumaríny (napr. likoarylkumarín); esenciálny olej.

Glycyrrhizín zlepšil čas prežitia myší infikovaných vírusom chrípky. Tiež inhiboval proliferáciu koronavírusu súvisiaceho so SARS in vitro. Kyselina glycyrrhizová inhibovala rast vírusu chrípky, zápalové cytokíny, ako aj cytoopatický účinok Respiračných vírusov.

Sladké drievko má využitie aj v potravinárskom priemysle. Je súčasťou „pravých“ pelendrekových cukríkov.

Ibiš lekársky (Althea officinalis L.)

Na Slovensku rastie v južných oblastiach na vlhkých slaných teplých lúkach. Jeho domovinou je Stredomorie.

Althea officinalis je indikovaný na príznaky ochorenia dýchacích ciest, menovite suchý, dráždivý kašeľ a podráždenie ústnej dutiny a sliznice hltana (EMA).

Chemické zloženie. Slizové polysacharidy, ako napr. galakturonorhamnany (rhamnogalakturonan), arabinany glukány, arabinoglukány najmä kyslých polysacharidov; flavonoidy (napr. izoscutellareín, hypolaetín, kempferol a deriváty luteolínu); fenolové kyseliny; kumarín (skopoletín); taníny.

Prípravky z Althea officinalis môžu potlačiť kašeľ a zmierniť podráždenie prostredníctvom protizápalových a upokojujúcich účinkov na dýchacie cesty. Vodný extrakt z koreňa Althea officinalis zlepšil príznaky suchého kašľa do 10 minút s veľmi dobrou znášanlivosťou. Účinok iných liekov užívaných súčasne s extraktom z ibišteka môže byť oneskorený v dôsledku prítomnosti slizu. Ako preventívne opatrenie všetky prípravky s A. officinalis sa nemajú užívať 30 min až 1 hodinu pred alebo po užití iných liekov (minerálov/vitamínov). Jeho tradičné použitie nie je podložené robustnými klinickými údajmi, ale dôkazy umožňujú odvodiť potenciálne využitie pri úľave od raných príznakov COVID-19. Koreň a listy Althea officinalis sú súčasťou čajových zmesí.

Brečtan popínavý (Hedera helix L.)

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) sa považuje za najčastejšiu lianu v lesoch mierneho pásma v Európe. Vo voľnej prírode sa brečtan vyskytuje v nižších až stredných polohách v listnatých lesoch, húštinách, na skalách a múroch. Pre liečivé účinky sa zbierajú listy.

Chemické zloženie: flavonoidy a iné polyfenoly, polyacetylény (falkarinol, dehydrofalkarinol), saponíny a éterický olej (β-caryophyllene, germacrene D, limonén, β-pinén a sabinén.).

Prípravky Hedera helix boli vyskúšané klinicky pri ochoreniach dýchacích ciest (bronchiálna astma). V randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii bolo pozorované zníženie symptómov ochorenia do 48 h a neboli zistené nežiaduce účinky pri dodržaní predpísaného dávkovania. Medzi nežiaduce účinky patria alergické reakcie na saponíny (hnačka, vracanie, nevoľnosť) vznikajúce v prípade predávkovania. Celkovo je bezpečnosť prípravkov vysoká a neexistujú žiadne správy, že prípravky z rastliny môžu interferovať negatívne s ochorením alebo s nesteroidnými protizápalovými liekmi ako ibuprofen, antipyretiká (paracetamol) a lieky proti kašľu (dextromethorphan, codeine).

Poďakovanie

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Minimalizácia dopadov COVID 19 prostredníctvom cielenej výživy a potravinová bezpečnosť v podmienkach pandémie, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Minimalizácia dopadov COVID 19 prostredníctvom cielenej výživy a potravinová bezpečnosť v podmienkach pandémie (NFP313011AVA9) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Literárne zdroje:

Silveira Dâmaris at col: COVID-19: Is There Evidence for the Use of Herbal Medicines as Adjuvant Symptomatic Therapy? Frontiers in Pharmacology (11), 2020. doi: 10.3389/fphar.2020.581840.

José Roberto Santin at col.: Sambucus nigra: A traditional medicine effective in reducing inflammation in mice, Journal of Ethnopharmacology, Volume 283, 2022. https://doi.org/10.1016/j.jep.2021.114736.

Preksha Shahagadkar at col.: Berry derived constituents in suppressing viral infection: Potential avenues for viral pandemic management, Clinical Nutrition ESPEN, Volume 46, 2021, Pages 14-20. https://doi.org/10.1016/j.clnesp.2021.09.728

Krawitz,C. at col.: . Inhibitory activity of a standardized elderberry liquid extract against clinically-relevant human respiratory bacterial pathogens and influenza A and B viruses. BMC Complement Altern Med. 2011 Feb 25;11:16. doi: 10.1186/1472-6882-11-16. PMID: 21352539; PMCID: PMC3056848.

Anete Boroduske at col.: Wild Sambucus nigra L. from north-east edge of the species range: A valuable germplasm with inhibitory capacity against SARS-CoV2 S-protein RBD and hACE2 binding in vitro,Industrial Crops and Products, Volume 165, 2021, 113438, https://doi.org/10.1016/j.indcrop.2021.113438.