Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Strukoviny

Sója – zaujímavá plodina aj pre Slovensko

13-02-2023
Ing. Erika Zetochová | [email protected]
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Prvé písomné zmienky o pestovaní sóje sú staré takmer 5000 rokov a zachovali sa z čias panovania cisára Šeng-Nunga (2833 p.n.l.), ktorý ich spomína vo svojom spise Ben Cao Gang Mu. Pôvod pestovania sóje tak patrí Číne. Číňania dodnes sóju nazývajú „ta-tou“, čo v preklade znamená „veľký bôb“. Práve sója spolu s ryžou a zeleninou tvorí základ čínskej kuchyne. Z Číny sa sója pomaly rozšírila do Japonska (8. storočie n.l.), Kórey a juhovýchodnej Ázie. V Európe sa sója prvýkrát objavila o tisíc rokov neskôr prostredníctvom obchodníkov dovážajúcich čaj a korenie z Indie. Do registra rastlín holandskej botanickej záhrady bola oficiálne zaradená v roku 1737 švédskym botanikom Carl von Lineé. Neskôr sa pestovanie rozšírilo do severného Talianska, Francúzska, Nemecka a Maďarska, kde sa pestovala ako krmovina. Napriek tomu, že na severoamerických poliach sa sója udomácnila už koncom 18-teho storočia, trvalo viac ako sto rokov, kým sa z nej začal vyrábať sójový olej pre výživu ľudí. Stredobodom záujmu sa sója stáva až počas 2. svetovej vojny, kedy ju začali prezývať „sójové mäso“. Do roku 1954 sa za najväčšieho pestovateľa sóje považovala Čína. Medzi najväčších producentov sóje zaraďujeme dnes USA, Brazíliu, Čínu a Argentínu.

Obr. 1

Obr. 1: Ilustračné foto
(zdroj: https://www.osivo.sk/magazin/polnohospodarske-plodiny/soja-je-strategicka-plodina/)

Pestovanie sóje na Slovensku

Na Slovensku sa sója pestuje približne sto rokov. Prvé zmienky o pestovaní tejto plodiny na našom území pochádzajú z 8 lokalít Slovenska, na ktorých sa zavádzalo pestovanie sóje: Kameničná, Pápa, Častá, 2x Sučany, Poltár, Balvany, Kaplná. V období pred druhou svetovou vojnou sa výmera polí obsiatych sójou pohybovala v rozmedzí od 600 do 800 ha a v roku 1947 to bolo už 1 900 ha. Postupne sa menila aj technológia pestovania a do popredia sa dostávali vysoko kvalitné osivá. Vzhľadom na klimatické podmienky sa sója pestuje prevažne v okresoch južného a juhovýchodného Slovenska. Až 60% celkovej výmery sóje sa pestuje na Východoslovenskej nížine.

Na Slovensku zaznamenávame nárast osevnej plochy sóje od roku 2018. V hospodárskom roku 2020/21 bola sója pozberaná z plochy 51 068 pri priemernej hektárovej úrode 2,53 t a dosiahla 129 200 t, čo je najvyššia hodnota od roku 1977 a medziročne dosiahla nárast o 10,5 %, pričom bola dosiahnutá historicky najvyššia produkcia sóje. Najvyššia produkcia sóje bola v Košickom, Banskobystrickom a v Prešovskom kraji. Sóju sme vyvážali do Maďarska, Poľska, Nemecka, Rakúska a Českej republiky. Podľa odhadu ŠÚ SR o úrode poľnohospodárskych plodín k 15.8.2021 sa osevné plochy sóje v roku 2020 zvýšili o 12 098 ha na 63 988 ha. V roku 2022 sa sója na Slovensku vysiala na 67 947,72 ha. Produkcia sa odhaduje na 170 300 t, čo bude znamenať rekordnú úrodu.

Zdroj: https://www.vuepp.sk/dokumenty/komodity/2021/Olejniny_2021_10.pdf

Génová banka Slovenskej republiky uchováva vo svojich kolekciách 551 genetických druhov sóje, z toho je 63 slovenského pôvodu. Súčasťou zbierky genetických zdrojov sóje sú aj dve slovenské odrody, ktoré boli vyšľachtené kolektívom výskumných pracovníkov pod vedením doc. T. Šinského. Zora, ktorá bola registrovaná v roku 1968 a restringovaná v roku 1980 a Nigra registrovaná v roku 1967 a restringovaná v roku 1975. Momentálne máme v listine registrovaných odrôd na Slovensku registrovaných 29 odrôd sóje.

Obr. 2

Obr. 2: Slovenská odroda sóje Zora
(zdroj: Archív GB)

Obr. 3

Obr. 3: Slovenská odroda sóje Nigra
(zdroj: Archív GB)

Botanické znaky a vlastnosti

Rod Glycine – sója tvorí veľký počet druhov. U nás má zastúpenie jediný druh Glycine max (L.) MERRIL (syn. Glycine soja Siebold et Zucc., Soja hispida MOENCH.) – sója fazuľová, ktorá patrí do čeľade Fabaceae Lindl. -bôbovité.

Kultúrna forma sóje je jednoročná rastlina, prísne samoopelivá. Byľ je silná, vzpriamená dorastajúca do výšky 30-120cm zelenej farby niekedy s antokyanovým sfarbením v zrelosti žltá. Má kolovitý, stredne dlhý koreň s množstvom rozvetvených bočných koreňov. Na koreňoch sa nachádzajú symbiotické hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík. Hrčky sa prevažne tvoria na koreňoch vo vrchnej časti ornice. Sója je charakteristická vetvením byle v hornej časti rastliny. Podľa spôsobu vetvenia delíme sóju na dve formy. So vzpriamenou byľou – vhodné na pestovanie na semeno a so slabšou popínavou byľou - využitie na kŕmne účely. Byľ, vetvy a listy sú rôzne intenzívne ochlpené, farba ochplenia býva šedobiela, žltá, hnedá alebo čierna. Kvet je typický pre motýľokveté rastliny biely, fialovej, žltej, ružovej farby. Kvitne v ranných hodinách, najvyššia intenzita kvitnutia je medzi 6:30 – 7:30 hod., kvitnutie trvá 3 týždne a viac. Struk je pukavý, rôzneho tvaru s 2-3 semenami. Semená sú elipsovité až guľovité, žlté, hnedé, zelené, čierne, prípadne mramorované.

Agrotechnika pestovania

Sója je plodinou, ktorá vyžaduje relatívne vyššiu intenzitu slnečného žiarenia, teplotu a vlhkosť. Optimálna teplota klíčenia sóje je 15-22°C, krátkodobo je odolná aj voči jarným mrazíkom. Počas klíčenia a vzchádzania má sója veľké nároky na vlahu. Počas kvitnutia, tvorby strukov a nalievania semien je na nedostatok vody veľmi citlivá. Pre pestovanie sóje sú vhodné hlboké, stredne ťažké a výhrevné pôdy. Neznáša pôdy zamokrené a zaburinené. Je dobrou predplodinou pre hustosiate obilniny a kukuricu, pôdu obohacuje o dusík a mnohé ďalšie živiny. Vysievame ju koncom apríla až začiatkom mája do hĺbky 3-5cm. Spon volíme do rôzne širokých medziriadkov. Odrody sóje sa vyznačujú širokým rozpätím vegetačného obdobia od 80 – 135 dní. V našich podmienka dozrieva sója koncom augusta, hlavne však v septembri a niektoré odrody až v októbri. Zber tejto plodiny sa uskutočňuje v plnej zrelosti pri vlhkosti semien 14-16% priamym jednorazovým zberov tzv. jednofázovo. Po zbere je vhodné čo najskôr semená prečistiť a dosušiť.

Tvorba úrody semien u sóji je ovplyvnená viacerými faktormi z ktorých medzi najdôležitejšie patria:

  • výber kvalitného biologického materiálu,
  • správne zaradenie do osevného postupu,
  • zabezpečenie dostatku vlahy,
  • vhodný typ pôdy a jej príprava,
  • ochrana a ošetrovanie porastu a výživa,
  • určenie vhodného termínu zberu.

Sója - zdravá či ne(zdravá) potravina

Sója podobne ako hrach, fazuľa či šošovica patrí medzi strukoviny. Najskôr bola pestovaná hlavne ako olejnina, v súčasnej dobe pre jej vysoký obsah bielkovín ju považujeme za jednu z najkvalitnejších rastlinných bielkovín.

Sójové bôby obsahujú pomerne veľké množstvo kvalitného tuku (až 20%) a obsahuje prospešné nenasýtené mastné kyseliny. Sója v 100 g obsahuje 147 kalórií, 7 g tukov, 11g sacharidov, 4 g vlákniny a 13 g bielkovín, fytoestrogén (je prírodná látka s účinkom podobným estrogénu) a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamín A, B, C, E a K, z minerálnych látok obsahuje draslík, fosfor, vápnik, horčík, selén, železo, zinok, sodík, mangán a meď, omega 6 a omega 3 kyseliny.

Sója neobsahuje žiadny cholesterol a ani lepok, je tak vhodnou alternatívou pre bezlepkovú diétu.

Sója je ale aj ťažšie stráviteľná ako ostatné strukoviny, navyše obsahuje pre náš organizmus aj neprirodzené látky tzv. antinutrienty, ktoré zabraňujú vstrebávaniu ostatných dôležitých mikronutrientov. Sójové náhrady základných potravín sú v dnešnej dobe obľúbené predovšetkým u ľudí, ktorí sa snažia stravovať alternatívne. Výrobky zo sóje sú totiž jednou z najčastejších možností, ako nahradiť živočíšne produkty a zároveň do tela dostať potrebné bielkoviny.

Je však nutné brať do úvahy, že potraviny vyrobené zo sóje sú vo väčšine prípadov vysoko priemyselne upravené a obsahujú pridané cukry a ďalšie potravinové aditíva.

Sója však môže mať v našom jedálničku svoje miesto a byť dokonca aj zdraviu prospešná. Dôležitý je správny výber produktov. Tými by ideálne mali byť výrobky, ktoré prešli fermentáciou čiže kvasením. Vďaka tomu sú totiž stráviteľnejšie a majú nižší obsah škodlivých látok.

Známe sú tiež zelené sójové bôby, v Číne a Japonsku nazývané ako Edamame. Edamame sú jedlé mladé sójové bôby, ktoré sa zbierajú ešte pred dozretím. Majú zelenú farbu, čím sa odlišujú od zrelých sójových strukov, ktoré sú prevažne svetlohnedé, hnedožlté až béžové. Okrem čerstvého stavu sa edamame predáva aj mrazené. Sezóna mladých bôbov sóje je od júna do septembra. Edamame má nízky obsah kalórií a vysoký obsahom vlákniny. Je bohatým zdrojom bielkovín, antioxidantov a vlákniny. Preto je považované za zdravé jedlo, ktoré prináša mnoho nutričných výhod. Už len ½ šálky týchto sójových bôbov denne stačí na výrazné zvýšenie množstva vitamínov a minerálov v strave.

Obr. 4

Obr. 4: Ilustračné foto
(zdroj: https://spanish.alibaba.com/product-detail/Frozen-Vegetables-Edamame-Frozen-Green-Soybean-60654645432.html