Mikroelementy v pôde a v rastline
Koncentrácia mikroelementov v pôde a v rastline je daná ich obsahom v pôdotvornom substráte a intenzitou hnojenia mikroživinami. Na Slovensku najväčší rozsah plôch orných pôd vyznačujúcich sa deficitom pripadá na bór (46,19 %), molybdén (46,26 %) a zinok (34,48 %). V prípade medi iba 12,07 % a mangánu 8,43 % plôch vykazuje deficit.
Prístupnosť mikroelementov z pôdnych zdrojov je závislá od pH, pôdnej organickej hmoty, vlastností pôdneho sorpčného komplexu a koncentrácie anorganických látok v pôdnom roztoku. Kyslá pôdna reakcia priaznivo vplýva na mobilitu a tým i na príjem Fe, Cu, Zn, Mn, Co a B a negatívne na príjem Mo. Preto vápnenie znižuje prístupnosť, okrem molybdénu aj väčšiny mikroživín. Nadbytok draslíka negatívne vplýva na príjem bóru. Vysoká koncentrácia osobitne fosforu(efekt chemickej sorpcie) a čiastočne draslíka(jav antagonizmu) môže spôsobiť zdanlivý deficit Zn, Cu, Mn a Fe. Vysoká koncentrácia dusíka a síry negatívne ovplyvňuje najmä príjem molybdénu. Nadbytok vápnika antagonisticky vplýva na príjem najmä Zn a Cu.
Potreby plodín na mikroelementy
Hnojenie mikroživínami sa uskutočňuje v rámci základného hnojenia, hnojí sa do zásoby v 3-5 ročných cykloch aplikáciou hnojiva do pôdy. V rámci preventívneho hnojenia porastov, pri evidentných symptómoch akútneho deficitu mikroživín počas vegetácie je zaužívaná aplikácia do pôdy alebo foliárne na list. Optimalizáciu výživy mikroelementmi je možne riešiť i vhodnou úpravou živinového prostredia (úprava pH, zlepšenie aerácie pôdy, aplikácia fyziologicky kyslých alebo zásaditých hnojív a organických hnojív), ktorá je zameraná na zvýšenie mobility a prijateľnosti živín. Vo výžive mikroelementami je potrebne rešpektovať nasledovne zásady:
- Akcentovať orientačne dávky pre jednotlivé plodiny:
- bór ( 0,8-2 kg/ha): cukrová repa, ďatelinoviny, vinič a ovocne stromy,
- mangán (1-10 kg/ha): obilniny, okopaniny, strukoviny,
- meď (0,5-5 kg/ha): obilniny , ovocne stromy,
- zinok ( 1,8-10 kg/ha): kukurica na zrno, ovocne stromy,
- molybdén (0,05-2 kg/ha): karfiol, brokolica, ďatelinoviny,
- železo (3-20 kg/ha): ovocne stromy.
- Toxicita mikroživín sa prejavuje pri koncentráciách, ktoré presahujú nasledovne hodnoty: B > 100 mg.kg-1, Mn >500 mg.kg-1, Cu a Zn nad 300 mg.kg-1 a Mo nad 20 mg.kg-1,
- Experimetálne bol potvrdený efekt medi v dávke 1,1 kg Cu/ha vo forme CuSO4 na zníženie obsah bielkovín o 22 %, čo je aktuálne pri pestovaní jačmeňa pre sladovnícke využitie.
- Na stabilizáciu mikroelementov odporúčame syntetické cheláty typu EDTA nahradiť prírodnými substrátmi: humusové, celulózu, lignín, fytín, zeolity, bentonity a iné.
Zdroje mikroelementov a potreby rastlín
Mikroelementy v rastlinách tvoria súčasť enzymatických systémov, kde sa podieľajú na metabolickej a biosyntetickej činnosti rastlinných orgánov. Preto mikroelementy pre rastliny sú nenahraditeľne (esenciálne). Ich činnosť je porovnávaná s činnosťou vitamínov u živočíchov. Čiastočne analogickú úlohu plnia aj makroprvky Mg, Ca a draslík. Rozdiely sú v tom, že mikroelementy sú potrebné v 100 až 10 000 násobne menšom množstve ako makroprvky. Koncentrácie mikroživín, ktoré presahujú fyziologické limity dochádza k manifestovanej fytotoxicite. Je to dané tým, že mikroživiny patria do skupiny tzv. ťažkých kovov.
Osobitné postavenie vo výžive plodín pripadá na Zn, Fe, Mn, Mo, B, Cu, čiastočne Ni, Cr a Se. Bunky koreňového systému sa zbavujú prebytku mikroprvkov tým, že ich imobilizuju vo forme organominerálnych komplexov, ale aj exkretujú do vakuoly a vonkajšieho prostredia. Okrem toho mikroelementy sú transportované do nadzemných orgánov, kde sú viazané na aminokyseliny, bielkoviny a sacharidy(najmä škrob a celulózu)a osobitne v semenách zrnín na fytín. Prichádzame k poznaniu, že koncentrácia mikroživín v úrode(hodnota exportu mikroživin úrodou) nemusí „de facto“ zodpovedať reálnej biologickej potrebe rastlín. Predpokladame, že reálne potreby mikroživin skôr zodpovedajú ich obsahu vo forme organomineralnych komplexov z bielkovinami v cytoplazme. Na základe uvedeného odporúčame robiť korekciu optimálnej dávky uvedenej v Tab.1. na dolnej hranici.
Tab. 1: Rozsah exportu mikroelementov úrodou plodín
Pri voľbe spôsobu aplikácie hnojiva(do pôdy alebo na list)je nevyhnutne rešpektovať a zohľadňovať evidentne rozdiely v rýchlosti transportu živín z listov do koreňa cievnymi zväzkami floému alebo transport xylémom(z koreňa do listov). Ďalej je žiaduce zohľadniť obsah prístupných živín v pôde. Medzi najrozšírenejšie hnojiva s obsahom mikroživín patria nasledovne: harmavit, fytovit, kuprohum, folibor, molycit, vermisol Mg, zinkovit, superhum a ďalšie.
