Nie je seno ako seno
V rámci prípravy nového poľovníckeho zákona sa uvažuje o zmene v systéme prikrmovania. Zazneli návrhy zredukovať možnosti prikrmovania raticovej zveri v neoplotených revíroch na seno a soľ. Pri tvorbe novej legislatívy, ktorá bude usmerňovať manažment zveri, je ale potrebné, aby sa vychádzalo z odborne podložených údajov.
Príprava legislatívy
Odporcovia jadrových krmív tvrdia, že ich predkladaním raticovej zveri sa zvyšuje reprodukcia, prežívanie v zime a narastajú početné stavy zveri. Upozorňujeme, že toto môže platiť v živočíšnej výrobe pri hospodárskych zvieratách v maštali, ktoré sú odkázané iba na krmivá od chovateľa. Príjem živín z kŕmidiel vo voľných revíroch predstavuje z celkového denného príjmu živín a energie zverou iba malé množstvo, čiže aj vplyv na zvyšovanie stavov je iba malý. Zároveň sme poukázali aj na ďalšie možnosti riešenia diskutovaného prikrmovania obilím, napr. formou obmedzenia množstiev ako je tomu v súčasnosti pri vnadení diviakov. Začiatkom roka sme publikovali návrh – že v Pláne starostlivosti o zver, by sa mohlo zmeniť minimálne kalkulované množstvo obilia – za maximálne, čiže by sa jednalo o obmedzené množstvá. Alebo v ďalšom návrhu smerujúcom k obmedzeniu vysokého jednorazového príjmu obilia zverou bolo zapracovanie max. 20 podielu obilia do kŕmnej zmesi bohatej na vlákninu. Už niekoľko rokov je jadrové krmivo zakázané na účely prikrmovania raticovej zveri v zmysle Národného eradikačného programu pre africký mor ošípaných v diviačej populácii a potenciál prostredia umožňuje napriek tomu prežívanie a prosperovanie vysokých stavov zveri naďalej.
Vyzerá to tak, že reprodukcia nepoklesla a nepokleslo ani prežívanie mláďat. Preto je vhodné „reformu prikrmovania“ ešte premyslieť. V prípade záujmu môžeme poskytnúť k predmetnej téme konzultácie, vysvetliť súvislosti. Navrhujeme ponechať užívateľom poľovných revírov možnosť využitia aj výživnejších a atraktívnejších krmív, tak ako tomu bolo doteraz, aj vzhľadom na to, že si ich zabezpečujú zo svojich financií.
Kultúrna krajina poskytuje značné množstvo potravy obsahujúcej nevyhnutnú vlákninu ale aj potravu podobnú jadrovým krmivám - lány obilia, repky, slnečnice vo vegetačnom období alebo kukuricu stojacu na poliach až do zimy a následne pozberové zvyšky počas zimy, ako aj plody drevín ako žaluď a bukvica a ďalšie semená bohaté podobne ako obilie na živiny škrob a tuk. Vysoký prísun metabolizovateľnej energie poskytujú zelené oziminy počas zimy, sú obzvlášť bohaté na bielkoviny a minerálne látky, pričom v minulosti mala zver ako pašu k dispozícii v zime iba starú trávu s nízkou výživnou hodnotou. Keďže je potenciál voľne dostupných energeticky bohatých zdrojov potravy v dnešnej kultúrnej krajine bohatý, sa zákaz jadrových krmív pri znižovaní početnosti zveri, javí ako málo účinný. Význam správneho prikrmovania vidíme skôr ako možný nástroj pri udržovaní plošnej distribúcie zveri, čím sa napr. môžu do určitej miery eliminovať neúmerné koncentrácie pri poliach s atraktívnou plodinou atď. Platí, čím viac pokryje zver svoje potreby z kŕmidiel, tým menej konzumuje pole a les.
Ako to súvisí so senom
Seno je sušená forma rastlinnej potravy, pre ktorú je charakteristický vyšší obsah hrubej vlákniny, viac ako 200 g v 1 kg sušiny krmiva, ktorá je pre prežúvavú zver do značnej miery stráviteľná. Seno by malo tvoriť základ výživy prežúvavej zveri. Podiel sena, prípadne letniny v prijímanej potrave môže v zimnom období tvoriť v závislosti od dostupnosti ohryzových drevín a ďalších krmív od 30 do 90 %. Pre účely výživy prežúvavej zveri je považované seno s dominantným zastúpením tráv za kvalitné ak dosahuje viac ako 140 g dusíkatých látok (bielkovín) v 1 kg, za priemerné ak dosahuje 120-140 g dusíkatých látok a za menej vhodné ak dosahuje menej ako 120 g dusíkatých látok v sušine.
Seno s priemernou alebo podpriemernou kvalitou dosahuje nižšiu chuťovú atraktivitu a zver k životu nevyhnutne potrebnú vlákninu a ďalšie živiny v zime získava ohryzom drevín a spásaním poľných kultúr. Mladé výživné časti drevín a oziminy, ktoré zver konzumuje, senzoricky selektuje prostredníctvom svojich zmyslov. Predkladanie menej kvalitného sena zveri, ktorá má k dispozícii atraktívnejšiu potravu vo svojom prostredí, sa javí ako neúčinný prostriedok ochrany pred škodami. Ak je cieľom ponechať možnosť prikrmovania iba objemovými krmivami - je pred tým potrebné vyriešiť problém spočívajúci v ich nízkej kvalite.
Z analýz sena zo slovenských revírov vyplynulo, že poľovníci predkladajú zveri spravidla priemerné až nekvalitné seno, ktoré zver prijímala iba v menšej miere, čiže nie úmernej svojim skutočným výživovým potrebám. Medzi najčastejšie sa objavujúce atribúty znižujúce kvalitu sena patrili - príliš vysoký obsah hrubej vlákniny a neutrálne detergentnej vlákniny, čo bolo zapríčinené napríklad neskorým kosením porastu alebo aj vydrolením lístkov a mäkkých výživných častí sena, ďalej nevhodné botanické zloženie. Negatívne na výživnú a hygienickú hodnotu vplýval výskyt plesní.
Vzhľadom na zistenia, že kvalita sena, až na niektoré výnimky, nezodpovedala plnohodnotne potrebám prežúvavej zveri, je potrebné zvážiť návrhy o prikrmovaní iba senom alebo pristúpiť k zabezpečeniu kvalitného sena. Problém neatraktívneho sena spočíva aj v tom, že poľovníci seno spravidla získavajú, ako sme už v minulosti poukazovali, od poľnohospodárov, ktorí jeho výrobu, a tým ak kvalitu prispôsobujú výživovým potrebám a kŕmeniu hovädzieho dobytka a oviec. Cieľom výroby takéhoto sena je spravidla maximalizácia vyprodukovaného objemu, ktorý sprevádza znížená využiteľnosť pre zver. Hovädzí dobytok takéto seno konzumuje aj vzhľadom na to, že je v maštali na takýto obmedzený zdroj potravy odkázaný a okrem toho farmár pridáva k takémuto senu aj obilie a siláž na zvýšenie energetickej hodnoty dennej kŕmnej dávky.
Kvalitu sena ovplyvňujú tieto aspekty
Botanické zloženie porastu: Z údajov tabuľky vyplýva, že v porovnaní s trávami majú ďatelina a lucerna vyšší podiel dusíkatých látok.
Tabuľka: Orientačné hodnoty obsahu živín v sušine krmív (v %)
Vegetačné štádium: Tu sa najčastejšie robia chyby. Seno sa kosí keď je už porast v kvete alebo odkvitnutý. Čas kosby pritom ovplyvňuje pomery živín v sene. Trávy kosíme pred tvorbou klasu, lucernu a ďateliny pred tvorbou pukov, keď obsahujú podstatne viac dusíkatých látok a menej vlákniny ako po odkvitnutí, čiže sú podstatne výživnejšie a stráviteľnejšie. Pri trávach (napr. kostrava lúčna) obsahuje porast pred kvetom v sušine priemerne 18,5 % N-látok (bielkovín), 4,8 % tuku a 20 % vlákniny, v štádiu po odkvitnutí je obsah N-látok približne 7 %, tuku 2,4 % a vlákniny až 35 %, čo je hodnota ešte vyššia, ako obsahuje väčšina prirodzených druhov potravy jelenej zveri v zime (smreková kôra 26-29 %, letorasty vŕby 27 %, hrabu 25 %, jaseňa, javora 20 – 22 % a podobne). Veľká závislosť je medzi vegetačným štádiom a obsahom vlákniny v lúčnom poraste (graf 1). Optimálny obsah vlákniny pre jednotlivé spôsoby konzervovania porastu je nasledovný: pastva 22 %, silážovanie 24 – 25 %, sušenie 27 %. Pre účely výroby atraktívneho sena by sa lúka by mala pokosiť najneskôr na začiatku kvitnutia, povedzme keď zakvitne prvá tretina plochy.
|
Graf 1: Vplyv zberového štádia lúčneho porastu na obsah živín a celkovú metabolizovateľnú energiu |
Podmienky počas sušenia: Na kvalitu sena významne pôsobia klimatické podmienky počas jeho prípravy. Treba si uvedomiť, že už v optimálnych podmienkach pri suchom a teplom počasí predstavujú straty približne 15 – 20 % a úmerne so zhoršenými klimatickými faktormi v priebehu sušenia ďalej klesá aj výživná hodnota, a to až do 40 – 60 % oproti hodnote v sušine pôvodného porastu (graf 2).
Využiteľnosť živín v sene charakterizuje skutočná stráviteľnosť. Z bilančných pokusov realizovaných na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri na Odbore výživy, VÚŽV Nitra sme stanovili stráviteľnosť organickej hmoty pri kvalitnom sene na úrovni 70 %, kým pri sene nekvalitnom iba 40 % (graf 3). Hodnotený ako nekvalitný môže byť aj druh potravy v kŕmidlách z pohľadu odlišného druhu zveri. Napríklad lucernové seno s nízkym zastúpením lístkov, to znamená s vyšším podielom hrubej vlákniny, môže byť použiteľné pre tzv. spásače - muflóny a daniele, ale pre srnčiu zver, ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú potravu, je nevhodné. Stráviteľnosť organickej hmoty priemerného trávového sena pri srnčej zveri dosahuje 51 % a stráviteľnosť organickej hmoty lucernového sena až 75 %.
|
Graf 3: Stráviteľnosť lúčneho sena pri jelenej zveri v závislosti od jeho kvality |
Poradie kosby: Kvalitné seno je možné vyrobiť (mládza-otava) z druhej alebo tretej kosby. Je výživnejšie ako seno z prvej kosby.
Samozrejme produkciu, a tým následne aj vyrobené seno ovplyvňuje aj výživa zeleného porastu - pôda, hnojenie atď.
Uskladnenie: okrem podmienok výroby sa na kvalite skrmovaného sena podieľa aj spôsob uskladnenia. Treba zamedziť navlhnutiu uskladneného krmiva, prípadne kontaminácii zo strany živočíchov.
Pre porovnanie uvádzame príklady dvoch odovzdávacích protokolov rozborov lúčneho sena. U sena lúčneho (kvalitného) sme v revíri 1 stanovili obsah hrubej vlákniny v sušine na úrovni 26 %, kým v revíri 2 u sena nekvalitného bol takmer 37 %, požadovaná hodnota je pod 30 %. Obsah zložiek vlákninového komplexu v nekvalitnom sene je vysoký, čo znamená, že porast bol kosený v neskoršom zberovom štádiu. S nárastom obsahu vlákniny klesá obsah bielkovín, ktorý bol u nekvalitného sena iba na úrovni 7,4 % sušiny a u vzorky kvalitného sena z revíru 1 na úrovni 21 %, čo je naozaj zriedkavosť u lúčneho sena.
|
Obr.: Porovnanie odovzdávacích protokolov rozboru vzorky kvalitného a nekvalitného lúčneho sena |
Z praktických dôvodov pri potrebe rýchleho posúdenia kvality sena, pri jeho výbere, je možné posúdiť vhodnosť sena pre potreby poľovníckej praxe terénnym posúdením kvality tzv. senzorickým hodnotením – čiže čuchom, zrakom človeka. Na prikrmovanie je potrebné vybrať iba také seno, ktoré má príjemnú vôňu a zodpovedajúcu farbu a štruktúru.
Ako sme už uviedli, kým nebude kvalita sena predkladaného zveri v optimálnej kvalite, je zatiaľ riskantné, v tejto situácii pri vysokých stavoch zveri, vylúčiť zaužívané kategórie krmív z Plánu starostlivosti o zver. Lepšie by bolo najskôr zosúladiť stavy zveri - v kontexte Koncepcie rozvoja poľovníctva SR - s potenciálom prostredia, aby ho nadmerne nepoškodzovala a až potom by sa malo uvažovať o zákazoch krmív.
