Zakladanie porastov jarín - pôda, technológie, sejba, eliminácia sucha
Príprava pôdy, sejba a eliminácia sucha sú ovplyvňované mnohými faktormi a realizujú sa často v zložitých situáciách. Hlavnou „úlohou“ prípravy pôdy, nielen na jar, je regulácia vnútornej stavby pôdy, jej pórovitosti, objemovej hmotnosti, štruktúrnosti a iných pôdnych charakteristík, ktoré ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a všetky pôdne režimy termodynamických podmienok v ornici a v rizosfére podľa požiadaviek rastlín (semien), ktoré chceme do vhodne pripravenej pôdy zasiať.
Klimatické podmienky ako prírodný limitujúci faktor
Ako uvádzajú kolegovia z NPPC – VÚPOP klimatické podmienky sú popri pôde hlavným prírodným faktorom limitujúcim výšku úrod a určujúcim medziročnú variabilitu úrod. Sucho je považované za jeden z najvážnejších problémov poľnohospodárskej výroby. Vo vzťahu k rastlinnej výrobe sa pod pojmom sucho spravidla rozumie taký stav, kedy plodiny trpia nedostatkom vody počas určitej doby.
Tradičná príprava pôdy
Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami. Už starí roľníci hovorili, že smyky majú ísť na jar do pôdy keď obschnú brázdy. Stav pôdy vedeli posúdiť aj jej stiskom v dlani a jej samotným vypracovaním do tvaru guľky a jej rozpadnutia. Tak vedeli odhadnúť tzv. pôdne garé (pôdnu zrelosť). Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a tak čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy. Pred sejbou je však možné použiť kombinátor, ktorým by sme mali pripraviť optimálne sejbové lôžko a pôdu tak, aby sme dosiahli drobnohrudkovitú štruktúru. Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu semenu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov.
Pokiaľ by sme pripravili pôdu príliš najemno môže sa vytvárať nežiaduci prísušok a nastať odplavovanie vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Najmä vodná erózia je pri kukurici siatej, no nielen pri nej, veľmi nebezpečná. Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti. Je to veľmi dôležitá téma, pretože pôdna erózia sa radí k najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy v SR. Potenciálne ohrozená poľnohospodárska pôda procesmi vodnej erózie predstavuje viac ako 45 %. I keď veternou eróziou je na Slovensku ohrozené relatívne malé % pôdy, je to téma nanajvýš zaujímavá i z pohľadu konzervačných technológií (minimalizačná a pôdoochranné technológie). Je známe, že zníženie intenzity obrábania pôdy vedie k znižovaniu erózie. Pri týchto technológiách je možné pred eróziou chrániť kvalitnú vrchnú časť pôdy práve pomocou vyššieho % pozberových zvyškov predplodiny na povrchu pôdy. Kombináciou konzervačných technológií a iných prvkov ochrany pôdy možno znížiť eróziu o niekoľko %. Taktiež to má za následok i vplyv na straty cennej ornej pôdy, živín a ochranných látok chemickej ochrany. Pozberové zvyšky v konzervačných technológiách bránia nežiaducemu výparu. Z toho vyplýva, že veľmi dôležitým je celoročné pokrytie pôdy rastlinami a ich pozberovými zvyškami a redukcia obrábania pôdy.
Kompakcia pôdy zhoršuje vlastnosti pôdy
Ďalšou dôležitou pôdnou charakteristikou je zhutnenie pôdy (kompakcia) ako významný degradačný proces. Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vzniká v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia
a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky. Zhutnenie sa prejavuje na penetrometrickom, ale aj orbovom odpore pôdy, čo má vplyv na prenikanie koreňov do pôdy a v konečnom dôsledku i na jej obrábateľnosť. Za posledných 30 rokov sa orbový odpor výrazne zvýšil, čo svedčí o zhoršení fyzikálneho stavu a biologickej činnosti pôdy. Nadmerné zhutnenie pôdy má za následok zníženie pôdnej úrodnosti v podobe, menej na prvý pohľad viditeľných, zhoršených fyzikálnych, chemických
a biologických vlastností pôdy.
Od toho sa odvíja i ďalší proces degradácie pôdy v podobe zlého hospodárenia s vodou (zvýšená objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, zamokrenie, rýchly odtok z plochy, erózia), vysokého mechanického odporu prenikajúcich koreňov rastlín, ale i pracovného náradia mechanizmov na obrábanie pôdy. Taktiež sú prerušené póry, brzdí sa pohyb vody a plynov, čo má za následok zníženú dostupnosť kyslíka a vody pre korene rastlín. Problém zhutnenia je teda veľmi aktuálny.
Odporúčaní na reguláciu nežiadúceho zhutnenia pôdy je viacero:
- nevstupovať s mechanizmami na pozemok pri nadmernej vlhkostí pôdy
- snažiť sa obmedziť prejazdy po poli (najmä pri pestovaní koreňových plodín)
- k ťahaným alebo neseným strojom zapájať dostatočne silné ťahové prostriedky, aby nedochádzalo k ich prešmykovaniu, na to nadväzuje i pojazdová rýchlosť mechanizačných prostriedkov po poli
- znižovať tlak na pôdu - rozloženie na viacero osí, regulácia tlaku v pneumatikách, dvojmontáže, pásové traktory (za posledných 30 rokov hmotnosť mechanizmov a dopravných prostriedkov využívaných v poľnohospodárstve vzrástla o 50 až 150 %)
- tvoriť také osevné postupy, kedy budú dodržané zásady striedania plodín, využívať hlbokokoreniace plodiny
- využívať organické, zelené hnojenie, vápnenie
- využívať koľajové medziriadky
- dodržiavať agronomické a technologické zásady.
Sejba
Najväčší význam pri zakladaní porastu, z hľadiska úrody a kvality, má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha-1. Agrotechnický termín, v dnešnej dobe, často nekorešponduje s okamžitými pôdno-poveternostnými podmienkami. Pri jarných plodinách závisí termín sejby od minimálnej teploty potrebnej k vyklíčeniu a vzídeniu určitej plodiny. Siať sa majú vtedy, keď teplota pôdy dosiahne vo vrchnej vrstve osivového lôžka požadovanú teplotu.
Iné spôsoby zakladania porastov
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa i u nás už hľadali riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi ako súčasť protieróznych opatrení. Začali sa spájať pracovné operácie, a to využívaním kombinovaných strojových súprav pomocou operácií plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. To viedlo i v našich podmienkach k iným spôsobom zakladania porastov, k tzv. konzervačným technológiám (minimalizačná a pôdoochranné technológie).
Základnou filozofiou týchto spôsobov obrábania pôdy je uchovať (konzervovať) v pôde všetko, čo je z hľadiska jej úrodnosti priaznivé a vylúčiť všetky negatívne vplyvy na pôdu spôsobené nesprávnym hospodárením človeka.
Tieto technológie obrábania pôdy pozitívne ovplyvňujú i menej pozorovateľné prvky úrodnosti - množstvo organickej hmoty v pôde, stabilitu pôdnych agregátov, množstvo i diverzitu pôdneho makro i mikroedafónu. Typickým znakom je množstvo a hmotnosť dážďoviek. Pri bezorbovom systéme bolo zaznamenaných niekoľkonásobne viac dážďoviek ako v konvenčnom systéme, zmeny stavu pôdnej organickej hmoty, pôdnych mikroorganizmov, mineralizácie N, uvoľňovania CO2 do atmosféry, objemu a zastúpenia pórov a objemovej hmotnosti...
Benefity týchto technológií sú:
- úspora pohonných hmôt
- ochrana pôdnej úrodnosti
- nižšia potreba práce a úspora času
- úspora nákladov na mzdy zamestnancov
- ochrana voči vodnej a veternej erózii
- zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde
- úprava vzťahov makro a mikroedafónu, zlepšenie chemických, biologických a fyzikálnych vlastností pôdy
- rýchlejšie vykonaná predsejbová príprava pôdy
- regulácia obsahu N, P v pôdnom prostredí
- znižovanie prejazdov po poli
- redukcia zhutnenia pôdy
- zníženie emisií skleníkových plynov a úprava Ntot
- zvyšovanie biodiverzity
- ľahšie zvládnutie sejby v agrotechnickom termíne
Pred samotnou sejbou je dôležité, najmä v podmienkach konzervačného obrábania, mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Je potrebné zabezpečiť dostatočné a kvalitné rozdrvenie a rozhodenie rastlinných zvyškov priamo kombajnom, alebo drvičmi, resp. rezačmi slamy po ploche. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Vzhľadom na pomalší rast niektorých poľných plodín, v počiatočných fázach rastu, je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Na jar treba urobiť preemergentnú aplikáciu herbicídov, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie v počiatočných fázach rastu. Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou neselektívny herbicíd. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou a zároveň je možné prihnojovať.
Sejba v konzervačných technológiách
Prvoradou požiadavkou jednotlivých sejačiek a ich výsevných ústrojenstiev využívaných v konzervačných technológiách je zabezpečiť kvalitnú sejbu tak po stránke rovnomernosti, ako aj množstva vysiatych semien, v špecifických podmienkach. Osivo je nutné pravidelne rozmiestniť v riadkoch v požadovanej hĺbke
a dobre pripraviť osivové lôžko. Osivo by malo byť pritlačené presne na vlhkom dne. Snahou je i veľká plošná výkonnosť - pracovná rýchlosti 10 až 20 km.hod-1. Moderné sejačky by mali kombinovať kyprenie, hĺbkové prihnojovanie a sejbu. Tak je možné minimalizovať náklady všetkých operácií do jedného prejazdu. Dôležitý je aj veľký zásobník osiva (skrátenie času státia) s jeho možným delením. Sejba býva vykonávaná sejacou jednotkou schopnou siať i do pôdy s väčším množstvom pozberových zvyškov. V moderných sejačkách býva zabudovaná i počítačová jednotka kontrolujúca správny chod celého stroja. Výsevná sekcia býva pripojená na štandardnom 3 bodovom závese (krátky čas otáčania).
Je možné použiť sejačky na presný výsev, ktoré s vhodným ťažným prostriedkom sú schopné poskytnúť vysoký výkon pri pracovných rýchlostiach až 15 km.hod-1. Majú taktiež integrované zásobníky na hnojivo a objemné zásobníky osiva. Osivo prechádza z distribučného disku na spádovú rúru v presne definovanom bode, pričom je vysoká presnosť jednotenia pri už spomínanej rýchlosti až 15 km.hod-1. To všetko je monitorované senzorom zaznamenávajúcim počet a odstup jednotlivých zŕn.
Radličkové sejačky, často určené do týchto technológií spájajú do jednej operácie obrobenie pôdy, výsev i prihnojenie pod osivo, pričom radličky by mali zabezpečiť rovnaký odstup medzi hnojivom a osivom a umiestniť hnojivo medzi pásom výsevu. Pri takýchto sejačkách býva zvyčajne malá potreba ťahovej sily, pracovné rýchlosti 8 - 15 km.hod-1. Snahou výrobcov je dosiahnuť nízky odpor výsevných radličiek a separáciu osiva od slamy.
Malé zhrnutie
Rastlinná výroba má biologický charakter a príprava pôdy na jar, sejba a eliminácia sucha patria medzi základné úkony rastlinnej výroby a treba im venovať náležitú pozornosť.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite. Podmienky pestovania však každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov. Tomu sa prispôsobuje i samotná príprava pôdy, sejba a eliminácia sucha, či už pri ozimných, ale v tomto čase, jarných plodín. Pokiaľ chceme zachovať ekologický postoj k príprave pôdy, k sejbe a k eliminácii sucha, ako nedeliteľnej súčasti rastlinnej výroby, je potrebné zdôrazniť integrovaný systém pestovania poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť nielen princípom hospodárenia ekologickým, ale i ekonomickým.
Tak ako v dobe prvých roľníkov i v dnešnej dobe špecifické podmienky lokality „nútia“ súčasných poľnohospodárov, ktorí chcú prežiť, zareagovať na zmenené ekonomické (finančná kríza) i ekologické (podnebie, pôda, vlaha, ...) podmienky. Od toho sa odvíja i použitá mechanizácia pri tej ktorej technológii. Každý agronóm vie ako sa menia vlastnosti pôdy od pozemku k pozemku a vie odhadnúť čo si môže dovoliť.
V dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby sa zavádzajú do praxe tzv. konzervačné technológie (minimalizačná a pôdoochranné technológie). Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa firiem núkajúcich stroje na konzervačné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy.
Nakoľko agroekologické podmienky SR sú veľmi rozdielne, tá ktorá technológia bude mať vždy svoje výhody a nevýhody v týchto rozdielnych pestovateľských podmienkach.