Osivá - osvedčené a nové odrody
Šľachtenie nových odrôd má v rámci rastlinnej výroby nezastupiteľnú úlohu. Je to cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá má jeden z najušľachtilejších cieľov a to zlepšovanie hospodárskych, kvalitatívnych a nutričných vlastností v záujme zabezpečenia výživy a zdravia narastajúcich potrieb človeka ale aj hospodárskych zvierat
Osvedčené a nové odrody a ich osivá sú úzko spojené nielen so šľachtením, ale aj s našimi meniacimi sa požiadavkami na poľné plodiny. Tlak na zvyšovanie výkonnosti ide ruka v ruke so zlepšovaním kvalitatívnych parametrov. Zvyšovanie odolnosti voči chorobám, zlepšovanie príjmu živín a efektívnejšie hospodárenie s nimi sú dnes vysoko aktuálne témy, ktoré popri výške úrod prispievajú k nárastu rentability pestovania. Rovnako reakcia rastlín na stresové podmienky je často rozhodujúcim stabilizačným faktorom produkcie.
Už v dávnej minulosti pestovatelia vedeli, že kvalitné osivo ako genetický materiál je možné získať cielenou selekciou najlepších rastlín. Išlo a ide vlastne o zakódovaný vysoký úrodotvorný a kvalitatívny potenciál pre ďalšie generácie rastlín. Na základe týchto poznatkov neskôr vznikli špecializované šľachtiteľské pracoviská a osivárske závody, ktorých cieľom je udržiavanie a tvorba výkonných odrôd kultúrnych rastlín.
Odroda však so sebou prináša ďalšie vlastnosti, ktoré pestovateľ môže dokonca uprednostňovať (kvalita, odolnosť proti chorobám, odolnosť proti poliehaniu, stresom a ďalšie.). Odroda takto tvorí základný intenzifikačný faktor v rastlinnej výrobe. Vyšľachtenie a tvorba novej odrody je dlhodobý proces, ktorý od nakríženia rodičovských komponentov až po proces registrácie trvá 12-15 rokov. Vyšľachtenie odrody je mimoriadne finančne náročné, hlavne v súčasnosti keď sa zvyšujú požiadavky spracovateľského priemyslu na kvalitu nových odrôd. To vyžaduje stále finančne náročnejšie používanie testovacích metód a drahých testov, ktoré zvyšujú finančné nároky na šľachtenie a výskum. Zložitosť a náročnosť šľachtiteľskej práce spočíva v tom, že predstavuje syntézu výsledkov početných vedných disciplín, o ktoré sa pri tvorbe novej odrody musí šľachtiteľ opierať. Zároveň každý šľachtiteľ musí tak trochu predikovať už pri výbere partnerov do kríženia , aká bude spoločenská potreba o 10 rokov.
Zároveň platí, že najlepšie a najstabilnejšie výsledky dávajú odrody vyšľachtené alebo dlhodobo skúšané tam, kde sa budú pestovať. Domáce šľachtenie vzhľadom na dostatočne dlhý čas celého procesu, ktorý, ako už bolo spomenuté, môže trvať až 15 rokov, umožní odrodu dokonale spoznať. A to aj v rokoch extrémnych výkyvov počasia či neobvykle veľkého výskytu chorôb v podmienkach pestovateľov. Dnes majú šľachtitelia prehľad, ako odroda reaguje, vďaka čomu možno zvoliť optimálnu agrotechniku a využiť odrodový potenciál.
Nielen v minulosti, ale i dnes naše domáce, slovenské šľachtenie ešte stále dokáže držať krok so svetovými a európskymi šľachtiteľsko-osivárskymi firmami a dokáže ponúkať slovenské odrody adaptované na domáce podmienky. Každoročne sa totiž na slovenský trh dostávajú nielen odrody registrované v SR ale aj odrody predávané na základe registrácie na území Európskej únie. Domáce šľachtenie predstavuje národnú alternatívu zabezpečenia si vlastného východiskového materiálu odrôd pre ďalšie množenie, podporuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, umožňuje zamestnávanie ľudí na vidieku a hlavne je predpokladom produkcie domáceho osiva na slovenských poliach, ktoré je podstatne lacnejšie ako osivo zahraničných odrôd a pritom s porovnateľnou kvalitou.
Toto všetko si uvedomujú šľachtitelia na Slovensku i na výskumno-šľachtiteľských staniciach NPPC – VÚRV Piešťany vo Vígľaši-Pstruši, Malom Šariši i vo výskumnom pracovisku Borovce.
Začiatkom 90. rokov stratilo slovenské osivárstvo na čas dych aj preto, že finančnú náročnosť moderných biotechnológií, najmä genetickú úpravu organizmov, vie zvládnuť len skupina najsilnejších koncernov. Investície sa im vracajú tak v podobe predaja licencií hybridov, ako aj množení a predaji osív pod ich know-how. V tomto biznise im pomáha aj Slovensko. Súčasný vývoj však naznačuje, že na otvorenom európskom trhu môžu patriť k významným hráčom aj slovenskí výrobcovia osív.
Viacerí zástupcovia osivárskych firiem zdôvodňuje aj potrebu zachovať identitu domácich odrôd etablovaných na tunajšie pôdno-klimatických podmienky. Pšenice, ktorým sa darí v južných častiach Európy, by počas extrémne studených zím v tunajších podmienkach mohli vymrznúť. Mnohé krajové odrody totiž v niektorých kritériách neboli prekonané, pretože rešpektujú krajové pôdno-klimatické danosti. Genetický materiál, z ktorého vychádzajú, pochádza zvyčajne zo svetového šľachtenia.
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav rastlinnej výroby a jeho Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša prináša celkom úspešne na slovenský ale aj zahraničný trh pomerne pestrú paletu osvedčených i nových odrôd obilnín. Toto pracovisko získalo v roku 2013 aj vďaka tvorbe netradičných odrôd obilnín s výnimočnými vlastnosťami prinášajúcimi zdravotné benefity cenu MŠVVŠ SR za vedu a techniku „najlepší vedecko-výskumný tím roka“. V rámci tvorby odrôd jarných obilnín sa pracovisko venuje najmä šľachteniu ovsa siateho jarného, ovsa nahého jarného a pšenice letnej forme jarnej.
Ako uvádzajú zástupcovia Osiva Zvolen použitie nekvalitného osiva, predstavuje jedno z najväčších rizík súčasnej rastlinnej produkcie. Horšia vzchádzavosť, vitalita porastu, nežiaduce prímesi iných odrôd alebo semien burín, zlý zdravotný stav rastlín, či riziká s tým priamo súvisiace, ako sú vyššia miera zaburinenosti, poliehanie porastov a pod., sú faktory, s ktorými treba pri používaní nekvalitných osív počítať.
Ich odporúčania sú:
- zvoliť kvalitné, zdravé a certifikované osivo
- ak nie je sucho, nesiať pšenicu ozimnú hlbšie ako je nutné
- výsevok je možné aj znížiť, ale netreba nezabudnúť na jesenné prihnojenie,
- dajú sa využiť i odrody pšenice ozimnej vhodné pre neskoršiu sejbu (koniec októbra),
- pravidelná agrobiologická kontrola je súčasťou každého správneho manažmentu pestovania, ktorou možno včas identifikovať rozvíjajúci sa problém a ušetriť finančné prostriedky na jeho riešenie.
Nešťastné je i používanie tzv. farmárskeho osiva, čo spôsobuje, že tieto osivá nie vždy spĺňajú požadované kvalitatívne parametre, čoho dôsledkom sú často neuspokojivé úrody (i vďaka tomu, že nekvalitný genetický materiál vykazuje nižšiu produkčnú schopnosť a odolnosť voči patogénom). Rastliny a ich semená disponujú určitou prirodzenou schopnosťou odolávať patogénom. Tá je od prírody založená na potrebe rozmnožovania, udržania druhu a jeho potomstva v ekosystéme. V prirodzenom prostredí však na rastlinu a jej semená nie je kladená požiadavka na to, aby po vysemenení vzišlo čo najviac semien. Prioritou je rozmnožiť sa, nevadí, ak zo stovky semien vzíde čo i len jedno. Podľa neoficiálnych čísel je podiel certifikovaného osiva u hustosiatych obilnín SR asi 40 % (v západnej Európe 75 – 80 %, v Nórsku 90 až 100 %). Nižšie priemerne dosahované úrody na Slovensku ale naznačujú, že v rastlinnej výrobe máme v porovnaní s produkčným potenciálom krajiny ešte veľa rezerv. Jednou z nich je určite akosť používaných osív. Keďže do produkčného procesu vstupuje množstvo premenných, kvantifikovať, o aké percento úrod pestovateľ prichádza použitím nekvalitného osiva, nie je jednoduché, a preto si to mnohí pestovatelia ani neuvedomujú a nepripúšťajú, že príliš nízke stupne množenia majú nižší potenciál úrody v porovnaní s originálnym osivom vyššieho stupňa a opätovným presievaním farmárskeho osiva sa rapídne znižuje aj jeho energia klíčenia a následne aj celková úroda.
Šetriť na osivách nie je teda správne. Financie vložené do kvalitného sú dobre vložené financie. Do produkčného procesu v poľnohospodárstve vstupuje najmä počasie, ktoré v značnej miere vplýva na úrody pestovaných plodín. Vplyv klimatických podmienok však poľnohospodár okrem správne zvolenej agrotechniky môže minimalizovať práve vhodným kvalitným osivom, a to ideálne druhov vyšľachtených v domácich podmienkach, čím získava istotu ich adaptability na lokálne pestovateľské podmienky.
Kvalita a pôvod osiva
Kvalita osiva je posudzovaná na základe niekoľkých ukazovateľov. Čistota osiva je podiel čistých semien danej odrody vyjadrený v hmotnostných percentách. Klíčivosť osiva definuje množstvo semien, ktoré sú schopné vývinu do takého štádia, kedy možno rozoznať dôležité časti s potenciálom dorásť do normálnej rastliny. Vysoké percento klíčivosti osiva je veľmi dôležité, nakoľko klíčivosť a dobrý zdravotný stav osiva sú kľúčové tak z pohľadu poľnej vzchádzavosti ako aj vyrovnanosti vzchádzania.
Nemožno opomenúť ani faktory vonkajšieho prostredia vplývajúce na poľnú vzchádzavosť – mikrobiálne, teplotné a vlhkostné pomery, vzdušný režim pôdy, predplodina, striedanie plodín, predsejbová príprava pôdy a spôsob sejby, atď.
Z vnútorných vlastností osiva poľnú vzchádzavosť ovplyvňuje vitalita semien, čo sa môže prejaviť v redukcii rastlín pri klíčení i vo vzchádzaní. Ide to ruka v ruke keď nízka poľná vzchádzavosť je prepojená so zníženou vitalitou mladých rastlín. Veľmi dôležitý je zdravotný stav osiva, hovoriaci o napadnutí semien zárodkami škodlivých činiteľov – chorobami a škodcami. Kvalitu osiva určuje aj HTS, životaschopnosť a vlhkosť osiva.
Taktiež pôvod osiva, resp. oblasť, v ktorej je daná odroda vyšľachtená a množená je veľmi dôležitá. Pôdno-klimatické charakteristiky, kde sú pestované množiteľské porasty, výraznou mierou pôsobia na to, či bude daná odroda spĺňať produkčné parametre aj v pestovateľských oblastiach s odlišnými podmienkami. Preto je veľmi dôležité domáce šľachtenie a výroba osiva, ktoré zabezpečujú odrody adaptované na lokálne podmienky. Vďaka kontrole celého výrobného procesu je zaručená vysoká akosť ponúkaných osív, čo sa odráža v kvalite a kvantite dopestovanej úrody.
Podľa zahraničných výskumov treba si uvedomiť, že nižšiu klíčivosť a potenciál poľnej vzchádzavosti možno eliminovať výsevkom, avšak rýchlosť a vyrovnanosť vzchádzania výsevkom regulovať nedokážeme. Úpravou výsevku sa dá dosiahnuť požadovaná hustota porastov, ale za nižšou úrodou je nevyrovnané vzchádzanie. Predĺženie doby klíčenia pšenice ozimnej z 2,1 dňa na 3,6 dní pri celkovej laboratórnej klíčivosti 99 % a 95 % malo za následok zníženie úrody o 16 %.
Klíčivosť a dobrý zdravotný stav osiva zohrávajú kľúčovú úlohu v otázke semenárskej kvality. Avšak z pohľadu poľnohospodárskeho – teda praktického – sú rozhodujúcimi kritériami kvalitného osiva poľná vzchádzavosť a vyrovnanosť vzchádzania.
Porasty s vyrovnaným vzchádzaním je možné účinnejšie ošetrovať - sú predpokladom vyrovnanejšej kvality zozbieranej produkcie.
V pôdnom prostredí môže klíčenie semien ovplyvniť taktiež znížený obsah kyslíka (anoxia) v pôde. Obsah kyslíka v pôdnom vzduchu neklesá pod 19 %, ale za určitých okolností sa môže znížiť až pod 1 %, napr. po vytvorení pôdneho prísušku, čo už vedie k inhibícii. Vysoko citlivé na nedostatok kyslíka, napr. v súvislosti so zamazaním osiva pri sejbe do nevyzretej pôdy je napr. jačmeň jarný.
Morenie
V súčasnej intenzívnej poľnohospodárskej výrobe sú na osivá kladené vysoké nároky, pričom snahou je maximálne využiť ich biologický potenciál a vynaložené finančné prostriedky, teda hneď na začiatku dosiahnuť čo najlepšiu klíčivosť osiva a následne vzchádzavosť rastlín Tu sa stáva dôležitou časťou rastlinnej výroby ochrana osiva morením.
Morenie je zásah, ktorý má formou ochrany zvýšiť potenciál rastliny. Ide o to, aby sme morením eliminovali škodcov, huby, alebo i stimulovali rastlinu počas klíčenia, čo sa prejaví v založení porastu a v konečnom výsledku i v úrode.
Ako uvádzajú viacerí výskumníci morenie osiva hodnotíme ako jeden z najdôležitejších článkov komplexnej, integrovanej ochrany plodiny pred konkrétnym patogénom. Jeho ochranná úloha je však aktuálna iba v prvých fázach vývoja plodiny, maximálne do 1-2 týždňov po vzídení. Zvyčajne osivo moríme jedným moridlom, v prípade dvojitej kombinácie sa často kombinuje insekticídne a fungicídne moridlo.
Pramene uvádzajú, že prvý raz sa skúšalo s morením osiva niekedy v 17. storočí (ochrana osiva proti mazľavej sneti pšeničnej (Tilletia Caries)). V 18. storočí, sa skúšalo moriť ortuťou (od roku 1982 vstúpil do platnosti zákaz používania ortutnatých moridiel, nakoľko nastúpil trend zvyšovania požiadaviek na kvalitu a ekologickú bezpečnosť prípravkov). Ortuť nahradili látky na báze organických fungicídov, medzi ktorými donedávna dominovala účinná látka thiram, ktorej používanie bolo ukončené v roku 2019. V súčasnosti je registrovaných už množstvo účinných látok a moridiel, ktoré na rozdiel od svojich predchodcov musia spĺňať omnoho náročnejšie ekotoxikologické a iné kritériá.
Okrem samotného moridla je dôležitý i jeho aplikácia a aplikačné technika. Tu treba hovoriť o precíznosti, technologickej disciplíne, kvalitnom strojovom parku. A to z dôvodu odolnosti fungicídneho filmu voči oteru, tvorbe prachu a neželaným stratám moridiel počas balenia, transportu a iných spôsobov manipulácie s moreným osivom. Pred aplikáciou moridiel, je treba venovať pozornosť návodu, správnemu postupu a odporúčaniam. Týka sa to tak fungicídnych, ako aj insekticídnych, či biostimulačných moridiel. Nekvalitne namorené osivo predstavuje okrem straty finančných prostriedkov vynaložených na samotné morenie aj riziko spočívajúce v poklese životaschopnosti vysiatych rastlín a následnom poklese úrod. Riskovať napadnutie porastu v skorých štádiách fuzariózou, či neskôr sneťami, môže spôsobiť stratu na úrode rádovo v tonách, nehovoriac o zníženej kvalite produkcie. Finančná strata sa tak môže vyšplhať aj na niekoľko stoviek eur.
Potom je možné konštatovať, že morenie osív je lacný, no veľmi účinný intenzifikačný prvok v pestovaní rastlín s nízkym negatívnym dopadom na životné prostredie.
Nové a netradičné možnosti
Šľachtiteľom sa otvárajú aj ďalšie, nové a netradičné možnosti, ako napríklad tvorba waxy pšeníc so zmenenou štruktúrou škrobu. Vďaka tomu pri zmrazení a opätovnom rozmrazení napríklad upečeného chleba nepríde k zmene jeho štruktúry. Rovnako je zaujímavé šľachtenie odrôd produkujúcich látky prospešné zdraviu človeka vo forme takzvaných funkčných potravín. Môžu obsahovať viac vitamínov, antioxidantov a iných užitočných látok. Výrobcovia sa však zatiaľ k tomu stavajú opatrne, najmä vzhľadom na vyššie ceny takýchto výrobkov. Budúcnosť a zákazník ukážu čo bude ďalej.
Je známe, že kvalitný genetický materiál v podobe osiva a sadiva je hlavným intenzifikačným prvkom, vstupujúcim do poľnohospodárskej výroby.
Ako uvádzajú viacerí pestovatelia, osivárske firmy i vedecké inštitúcie morenie osív kvalitnými prípravkami a ich precíznou aplikáciou predstavuje v rámci rastlinnej výroby efektívne vynaloženie prostriedkov.
Náklad na ošetrenie osiva obilnín proti širokému spektru hubových chorôb moderným trojzložkovým moridlom predstavuje približne 10 – 15 eur na hektár, čo je v rámci ochrany rastlín bezkonkurenčný pomer ceny k úžitku.
Záver
Ako uvádza ÚKSÚP, v súčasnosti máme pri pšenici ozimnej aj jarnej širokú kolekciu registrovaných odrôd, z ktorej si pestovateľ môže vybrať takú odrodu, ktorá najviac vyhovuje jeho podmienkam a účelu pestovania. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor odrodového skúšobníctva na základe výsledkov štátnych odrodových skúšok zaregistroval v roku 2022 sedem nových odrôd pšenice ozimnej, dve odrody pšenice jarnej a jednu odrodu pšenice ozimnej, tvrdej. Štátne odrodové skúšky pšenice ozimnej sa na území Slovenska vykonávajú na desiatich lokalitách, pšenice jarnej a pšenice tvrdej na štyroch lokalitách, a trvajú spravidla tri roky. Pokusy sú vysiate v štyroch opakovaniach ochrana je vykonávaná len herbicídmi a insekticídmi. Fungicídmi sa štátne odrodové skúšky neošetrujú. Pokusy so pšenicou sú zaradené v osevnom postupe spravidla po dobrých a stredne dobrých predplodinách, napr. repka olejná, hrach siaty.
Budúcnosť šľachtenia?
Podľa predikcií najpovolanejších šľachtiteľov sa predpokladá, že v povedomí šľachtiteľov zostanú základné piliere pre šľachtenie hustosiatych obilnín: úrodový potenciál, odolnosť proti chorobám a škodcom a technologická kvalita. Zároveň však prichádza zmena klímy keď už dnes pozorujeme posun v klasení obilnín o dva až tri týždne v porovnaní s časom klasenia pred 30 rokmi.
Dnes tu máme i celosvetový tlak na ochranu životného prostredia, s čím súvisí zvyšovanie odolnosti voči chorobám a škodcom, formou znižovania množstva chemickej ochrany v rámci ekologizácie poľnohospodárstva.
Z pohľadu technologickej kvality odrôd hovoríme o zvyšovaní pekárenskej kvality. Ako dokladuje i výskum NPPC – VÚRV v Piešťanoch, ak hovoríme o kvalite pšenice, predovšetkým máme na mysli tú technologickú kvalitu. Treba povedať, že samotná kvalita zrna sa tvorí už na poli. Kvalitu zrna ovplyvňujú dominantným spôsobom odroda a podmienky pestovania. Podmienky pestovania, predovšetkým priebeh počasia počas vegetačnej doby, zohrávajú veľmi významnú úlohu pri tvorbe technologickej kvality. Nielen posledných desať rokov nám všetkým potvrdzuje, že sa častejšie ako inokedy stretávame s viac, či menej nerovnomerným rozdelením zrážok, no i teplôt, počas vegetácie. Využívanie správnych poľnohospodárskych postupov, v snahe udržať vlahu v pôde a správne s ňou hospodáriť, je dnes veľmi dôležitý faktor do budúcnosti. Agrotechnické postupy a úroveň minerálnej výživy majú následne aditívny vplyv na technologickú kvalitu a môžu potlačiť, alebo naopak zvýrazniť geneticky daný potenciál odrody. Kvalitu dopestovanej pšenice na Slovensku u nás v NPPC-VÚRV Piešťany sledujeme od roku 2010. Ak by sme mali kvalitu pšenice zhrnúť v globále, naši pestovatelia dokážu vyprodukovať naozaj kvalitné pšenice, ktoré zodpovedajú elitnej triede, teda tej najvyššej, ak hovoríme o pekárenskej kvalite pre výrobu chleba a pečiva. Avšak treba poznamenať, že každý typ výrobku si vyžaduje špeciálne požiadavky na kvalitu pšenice a následne kvalitu múky, preto sa jednou vetou nedá povedať aká je kvalita pšenice dnes. Iné požiadavky sú na výrobu chleba, iné na výrobu oplátok a sušienok, iné požiadavky na lístkové cesto a iné na výrobu cestovín. Ale tu už potom nastupuje aj remeslo mlynára, aby dokázal múky namiešať tak, aby zodpovedali týmto špecifickým požiadavkám pre výrobu rôznych finálnych výrobkov.