Závlahy dnes a zajtra
Súčasný stav závlah je pravdepodobne najhorší za posledných 70 rokov. Využívané je len asi 10 % vybudovaných závlahových zariadení a z týchto pár percent je využívané nie ako pôvodne – závlaha počas celého vegetačného obdobia, ale len ako nárazová dávka na zachránenie úrody. Ak chceme hovoriť o závlahách na stabilizáciu a dosiahnutie optimálnej úrody dá sa hovoriť maximálne o 10.000 ha plôch a to sú asi 3% z vybudovaných závlah.
Vo všetkých okolitých krajinách sa závlahy intenzívne využívajú, u nás je to skôr rarita nájsť pole s používanou závlahou.
Prečo je tomu tak?
Príčin je veľa a skúsme analyzovať niektoré.
Prvou zmenou o ktorej sa nepochybuje je zmena formy poľnohospodárskych podnikov do roku 1990 a po tomto období.
Druhou zmenou je nedostatok financií pre opravy, údržbu a rekonštrukciu závlah. Po rozpade Štátnej melioračnej správy (ŠMS) v Bratislave sa stali zodpovední za hydromeliorácie na Slovenskom pozemkovom fonde. Tam však riešili iné horúce úlohy a po krátkom období sa s veľkou radosťou hydromelioračných zariadení zbavili, hoci si ponechali to najcennejšie – budovy ŠMS, často aj s archívnymi dokumentáciami.
Hydromelioračné zariadenia následne prebrali do správy podniky povodí Slovenského vodohospodárskeho podniku. Preberanie trvalo dlho a keď neboli zabezpečené financie na presunutý majetok, tak sa proces zopakoval a zasa bez toho dobrého čo ešte ostalo – bez závlahových malých vodných nádrží.
Keď sa závlahy projektovali v druhej polovici minulého storočia, tak sa základná schéma závlahovej stavby bola:
- užívateľ závlahy, pre ktorého produkciu poľných plodín bola vybudovaná,
- vodný zdroj,
- čerpacia stanica,
- rozvodné potrubia s objektami,
- závlahový detail,
- prevádzková spoločnosť na reálnu prevádzku, zväčša lokálny Agrostav.
Slovenský vodohospodársky podnik odovzdal hydromelioračné zariadenia bez vodných zdrojov novému vytvorenému subjektu – Hydromeliorácie š.p. Bratislava.
Podnik nikdy nemal objektívne dosť zdrojov na udržanie zariadení v prevádzkovo schopnom stave a postupne strácal odborníkov, ktorý pracovali so závlahami a drenážnymi stavbami a postupne sa vplyvom nedostatočne zabezpečených štátnych zariadení vytvárali z budov ruiny a z potrubných systémov nefunkčné sústavy.
Vedenie podniku nikdy nebolo schopné postaviť dlhodobejšiu stratégiu z toho dôvodu, že riaditeľ tohto podniku nebol vo funkcii zvyčajne dlhšie ako jeden rok. Súčasný riaditeľ je v poradí takmer 20 – ty a to bolo od roku 2003, kedy oficiálne tento podnik vznikol, ešte niekoľko poverených riaditeľov, ktorý nemali takmer žiadne strategické právomoci. Napriek tomu bol pokus o dve koncepcie hydromeliorácií, ktoré riešili perspektívu podľa aktuálnej situácie vedenia rezortu.
Dnes je nevytvorenie koncepcie najčastejším argumentom v riešení budúcnosti hydromelioráčných stavieb, ich prevádzky a vlastníctva.
Nasleduje zmena cien poľnohospodárskych plodín, ich predaj a ceny vstupov – od semien po energie a ľudskú prácu.
Slovensko sa v týchto vstupoch vyrovnalo okolitým krajinám a pomerne nízke úrody mali za následok snahy o úspory a tak sa medzi prvými vyradili náklady na závlahy.
Ekonómovia potvrdili že u nás je väčšina pôvodne zavlažovaných plodín ekonomicky neefektívna a preto sa táto informácia traduje až dodnes, hoci ceny niektorých komodít vzrástli od roku 2000 aj desaťnásobne. Zásadná informácia je že cena závlahovej vody je veľmi drahá.
Cena závlahovej vody v zdroji bola dlhodobo nulová až po interpelácii z EÚ sa stanovila cena na 0,001 Eura, čo znamená že po dodaní potrebnej dávky doplnkovej závlahy podľa starej a už neplatnej STN – asi 2000 m3/ha je táto cena na zdroji 2 Eurá a umožní produkciu takmer zdvojnásobiť.
Iná je cena tzv. na hydrante. Tu je zásadný problém, pretože je to cena v ktorej je už aj energia čerpacej stanice naplnenie rozsiahlej rúrovej siete, aj keď sa na tejto sústave zavlažuje len pár hektárov.
Čerpacie stanice boli postavené takmer všetky v rokoch 1960 – 1970. A čerpadlá z tej doby nemali a dodnes nemajú reguláciu podľa odberu len podľa tlakových pomerov v sieti a elektromotory poháňajúce čerpadlá sú dnes „brontosaurami“. Bolo niekoľko výziev na ich výmenu za efektívne moderné čerpacie zariadenia ale všetky boli z rôznych, často politických rozhodnutí zrušené.
Jediná zásadná cesta ku obnove využívania závlah je výmena všetkých čerpadiel bez výnimky na všetkých funkčných aj nefunkčných čerpacích staniciach aby sa pri súčasných cenách energie dosiahla dobrá cena pred zavlažovacím zariadením.
Dobrá cena za spotrebu energie je zároveň dobrá cena pre pestovateľa a opätovné oživenie závlah.
Možno významná pomoc by bola ekonomická analýza pestovania plodín v súčasnej štruktúre nákladov.
A nie poslednou ale veľmi závažnou zmenou je zmena klímy a možno nie tak zmena teplôt ako z toho vyplývajúca zmena evapotranspirácie a tiež zmena rozdelenia zrážok počas jednotlivých mesiacov.
Následkom je pokles úrod v podmienkach bez závlah a každoročné žiadosti o preplatenie strát zo sucha napriek nevyužitým viac ako 300.000 ha závlah.
Nárast evapotranspirácie výrazne zvýšil rozdiel medzi dostupnou vodou zo zrážok a aktuálnou evapotranspiráciou.
Výsledkom je pokles úrod a neurčitosť reálnej úrody v aktuálnych rokoch (Graf 1).
|
Graf 1: Prehľad sumárnych úrod na Slovensku v rôznych obdobiach využívania závlah a klimatických podmienok |
Nevyužívanie závlah spôsobilo za posledných 20 rokov „pílkovitý graf“ to je suma úrod závislá na klimatických podmienkach a významný prepad celkovej produkcie. Je to v plnej rovnováhe so stabilitou sebestačnosti v mnohých plodinách, predovšetkým v ovocí a zelenine.
Samozrejme je potrebné zohľadniť špecifiká Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami.
|
Obr. 1: Biokoridor? Nie. Zavlažovací stroj roky nevyužívaný. |
Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy reaguje na potrebu zavlažovania veľmi skromným riešením: budovanie nových zavlažovacích zariadení a nádrží s vodozáchytnou funkciou.
Na Slovensku je vyše 200 malých závlahových nádrží (okrem veľkých nádrží ako Sĺňava, Horná Kráľova, Zemplínska Šírava, Ružiná a pod.) a tieto sa ako vodné zdroje pre závlahy nevyužívajú.
Ich funkcia je jednoduchá. Keď je sucho a dlhodobejšie je bez zrážok, resp. nastúpili vysoké teploty, tak sa znižuje prietok v riekach a potokoch až pod úroveň, pri ktorej je povolený odber. A tak sa z riek nedá zavlažovať. Vodné nádrže akumulujú vodu v mesiacoch s prebytkom zrážok a prietokov v riekach a potokoch, aby sme mali v suchých obdobiach dostatok vody z iných období.
Výstavba a využívanie malých vodných nádrží je stratégiou boja proti suchu vo všetkých okolitých krajinách. Na Slovensku nemáme v stratégii ani ich využitie.
Napríklad získanie ich evidovaného objemu, pretože väčšina nádrží je zanesená z dôvodu nesmierne vysokého erózneho odnosu z našich pôd. Niektoré nádrže tak nemajú ani polovicu evidovaného objemu a odstránenie sedimentov je obmedzené nezmyselnou legislatívou z dôvodu potreby nereálneho obsahu organických látok v sedimentoch (obr. 2).
|
Obr. 2: Vodná nádrž zanesená sedimentami. Ich odstraňovanie bolo zastavené z dôvodu nemožnosti umiestnenia späť na pôdu. |
Na rozdiel od možnosti hľadania opätovného využitia mimosezónnych vodných zdrojov vo vodných nádržiach sa poľnohospodári obracajú ku dvom novým zdrojom – podzemným vodám alebo dokonca ku predčistením odpadovým vodám.
V literatúre alebo dokonca aj v európskej legislatíve je diskutovaná odpadová voda ako nový zdroj pre závlahy z dôvodu obsahu živín – dusíka a predovšetkým fosforu. Všade sú ale uvedené aj možné ohrozenia súvisiace s obsahom niektorých chemických látok, predovšetkým zbytky liečív.
Možnosti kontaminácie pôdy pri použití odpadových vôd ku závlahe poľných plodín je objektívny problém a preto sa pripravuje zmena procesov čistenia odpadových vôd.
Používať odpadové vody u nás na závlahy môže byť hazard so zdravím. Nová EÚ Smernica o čistení mestských odpadových vôd dáva za povinnosť pripraviť čistenie látok ako Amisulprid, Carbamazepine, Citalopram. Clarithromycin ..... Candesartan, Irbesartan a pod. (zdroj: https://environment.ec.europa.eu/publications/proposal-revised-urban-wastewater-treatment-directive_en ). Prečo je to potrebné? Lebo sú vo vyčistených odpadových vodách a ich prenos do vôd, aj závlahových môže byť významným ohrozením. Sú to napr. lieky na depresie, epilepsiu, bolesti a pod. A ich zvyšky by sa mohli dostávať do plodín, zeleniny a do potravín pre deti. Dôvodom je že sa nám javí odpadová voda ako lacná a dostupná voda pre závlahy.
Pretože je to ohrozenie zdravia musia mať väčšie ČOV do 31.12.2023 aj štvrtý stupeň čistenia – na tieto uvedené látky. U nás žiaľ na mnohých miestach čistiarne nemáme alebo nemajú požadované stupne čistenia.
|
Obr. 3: Zničený závlahový hydrant vo vyschnutej krajine. |
Po vytvorení podmienok zmeny čerpadiel v čerpacích staniciach a obnove kedysi používaných vodných zdrojov, slúžiacich dnes predovšetkým na chov rýb, je možné pomerne rýchlo vytvoriť podmienky pre opätovný rozvoj zanedbaných závlahových sústav, ktoré sú dnes objektom pre nepoctivých občanov, predávajúcich tieto súčasti do zberných surovín (obr. 3).
Na Slovensku je stále dosť pôvodných vodných zdrojov pre závlahy, len s ňou musíme vedieť správne hospodáriť.
