Spoločná poľnohospodárska politika od roku 2023 vytvára priestor aj pre tvorbu líniovej zelene v poľnohospodárskej krajine
Čoraz výraznejšie pociťované dôsledky klimatických zmien a zároveň dostatok potravín v Európe menia priority poľnohospodárstva na oblasť mimoprodukčných funkcií súvisiace s ochranou a obnovou prírodných zdrojov a udržania kultúrneho rázu krajiny. Úroveň dosahovaných hektárových úrod, ktoré boli v minulosti jedným z rozhodujúcich nástrojov pre ekonomické stimuly a taktiež kritériom pre hodnotenie poľnohospodárskej krajiny sa dostávajú do úzadia. Pôda už nie je len výrobným prostriedkom, ale chápeme ju ako súčasť prírodného prostredia, v ktorom pedosféra plní aj iné ako produkčné funkcie - chemický reaktor, akumulácia rôznych látok a živín, transformácia škodlivín, prostredie pre organizmy a mnoho iných sekundárnych efektov. Z uvedených dôvodov sa popri zabezpečovaní potravinovej a výživovej dostatočnosti obyvateľstva stalo zveľaďovanie a ochrana poľnohospodárskej pôdy súčasťou zámerov rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku.
V tejto súvislosti vstupuje do popredia nová Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) pre roky 2023 - 2027 realizovaná prostredníctvom strategických plánov, ktorých súčasťou je aj intervencia „Líniové vegetačné prvky v poľnohospodárskej krajine“ zameraná na zmiernenie dopadov zmeny klímy a adaptácii na ňu. Jej zámerom je výsadba drevín, t. j. domácich alebo introdukovaných stromov a kríkov vo forme vetrolamov a stromoradí, ktoré chránia ornú pôdu predovšetkým pred eróziou a zároveň prispievajú k zlepšovaniu mikroklimatických podmienok.
|
Obr. 1: Časť stromoradia z čerešní a višní |
Pripravovaná intervencia bude na dobrovoľnej báze, pričom základné požiadavky pre záujemcov finančnej podpory uvádza tabuľka.
Prínosy líniovej zelene v poľnohospodárskej krajine
Z komplexného pohľadu spĺňajú líniové vegetačné prvky v krajine funkciu ochrannú, klimatickú, hydrologickú, prírodno-genofondovú, produkčnú, kultúrno-historickú a krajinno-architektonickú. Uvedené funkcie tak nepôsobia priamo na ekonomický prínos, ale nepriamo prispievajú množstvom priaznivých vplyvov k udržaniu produkcie poľnohospodárskych plodín.
|
Obr. 2: Stromoradie chránené pletivom proti ohryzu zverou |
Ochrana pred eróziou pôdy
V dôsledku vzniku veľkých blokov ornej pôdy a negatívnych prejavov erózie sa ťažiskovým nástrojom na jej eliminovanie stali vetrolamy a stromoradia, ako funkčná kategória priestorového biotického prvku tvoreného z drevín – stromov a krov. Pripravovanú intervenciu môžeme zaradiť medzi menej investične náročné opatrenie, ktoré si pri vhodnom výbere tradičných drevín vyžaduje nenáročnú údržbu. Pre poľnohospodárov je významnou funkciou zadržiavanie vody, t.j. zvyšovanie retenčnej schopnosti krajiny vo vzťahu k hospodáreniu s vodou. Niektorým farmárom líniová zeleň môže pomôcť vytvoriť prirodzenú hranicu medzi poľnohospodárskymi parcelami, prípadne oddeliť ornú pôdu od priemyselnej, či urbánnej zóny.
|
Obr. 3: Vetrolam vedľa ornej pôdy, ktorý spĺňa funkciu protieróznej ochrany pôdy |
Vetrolamy chránia pôdu pred eróziou, eliminujú vznik extrémneho sucha na stanovišti a tým vytvárajú priaznivejšie podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. Erózia pôdy je prirodzený proces degradácie pôdy, pri ktorom dochádza k mechanickému rozrušovaniu pôdy (činiteľmi ako je voda, vietor, ľad alebo sneh) a následnému odnosu pôdneho a horninového materiálu. Erózia pôdy má osobité postavenie medzi degradačnými procesmi pôdy. Žiadny iný proces nepôsobí tak dlhodobo a veľkoplošne a žiaden neviedol doteraz k úplnému znehodnoteniu takej veľkej rozlohy pôdy, aký spôsobila erózia v mnohých častiach sveta. Na druhej strane akumulácia pôdy spôsobená eróziou spôsobuje nielen problémy na poľnohospodárskej pôde, ale zanáša a znečisťuje vodné toky, akumuluje sa na komunikáciách a v intravilánoch obcí, čo je spojené s ďalším radom negatívnych vplyvov.
Veterná erózia pôdy prebieha väčšinou na povrchovej vrstve zrnitostne ľahších a suchších pôd s nižším zastúpením pôdnej organickej hmoty. Zároveň sú takéto pôdy náchylné na presúšanie najmä v období, keď sú bez vegetačného pokryvu. Veternou eróziou sú najčastejšie postihované piesčité až hlinito-piesčité pôdy nachádzajúce sa v Podunajskej nížine, Borskej nížine a časti Východoslovenskej nížiny.
Nepriaznivé dôsledky veternej erózie spočívajú hlavne v nevratnej strate najcennejšej časti pôdneho profilu – ornice spolu so živinami, čím dochádza k poklesu pôdnej úrodnosti. Dochádza aj k priamemu poškodzovaniu porastov poľnohospodárskych plodín, značné škody vznikajú na obsiatych plochách obnažením vysiatych semien, až ich vyvievaním. Na ľahkých pôdach dokáže vietor odviať pôdu od koreňov rastlín, alebo naopak, zaviať celé rastliny počas vegetačného obdobia.
V tejto súvislosti môžeme konštatovať, že vetrolamy sú najúčinnejším opatrením pred priamym pôsobením vetra, t.j. na znižovanie jeho eróznej účinnosti v prízemnej vrstve. Jeden alebo viac poľných vetrolamov založených z drevín a krov kolmo na smer prevládajúcich vetrov vytvoria na záveternej strane vhodnejšie podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych kultúr. Vetrolam môže byť vysadený z viacerých radov listnatých alebo ihličnatých drevín (minimálne z dvoch radov), ktoré zabezpečia požadovanú hustotu porastu. Výsadba vetrolamov tak tlmí severné a západné prúdenie vzduchu, resp. znižuje kinetickú energiu vetra. Porast z trvalých drevín počas zimných mesiacov zadržiava sneh a na jar sa pri jeho topení vytvára zásoba pôdnej vlahy. V letnom období znižuje vysoké teploty.
Mikroklimatický význam
Stromy a kry priamo ovplyvňujú teplotu vzduchu, bránia prehrievaniu pôdy a znižujú teplotné výkyvy. Na väčších plochách ornej pôdy, ktorá nie je lemovaná drevinami býva teplota vzduchu v priemere až o 3,5°C vyššia, ako na menších plochách, ktoré sú predelené stromoradiami alebo vetrolamami. V noci drevinová vegetácia zabraňuje rýchlemu vyžarovaniu a stratám tepla.
Dreviny taktiež ovplyvňujú kolobeh vody v prírode tak, že ho spomaľujú, umožňujú dokonalejšie vsakovanie vody do pôdy a účinkom transpirácie zvyšujú vlhkosť vzduchu.
Veľký vplyv majú stromy na prúdenie vzduchu. Vhodne umiestnené pásy drevín zmierňujú nežiadúce horizontálne prúdenie vzduchu. Pretože sú polopriepustné, ovplyvňujú rýchlosť vetra až na vzdialenosť rovnajúcu sa približne päťnásobku ich výšky, pričom minimálne priepustné vetrolamy majú väčší účinok, ale s kratším dosahom. Relatívne chladnejší vzduch vo vnútri porastu vo dne klesá k zemi a vytláča okolitý teplejší vzduch do bokov. V noci funguje pohyb na opačnom princípe.
Význam z hľadiska záchytu GHG plynov a sekvestrácie uhlíka
Líniové vegetačné prvky sú významným faktorom pre záchyt skleníkových plynov (GHG) a následnú sekvestráciu (viazanie) uhlíka, pričom významne znižujú celkovú produkciu emisií skleníkových plynov z iných sektorov a tým prispievajú k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy. Pod sekvestráciou uhlíka rozumieme transfer CO2 alebo ďalších foriem C z atmosféry do iných, dlhodobo aktívnych rezervoárov, akými sú pôda, voda, geologické útvary a biota (v rámci „LVP“ ide o nadzemné časti – stromy, bylinný kryt, nadložný humus a podzemné časti – korene, humus v pôde), s cieľom znížiť alebo zamedziť zvyšovaniu obsahu CO2 v atmosfére, ktorý spolu s ostatnými skleníkovými plynmi ovplyvňuje procesy globálneho otepľovania a klimatické zmeny na Zemi.
Hygienický význam
Drevinová vegetácia priaznivo pôsobí na kvalitu vzduchu. Pri fotosyntéze spotrebováva veľké množstvo oxidu uhličitého a do ovzdušia vracia kyslík nevyhnutný pre náš život. Čiastočne zbavuje vzduch škodlivých plynov (splodín z dopravy a priemyslu) i iných nežiadúcich vplyvov pôsobiacich negatívne na kvalitu poľnohospodárskych plodín.
|
Obr. 4: Vetrom po piatok roku výsadby v blízkosti priemyselnej zóny |
Mnohé stromy a kríky (orechy, hrušky, hlohy a iné) vylučujú látky (estery, silice, živice, terpény, fytoncídy a iné), ktoré znižujú množstvo mikroorganizmov v ovzduší. S uvedenými vlastnosťami súvisí aj schopnosť drevín prilákať opeľovačov (baza, orgován, ruža šípová a iné). Na kvalitu vzduchu má vplyv aj protiprašná funkcia drevín, ktorá pôsobíako filter. Čiastočky prachu sa usadzujú na listoch a konároch drevín a zrážkami sa splavujú do pôdy. Najväčší sedimentačný účinok majúvysoké porasty stromov kombinované s kríkmi.
Ostatné odporúčania
Predpokladaná viazanosť pripravovanej intervencie je 5 rokov. Napriek tomu, že intervencia počíta s poskytnutím finančnej podpory na založenie líniovej zelene a následnú starostlivosť, je dôležitá udržateľnosť každého projektu. Vzhľadom na výsadbu trvalých kultúr je potrebná dlhodobá starostlivosť, ktorá po piatom roku záväzku nekončí.
Pri kalkulácii projektu je potrebné zapracovať aj náklady na kotvenie drevín a činnosti súvisiace po výsadbe. Ako príklad možno uviesť ochranu proti ohryzu zverou a nahrádzanie uhynutých a poškodených stromov a kríkov. Zároveň je potrebné brať do úvahy dlhšiu dobu na vytvorenie požadovaného trvalého účinku, počas ktorej sa môžu na pozemku začať objavovať náletové, invázne a nežiadúce druhy flóry, hlavne pri zanedbaní pravidelnej starostlivosti.
Je dobré pripomenúť, že pri zakladaní vetrolamov a stromoradí by sa mali uprednostňovať dreviny prirodzených spoločenstiev, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú. Zachová sa tak prírodný ráz krajiny, podporí sa výskyt prirodzených druhov, zvýši sa ekologická rovnováha a stabilita, rýchlejšie plnenie požadovaných funkcií, čo v konečnom dôsledku prispeje k zvyšovaniu hodnoty daného územia.
Záverom možno konštatovať, že intervencia „Líniové vegetačné prvky v poľnohospodárskej krajine“ nám ponúka možnosti meniť krajinu a jej vzhľad. Je preto potrebné využiť možnosti, ktoré sa nám ponúkajú dnes pre ďalšie generácie, ktoré si budú čoraz viac uvedomovať potrebu trvalých a zároveň úžitkových drevín v našej krajine.
