Európa sa obáva novej bakteriózy na zemiakoch
Na Slovensku pravidelne monitorujeme škodlivé organizmy, ktoré sa na našom území a v regióne EPPO (Európska organizácia ochrany rastlín) nevyskytujú, alebo bol zaznamenaný ich prienik z neeurópskych krajín a majú potenciál sa za priaznivých okolností rozšíriť aj u nás. Zemiaky sú plodina, ktorá je napádaná množstvom vírusov, hubových ochorení, bakterióz, fytoplazmóz, háďatiek a škodcov. Mnohé z nich sa u nás už udomácnili a naučili sme sa s nimi žiť, prípadne ich regulovať. S otvorením obchodu v rámci Európskej únie sme zaznamenali prienik bakterióz Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus (baktériová krúžkovitosť zemiaka), Ralstonia solanacearum (hnedá hniloba zemiaka), o ktorých som Vás informovala v predchádzajúcich rokoch. Ako som v úvode naznačila, tentokrát sa obávame zavlečenia baktérie Dickyea solani. Jej slovenský názov ešte nie je určený.
Prvé výskyty v Európe
Dickeya solani sa ukázala ako veľká hrozba pre výrobu zemiakov v Európe a Izraeli. Má podobné príznaky – vädnutie listov a hnilobu hľúz, ako Dickeya dianthicola, predtým známa pod názvom Erwinia chrysanthemi, ktorá spôsobovala problémy sporadicky od roku 1970 v Anglicku a od roku 1990 vo Walese. Dickeya solani bola objavená holandskými poľnohospodármi v roku 2005, a do roku 2007 sa jej výskyt zvýšil päťnásobne. Tri prípady sa objavili v Škótsku v roku 2009 a jeden v roku 2010. V posledných rokoch sa nové, viac agresívne druhy etablovali v mnohých Európskych krajinách (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko a Španielsko) a Izrael. Ukázalo sa, že Dickeya solani bude rýchlo vytláčať iné druhy bakterióz a stane sa hlavnou príčinou „čiernej nohy“ zemiakov. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti na odrode a v niektorých prípadoch nie sú pozorované vonkajšie prejavy ochorenia. Vysoký výskyt (až 20%) bol pozorovaný v Anglicku ako výsledok výsadby infikovanej sadby v teplom začiatku sezóny.
Symptómy a podmienky ochorenia
Príznaky na listoch sú tradične spájané s D. dianthicola a v Európe a Izraeli sa vyskytujú v teplých, suchých rastových podmienkach. Prvým príznakom je vädnutie listov, s následným vysušením na okrajoch a nakoniec aj celých listov. Tieto príznaky sa stávajú viditeľnými na spodných listoch a v extrémnych prípadoch celá rastlina alebo stonka vyschne (obr.e). Často je napadnutá iba jedna stonka na rastline. Vývoj symptómov je zvyčajne spojený s mäkkou hnilobou materskej hľuzy (obr.f). Hnedé škvrny, ktoré zasahujú cievy v stonke postupujú smerom nahor a občas vedú k nekróze a dutosti stonky (obr. g). Stonky zvyčajne zostávajú zelené, kým vysychanie listov nie je kompletné. Za teplých, suchých podmienkach sa prvé príznaky objavia, keď je teplota vzduchu vyššia ako 25 ° C. Ďalšie druhy Dickeya spp. ( D. dadantii a D. zeae ), sa všeobecne vyskytuje na zemiakoch v teplejších a vlhkých tropických a subtropických oblastiach a spôsobujú príznaky, ktoré sú na nerozoznanie od ochorení spôsobených P. atrosepticum v chladnejších podmienkach.
Rastliny postihnuté Dickeya solani vykazujú vädnutie, zakrpatenie a chlorózy a hnedú až čiernu mäkkú hnilobu na stonke rozširujúcu sa smerom nahor z hnijúcej materskej hľuzy, s prípadným totálnym kolapsom rastliny. K ochoreniu dochádza pred alebo tesne po vzídení, chýbajúce rastliny sú jasne viditeľné. V regiónoch s nízkymi teplotami infekcie často začínajú tmavým sfarbením horných listov, nasledujú chlorózy a vädnutie. Ako choroba postupuje, stonky vädnú alebo sa zobrazujú príznaky „čiernej nohy“. Kontaminácia vňate zemiakov a následné poškodenie úrody spôsobené silnými dažďami, krupobitím, hmyzom alebo ľudskou činnosťou môžu viesť k napadnutiu ďalších rastlín hnilobou. Staršie a vyššie rastliny sa javia ako zdravé, ale na týchto rastlinách sa rýchlo rozvíja vnútorná hniloba stonky od základne, hoci navonok sa javí ako zdravá (obr.g). Dickeya solani bežne spôsobuje hnitie dcérskych hľúz najmä v teplých rastových podmienkach.
Rozdiel od iných chorôb
Kým typické černenia stoniek a mäkké hniloby hľúz spôsobené Pectobacterium spp. sú ľahko odlíšiteľné od iných ochorení na základe vizuálnej kontroly, symptómy spôsobené D. dianthicola alebo D. solani za tepla, v suchých podmienkach môžu byť zamenené s inými príčinami vädnutia. V Izraeli, príznaky spôsobené Dickeya spp. boli nerozoznateľné od tých spôsobených vädnutím Verticillium dahliae. Príznaky spôsobené Dickeya spp. na hľuzách by tiež mohli byť zamieňané s inými bakteriálnymi chorobami zemiakov, vrátane hnedej hniloby (spôsobenej Ralstonia solanacearum ) a krúžkovitosti (spôsobenej Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus ). Bolo preukázané, že v niektorých prípadoch dochádza k vytvoreniu zafarbenia a / alebo hnijúceho cievneho prstenca v dcérskej hľuze (obr. h).
Opatrenia proti šíreniu patogéna
Existuje viacero opatrení, ktoré môžu znížiť riziko šírenia patogénov vo vnútri a medzi plodinami. Mechanický zber pravdepodobne zvýši možnosť šírenia patogénov z hľúz do hľúz, ako aj uľahčenie infekcie cez zranenia. Zamedzenie mechanického zberu hľúz počas raných fáz (viac široko praktizovaný pri výrobe sadiva pomocou výberu klonov než v produkcii mini hľúz), môže znížiť rýchlosť kontaminácie zdravých zásob. Čistenie a dezinfekcia strojov, zariadení a pozberových liniek sú teda primárne opatrenia v zamedzení šírenia patogéna. Je však veľmi pravdepodobné, že iné zdroje znečistenia môžu tiež hrať dôležitú úlohu v primárnej infekcii, napríklad rastlinné zvyšky samotných zemiakov ale aj iných plodín alebo burín, zavlažovanie, aerosóly alebo hmyz. Tam, kde sa pestovali zemiaky z mini hľúz 2 a viac rokov po sebe, bola pozorovaná 30% infekcie Dickeya spp. v zozbieraných hľuzách.
Pribúda dôkazov, že Dickeya spp. sú prítomné vo vodných tokoch a že použitie takého zdroja zavlažovania môže rozšíriť patogéna na zemiakové polia. Je tiež dôkaz, že alternatívni hostitelia by mohli byť dôležití pre šírenie chorôb spôsobených oboma patogénmi Dickeya spp. a Pectobacterium spp., takže monitoring / riadenie týchto hostiteľov by mohlo pomôcť znížiť výskyt chorôb. Okrem využitia diagnostiky pre testovanie zásob sadiva hľúz na prítomnosť patogéna, iné kontrolné opatrenia účinné proti šíreniu patogéna znamenajú: vyhnúť sa vyčerpaným poliam, predklíčovať sadivo, kontrolovať závlahovú vodu, odstráňovať potenciálne hostiteľské rastliny; odstraňovanie napadnutých rastlín, rýchle zničenie zemiakovej vňate, zber v suchých podmienkach, minimalizáciu škôd v čase zberu a optimalizáciu skladovacích podmienok.
