Silážovanie lucernotrávnych miešaniek s vyšším obsahom sušiny
Konzervovanie fytomasy určenej pre výživu a kŕmenie zvierat reprezentuje jednu z ekonomicky a hospodársky najdôležitejších súčastí poľnohospodárskej prvovýroby. Cieľom je vyrobiť z kvalitného zeleného krmiva kvalitnú siláž s vysokým obsahom živín, ktorá je zvieratami prijímaná vo veľkom množstve a neobsahuje nežiadúce alebo zdraviu škodlivé látky. Produkčný efekt vyrobených konzervovaných krmív je bezprostredne závislý od úrovne uchovania výživnej hodnoty zozbieranej fytomasy, preto je podstatná taká forma konzervovania objemových krmovín, aby bola výsledná produkčná účinnosť základnej kŕmnej dávky čo najvyššia.
Z hľadiska výživy prežúvavcov sú ďatelinotrávne a lucernotrávne miešanky dôležitým zdrojom N-látok a energie. Z hľadiska konzervovania fytomasy silážovaním však predstavujú objemové krmivá bielkovinového charakteru, ktoré sú veľmi ťažko silážovateľné. Ďatelinová zložka zabezpečuje v miešankách vyšší obsah N-látok, ktorý však negatívne ovplyvňuje tvorbu kyseliny mliečnej a spomaľuje proces okyslenia fytomasy. Pri ťažko a veľmi ťažko silážovateľných krmovinách je deficit skvasiteľných cukrov v sušine. Pri silážovaní sa musí vytvoriť také množstvo kyseliny mliečnej, aby došlo k zníženiu pH silážovanej hmoty na hranicu, pri ktorej sa krmivo zakonzervuje. Pre silážovanie týchto krmovín využívame zvýšenie obsahu sušiny zavädnutím na pokose. Zvýšením obsahu sušiny sa v rastlinných bunkách zvýši osmotický tlak. Platí zásada, čím je menej vodorozpustných cukrov, tým je potrebný vyšší obsah sušiny pre úspešný fermentačný proces.
Pri konzervovaní produkcie trávnych porastov a ich miešaniek s ďatelinovinami silážovaním je možné realizovať viaceré výrobné systémy. Technológia konzervovania balíkovaním zavädnutej fytomasy má výhody z dôvodu ľahkej manipulácie a uskladnenia balíkov, najmä pri nižších koncentráciách zvierat.
Cieľom úlohy, ktorú sme realizovali na NPPC-VÚTPHP bolo posúdenie technológie balíkovania fytomasy lucernotrávnych miešaniek z hľadiska rozdielneho obsahu sušiny pri zbere vyhodnotením kvality vyrobených siláží. Poloprevádzkové pokusné práce sme realizovali na parcelách nachádzajúcich sa v k.ú. Dolná Mičiná, okres Banská Bystrica.
Pri zbere lucernotrávnej miešanky na začiatku kvitnutia lucerny sme konzervovali dva varianty, jeden pri nižšom obsahu sušiny (LTM1 350-450 g.kg-1) a druhý pri vyššom obsahu sušiny (LTM2 550-650 g.kg-1). Na zber sme použili rotačnú kosačku s mechanickým upravovačom pokosu s plastovými prstami, pre šetrnejšiu manipuláciu kondicionéra s rastlinnou hmotou, kde dochádza k menšiemu odrolu listových častí ďatelinovín, ktoré sú ich najcennejšou časťou s vysokou výživnou hodnotou. V porovnaní s bežným skosením porastu je tým možné znížiť celkové straty dusíkatých látok až o 10 %, čo sa pozitívne prejaví na celkovej kŕmnej bilancii a vyššej produkčnej účinnosti základných kŕmnych dávok. Zároveň si je potrebné uvedomiť, že skrátením času zavädania hmoty sa obmedzí i predýchanie vodorozpustných cukrov, ktoré sú zdrojom energie pre mikroflóru baktérií mliečneho kvasenia. Tieto sú počas fermentačného procesu premieňané na organické kyseliny (predovšetkým kyselinu mliečnu) konzervujúce siláž. Mechanickou úpravou zberaných krmovín teda docielime nielen zachovanie vyššej výživnej hodnoty rastlinnej hmoty, ale i lepšie predpoklady pre jej zasilážovanie a lepšiu výslednú kvalitu vyrobených siláží.
Zvolený termín zberu vzhľadom na vývinové štádium porastu sa odzrkadlil na primeranom obsahu vlákniny a dostatočnom obsahu dusíkatých látok. Pri neskoršom termíne zberu dochádza ku starnutiu porastu a k zvyšovaniu obsahu vlákniny a jej jednotlivých frakcií, čo sa prejavuje znižovaním degradovateľnosti a stráviteľnosti organickej hmoty, ktorá je výrazne limitovaná najmä vyššou koncentráciou lignínu. Zintenzívnenie zavädania mechanicky ošetreného pokosu umožnil nielen rýchlejší úbytok vlhkosti ale vo fytomase sa počas zavädania zachoval vyšší obsah živín.
Predpokladom pre výbornú kvalitu siláží bol úspešný priebeh fermentačného procesu, počas ktorého sa najmä v silážach s nižším obsahom sušiny vytvorilo dostatočné množstvo kyseliny mliečnej pri nízkom zastúpení kyseliny maslovej. To svedčí o vysokej aktivite baktérií mliečneho kvasenia v balíkovanej fytomase pri obmedzení vývoja klostrídií. Najmä rýchla acidifikácia silážovanej fytomasy prispieva k nízkym stratám sušiny a energie v silážach. Pri hodnotení celkového obsahu vytvorených kyselín sme zaznamenali rozdiely, ktoré ukazujú na intenzívnejšiu produkciu kyselín pri nižšom stupni zavädnutia fytomasy. V relatívnom vyjadrení vzájomného percentuálneho zastúpenia vyprodukovaných kyselín (graf 1) bol priemerný podiel kyseliny mliečnej pri variante LTM1 72,24 % a LTM2 66,59 %, z celkovej sumy vytvorených organických kyselín predstavoval podiel kyseliny maslovej pri LTM1 0,22 % a pri LTM2 0,43 %. Vzhľadom na nízky obsah vytvorenej kyseliny mliečnej (19,25 g.kg-1 sušiny) a kyseliny octovej (9,53 g.kg-1 sušiny) bolo i priemerné pH siláží variantu LTM2 vysoké (pH=5,23).
Lucernotrávne siláže vyrábané technológiou obaľovaných balíkov dosahujú vyrovnanejší priebeh fermentačného procesu a vyššiu kvalitu pri balíkovaní fytomasy zavädnutej na nižší obsah sušiny v rozsahu 350-450 g.kg-1. Pri výrobe balíkov odporúčame dodržať optimálny obsah sušiny, pretože hmota s veľmi nízkym obsahom sušiny nie je vhodná pre výrobu kvalitnej balíkovanej siláže, môže dôjsť k deformácii balíkov, poškodeniu fólie a odtoku silážnych štiav. Naopak pri lisovaní hmoty s vysokým obsahom sušiny, dochádza k vysokým stratám už na poli pri zbere odrolom listových častí. Takáto hmota sa horšie lisuje a uzavretý vzduch v balíku napomáha rozvoju plesní, znižuje sa kvalita a výživná hodnota vyrobených siláží. Pri obaľovaní balíkov do fólie odporúčame použiť minimálne 4-6 vrstiev, čo zabezpečí nielen dokonalú hermetizáciu obalenej hmoty, ale aj vyššiu odolnosť celistvosti fólie voči mechanickému poškodeniu a následnému prístupu vzduchu. Tento faktor je potrebné prednostne dodržať pri uskladňovaní obalených balíkov v otvorenom priestore, kde sú vystavené negatívne pôsobiacim poveternostným vplyvom.
