Jarné obilniny - zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného a pšenice letnej formy jarnej pri rôznom obrábaní pôdy
Obilniny (cereálie) tvoria najdôležitejšiu skupinu plodín v celej rastlinnej výrobe. V podmienkach mierneho pásma zaberajú viac ako 50 % výmery ornej pôdy. Majú rozhodujúci význam vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat. Sú dôležité najmä pre potravinársky, chemický a farmaceutický priemysel.
Zrno obilnín je hlavnou zložkou ľudskej potravy. Obsahuje všetky výživné látky (glycidy, bielkoviny, tuky, minerálne látky, vitamíny). Pomer dusíkatých látok k bezdusíkatým 1 : 5-6 z hľadiska nutričného zodpovedá potrebám normálnej výživy, ale z hľadiska dietetického nie sú úplne ideálne, ako napr. strukoviny (1 : 2). Medzi obilninami majú špecifické postavenie tzv. chlebové plodiny (pšenica a raž).
Pšenica je základnou a najrozšírenejšou obilninou (chlebovinou) v Slovenskej republike. Zrno sa využíva na výrobu chleba, pečiva, cestovín, krúp a cukrárenských výrobkov.
Mlynsko - pekárenskú kvalitu pšenice podmieňuje hlavne komponentová skladba gluténových bielkovín, obsah a kvalita mokrého lepku (t. j. bielkovín nerozpustných vo vode). Vysoká dietetická hodnota pšenice vyplýva z toho, že z nej vyrobené výrobky (najmä celozrnný chlieb) majú zvýšený obsah vlákniny, ktorý má priaznivý vplyv na zníženie cholesterolu v krvi, podporuje činnosť čriev a je prekurzorom mliečneho tuku. Vo svetovom meradle konzumáciou pšenice získava ľudstvo 21 % energie a o niečo menší podiel bielkovín. Využíva sa tiež ako surovina na výrobu lepkových bielkovín, lepidiel a iných chemikálií.
Pšeničné šroty a otruby majú vysoký pomer dusíkatých látok k energii (1 : 10), preto predstavujú vysoko koncentrované krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat.
Jačmeň siaty je našou druhou najrozšírenejšou hustosiatou obilninou a najvýznamnejšou komoditou. Jeho produkcia sa využíva na sladovnícke a potravinárske účely (25,8 - 32,5 %), na osivo (6,8 - 7,1 %) a na kŕmne účely (55 - 60 %). Spotreba na priamy konzum u nás dosahuje 1,5 kg na osobu a rok. Zrno jačmeňa je hodnotnou surovinou pre výrobu krúp, náhrad kávy, liehovín, sladových a farmaceutických výťažkov, predovšetkým však slúži na výrobu sladu a piva.
Opomínané postavenie z jarných obilnín má ovos siaty. Napriek významným výhodám ovsa sa mu v podmienkach Slovenska nevenuje náležitá pozornosť a vo výžive ľudí v porovnaní s ďalšími krajinami EÚ máme približne trikrát nižšiu spotrebu. V štruktúre rastlinnej výroby má ovos siaty výnimočné postavenie, nakoľko ide nielen o významnú kŕmnu, ale aj potravinársku obilninu, ktorá sa vyznačuje významnou nutričnou a dietetickou hodnotou. Predurčuje ho k tomu zvýšený obsah bielkovín, lyzínu a vitamínov z komplexu B a vitamín E. Ovos má preventívne účinky proti chorobám tráviaceho traktu, zvlášť proti rakovine hrubého čreva a konečníka. Odvary z ovsa sú vhodné pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy, tiež pri črevných poruchách. Obsahuje balastné látky, ktoré podporujú trávenie a vypudzovanie škodlivín z tela. Znižuje cholesterol a viaže žlčové kyseliny. Pôsobí proti vyčerpanosti, nespavosti, nervovej slabosti. Vyšší obsah ľahko rozpustnej vlákniny prispieva k redukcii cholesterolu v krvi, priaznivo pôsobí pri chorobách obehového systému. Reguluje obsah cukru v krvi, preto je vhodný aj pre diabetikov. Zrno sa používa predovšetkým na výrobu tradičných ovsených vločiek. Ovos má vysokú energetickú hodnotu. Zasýti na dlhší čas a je komponentom pri výrobe müsli a rôznych cereálií.
Obrábanie pôdy a zakladanie porastov
Za jeden z najdôležitejších prvkov v systéme pestovania plodín možno považovať obrábanie pôdy a zakladanie porastov. Nemôžeme ich opomínať pre ich mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania.
Pšenica letná forma jarná i jačmeň siaty jarný patria k najstarším kultúrnym rastlinám, pričom počiatky ich pestovania sú úzko prepojené so vznikom poľnohospodárstva. Ich funkcia okrem „nasýtenia obyvateľstva“ je i krajinotvorná, úžitková, ekonomická...
Medzi významné dôvody riešenia problematiky rozličných technológií obrábania pôdy, ale nielen jej (zakladania, ošetrovania, ochrany, zberu, pozberovej úpravy, ...) patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky pri zakladaní porastov, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.
Hlavné dôvody rozvoja a rozširovania týchto technológií sú:
- Technické dôvody: nové konštrukčné riešenia strojov a celých technologických postupov.
- Ekologické dôvody: kladný vplyv týchto technológií na štruktúrny stav pôdy, lepšie hospodárenie s vodou v pôde (zvýšenie vododržnosti pôdy, obmedzenie neproduktívneho výparu vody z pôdy pomocou rastlinných zvyškov na povrchu pôdy), redukcia vodnej a veternej erózie, obmedzenie vyplavovania pohyblivých foriem dusíka, zlepšenie stavu pôdnej organickej hmoty, zvýšení obsahu a kvality pôdneho humusu).
- Ekonomické dôvody: úspora práce a energie, zníženie počtu pracovných operácií a vyššia výkonnosť strojov, znižovanie nárokov na organizáciu práce i na počty pracovníkov.
V NPPC – VÚRV v Piešťanoch, v lokalite Borovce, je už viacero rokov založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu, s minimalizačnou technológiou, nastielacou a bezorbovou. Tieto technológie skúšame v rámci štvorhonového osevného postupu: kukurica siata na zrno, pšenica letná forma ozimná, jačmeň siaty jarný a sója fazuľová.
Základná príprava pôdy pri všetkých technológiách by mala zaistiť rozklad pozberových zvyškov predplodiny pšenice jarnej a jačmeňa jarného na jeseň, prípadne skoro na jar. V konvenčnej technológii vykonávajú farmári jesennú orbu do hĺbky 0,18 – 0,20 m (po repe cukrovej hlbšie – až do 0,24 m) čo najskôr, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody. Predsejbová príprava pôdy je na jar závislá od vlhkostného stavu pôdy. Na jar je potrebné rozhodiť vhodné množstvo hnojív, ktoré zapravíme do pôdy ťažkými bránami, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva. Prípravu pôdy robíme do hĺbky 0,04 - 0,06 m a hĺbka sejby by mala byť 0,03 – 0,05 m.
Pri jarnej predsejbovej príprave je rozhodujúci vlhkostný stav pôdy a pôdna zrelosť („pôdne garé“). Ako uvádza prax pôdu vhodnú k sejbe rozlíšime ľahko za pomoci jednoduchého testu. Rukou naberieme pôdu a pokiaľ sa nám nelepí na prsty a po ľahkom stlačení a opätovnom uvoľnení sa rozpadá, je dostatočne presušená a pri sejbe nedôjde k zamazaniu osiva.
Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní jarných obilnín, je správne vykonaná sejba. Jedná sa o jednu z najťažších a najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe.
Vystihnúť optimálny termín sejby je pri jačmeni jarnom i pšenici jarnej mimoriadne dôležité, nakoľko pri veľmi skorej sejbe sejeme do mokrej, nevyzretej pôdy a hrozí, najmä pri jačmeni jarnom, „zamazanie osiva“, preto ho nesmieme zasiať do nevyzretej, mokrej pôdy. To negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť, čím je ovplyvnená konečná výška úrody. Oneskorenie sejby znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40 – 50 kg. Taktiež neskorú sejbu u ovsa nie je možné dostatočne vykompenzovať ani vyšším výsevkom, ani vyššími dávkami dusíka. Na neskorú sejbu reaguje ovos vyšším znížením úrody ako napríklad jarný jačmeň.
Výsevok pšenice jarnej a jačmeňa jarného určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby. Zvyčajne sa pohybuje od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2. Podľa poznatkov by termín sejby mal určovať obsah vody v pôde, nie dátum v kalendári. Limitujúcim faktorom sejby je obsah vody v pôde.
Ako uvádzajú osivárske firmy u ovsa sa riadime porekadlom „jačmeň zaprášiť a ovos zamazať“. Ovsu v porovnaní s jačmeňom, neprekáža sejba do pôdy o čosi vlhkejšej. Skôr založené porasty ovsa lepšie zakorenia a lepšie odolávajú suchu, ako aj chorobám a škodcom. Sejbou skoro na jar, kedy sú dni ešte krátke, dosiahneme u dlhodenného ovsa predĺženie fáz organogenézy (zakladá viac odnoží) a až o 40% viac kláskov v metline. Podobne pôsobia na ovos aj nižšie teploty. Dôležitosť skorej sejby potvrdzuje i skutočnosť, že u skôr siatych porastov ovsa dochádza k nižšej redukcii založených úrodotvorných prvkov (odnoží, kláskov v metline, kvietkov) a býva dosiahnutá vyššia hmotnosť zŕn.
Podľa mnohých autorov v oblastiach s vyšším výskytom zunčavky jačmennej a sterilnej zakrpatenosti ovsa (BYDV) je včasná sejba nevyhnutná. Literatúra uvádza o 20 – 37 % vyššie napadnutie I. generáciou zunčavky jačmennej u neskorších výsevov ovsa ako u skorých.
V našich pokusoch konvenčný spôsob zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je charakteristický na jeseň kvalitne vykonanou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním – na základe vlhkostného stavu pôdy. Následne vykonávame orbu do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Pozemok ostáva v hrubej brázde (zachytenie zimnej vlahy, vplyv mrazu, ...). Na jar, akonáhle dovolí stav pôdy a počasia používame smyk na urovnanie brázd a pred sejbou ešte kombinátor na dosiahnutie primeraného drobnohrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív do pôdy. Sejbu vykonávame 24 riadkovou sejačkou Amazone s 3 metrovým záberom. Termín sa odvíja od poveternostných pomerov tej ktorej lokality, v podmienkach Boroviec to býva väčšinou v druhej polovici marca. Obzvlášť v súčasnom období klimatických zmien je potrebné vykonať sejbu kvalitne, pretože bude od nej závisieť schopnosť rastlín hospodáriť s vodou v jarnom období.
Pri jačmeni siatom jarnom, používame v minimalizačnej technológii na podmietku diskový podmietač, po ktorom, prípade potreby, pôdu zavalcujeme. Ak je nutné, niekoľko dní pred sejbou používame totálny herbicíd. Zvládnutie manažmentu burín je v týchto technológiách predpokladom úspechu! Sejeme sejačkou americkej výroby 36 riadkovou Great Plains, model 1205 1975 0324 so záberom 4,5 m.
Pri nastielacej technológii robíme podmietku ploskorezom Amazone TL 301, ktorým pôdu nadvihneme, premiesime, ale neobraciame. Rovnako ako pri minimalizačnej technológii i tu pred sejbou aplikujeme totálny herbicíd. Sejbu robíme sejačku Horsch Concord CO3, ktorá má záber 3 m a dokáže siať 24 riadkov. Zároveň so sejbou aplikujeme i hnojenie N v podobe DAM-390, technológiou PPF firmy Horsch „prihnojovaním pod pätu“, čo znižuje počet vstupov do porastu a má to svoj význam i pohľadu výživy rastlín.
Bezorbová technológia je spomedzi technológií asi najšpecifickejšia čo sa týka regulácie burinných spoločenstiev. Z toho dôvodu tiež aplikujeme pred sejbou herbicíd vo forme glyfosátu. Sejbu vykonávame, už pri minimalizačnom spôsobe spomínanou, sejačkou Great Plains model 1205 1975 0324, ktorá je určená aj na priamu sejbu do strniska a dokáže nám zabezpečiť kvalitnú sejbu tak po stránke rovnomernosti ako aj množstva vysiatych semien, v takýchto špecifických podmienkach sejby. Touto sejačkou dokážeme osivo pravidelne rozmiestniť v riadkoch v požadovanej hĺbke a dobre pripraviť osivové lôžko. Osivo je pritlačené presne na vlhkom dne. Kvalitnú sejbu je ale možné dosiahnuť len správnym nastavením sejačky. Výhodou tejto sejačky je i možnosť prihnojovania N počas sejby, v našom prípade v podobe liadku amónneho s vápencom.
Z nášho pohľadu sa nám ako najnáročnejšia technológia z hľadiska jej zvládnutia javí nastielacia technológia, z dôvodu správneho zladenia pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky, v našich podmienkach používaného ploskorezu Amazone TL 301. Splnením týchto požiadaviek dosiahneme kvalitnú prácu v celom profile a rovnomerné rozmiestnenie pozberových zvyškov a zároveň ich množstvo na povrchu pôdy. Pozemok sa vyrovnáva a odstraňujeme aj nežiadúce zhutnenie pôdy.
V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať, že nielen jačmeň siaty jarný, pšenicu letnú formu jarnú, ale i ďalšie poľné plodiny, je možné pestovať i inak ako konvenčne. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe, je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok, o čom nás presviedčajú posledné roky.
Na čo nezabúdať
Jedna chyba v celom procese v sebe nabaľuje ďalšie problémy a ich riešenie je ťažšie ako v konvenčnej technológii. Preto netreba pri týchto technológiách nič podceňovať a veriť im i sebe. Vo svete už tieto technológie bežia niekoľko desiatok rokov a osvedčujú sa.
Diskusie o vhodnosti minimalizačných technológii obrábania pôdy pokračujú, efekt ich používania je rôzny v rozdielnych agroekologických podmienkach. Pre rozdielne pôdnoklimatické podmienky je potrebné overiť vhodné rôzne technologické postupy obrábania pôdy a zakladania porastov a potom podľa toho upraviť celú pestovateľskú technológiu. Naďalej je potrebný výskum a overovanie v praxi vhodných postupov pre konkrétne podmienky.
Závery
V našich podmienkach patria najmä pšenica letná a jačmeň siaty medzi významné plodiny. Nielen u nás, ale na celom svete, je pestovanie tej ktorej plodiny závislé od viacerých faktorov (napr. pôdnoklimatické, socioekonomické, politické).
Integrovaný systém pestovania nielen jarných poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť princípom hospodárenia ekologickým i ekonomickým, považujeme za systém moderný a vhodný do dnešnej doby. Pri využívaní konzervačných (minimalizačných, pôdoochranných) technológií zakladania jarín je potrebné dodržiavať základné pravidlá:
- Celá filozofia stojí a padá na technologickej disciplíne, ktorej sa musí, ak chce pestovateľ dosiahnuť dobré výsledky, podriadiť myslenie všetkých pracovníkov zapojených do týchto technológii. Všetko začína nie predsejbovou prípravou pôdy, ale už zberom predplodiny a nepodcenením burín.
- Likvidácia trvácich burín a regulácia jednoročných nemusí byť problém ak zasiahneme proti nim v optimálnom termíne a vhodnými herbicídmi. Zvládnutie manažmentu burín musí byť povinnosťou každého kto sa týmto technológiám chce venovať!
- Využitie vhodného náradia na obrábanie pôdy, kvalitných sejačiek a postrekovačov – spolu súvisí s prvým a druhým pravidlom!
Stále viac sa ukazuje, že v budúcnosti budú klimatické podmienky a vlastnosti pôdy stále najdôležitejšími faktormi dosahovania produktivity plodín. Najmä nedostatok vlahy (i na jar) sa stane limitujúcim faktorom produktivity agrosystémov.
V ostatných dvoch desaťročiach sa dosiahol veľký pokrok v šľachtení na suchovzdornosť pri strategických plodinách (kukurica, pšenica). Základným šľachtiteľským cieľom sa postupne stáva šľachtenie pre optimálne pestovateľské prostredie, pre zlepšenie vlastností plodín v suchých podmienkach a nie výšku úrod za každú cenu.
Napriek nesporným technologickým úspechom v tvorbe nových genotypov, geneticky modifikovaných rastlín či pestovateľským technológiám, klasická poľná výroba ešte dlho ostane základným zdrojom potravín a prírodných surovín. Ľudia na celom svete sa v už dnes pripravujú na adaptačné opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky budúcnosti dostatočne zmierniť.
Podľa viacerých odborníkov poľnohospodárstvo Slovenska malo, má a vzhľadom na vidiecky charakter našej krajiny bude mať stále významný podiel na rozvoji vidieka. Plní dôležité úlohy pri zaisťovaní výživy obyvateľstva a udržiava aj kultúrny ráz krajiny.