Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia L., Asteraceae), ako ju regulovať

05-12-2024
Peter Tóth1; Monika Tóthová2 | [email protected]
1 Biotomal Rúbaň, Slovensko; 1 International Network of Ecoregions, Salerno, Taliansko; 2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovensko

Ambrózia palinolistá je severoamerický druh, ktorý patrí k najdôležitejším inváznym druhom v Európe. Na Slovensku sa prvýkrát objavila pri Lučenci v roku 1852. Je hrozbou v poľnohospodárstve (Obrázok 1), hrozbou pre biodiverzitu, preniká do prirodzených ekosystémov (Obrázok 2) a tvorí alergénny peľ, škodlivý pre ľudské zdravie.

Obr. 1

Obr. 1: Porast sóje zamorený ambróziou palinolistou, začiatok augusta, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Obr. 2

Obr. 2: Šírenie do prirodzených ekosystémov, chránené územie, začiatok augusta, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Ambrózia palinolistá je konkurencieschopná, jednoročná burina v jarných plodinách, spôsobujúca straty na výnosoch. Je vetroopelivá, jednodomá a má samčie a samičie kvety zoskupené do jednopohlavných úborov. Vyhovuje jej narušená pôda. Šíri sa krajinou, hlavne pozdĺž inžinierskych sietí, cesty, železnice či skládky odpadu. Jej doba vzchádzania je veľmi dlhá (od marca do septembra) a dokáže vyklíčiť aj z väčšej hĺbky a zakvitnúť pri neskoršom vzídení. To je dôvod, prečo je tak ťažké ju regulovať. Významným faktorom je aj to, že patrí do rovnakej rastlinnej čeľade ako jedna z kľúčových pestovaných plodín, slnečnica, Asteraceae (Astrovité) (Obrázok 3).

Obr. 3

Obr. 3: Zaburinená slnečnica, začiatok septembra, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Ako regulovať ambróziu?

Veľa sa o spôsobe jej regulácie/neregulácie hovorí, no ambrózia si užíva krajinu, často tvoriac až monokultúry aj naďalej (Obrázok 4). Čo s tým teda? Odpoveď nie je jednoduchá, no skúsime aspoň načrtnúť základné a vlastne jednoduché kroky. V každom prípade je súboj s ambróziou zdĺhavý a určite neskončí za rok, je potrebné vytrvať.

Obr. 4

Obr. 4: „Ambróziové pole“, jún, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Regulácia ambrózie môže byť úspešná iba kombináciou viacerých postupov. Vyžaduje zaradenie ozimných plodín do osevných postupov a pestovanie medziplodín spojených s mechanickým obrábaním spolu s použitím herbicídov a čistením strojov.

Ozimné plodiny vytvoria priestor pre vzchádzanie a reguláciu ambrózie pred výsevom jarnej plodiny. V tomto období je možné využiť širšiu škálu herbicídov. Počas leta sa môže ambrózia ničiť na strnisku obrábaním pôdy ešte pred jej kvitnutím (Obrázok 5).

Obr. 5

Obr. 5: Strnisko v moci ambrózie palinolistej, začiatok augusta, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Prípravu pôdy pred plánovaným výsevom jarnej plodiny sa odporúča začať realizovať aspoň mesiac vopred (napr. marec – apríl). Ambrózia začína hromadne vzchádzať pri teplote vrchnej vrstvy pôdy 6 °C. Stimuluje sa tak klíčenie a vzchádzanie a súčasne sa znižuje zásoba semien v pôde.

Prvýkrát je takto možnosť regulovať vzídenú ambróziu ešte pred výsevom jariny. Následne je miera vzchádzania buriny v jarnej plodine nižšia. Ambrózia v jarných plodinách sa môže regulovať mechanickým obrábaním v kombinácii s preemergentnými a postemergentnými herbicídmi. Netreba pritom zabúdať na zohľadnenie najvhodnejšej rastovej fázy buriny (klíčne listy, maximálne prvé pravé listy) (Obrázok 6) a odporúčané dávky herbicídov.

Obr. 6

Obr. 6: Klíčne listy ambrózie palinolistej, apríl - máj, Slovensko
(foto: Peter Tóth)

Faktom je, že ambrózia vzchádza v apríli až máji. V máji je vhodné použiť herbicídy a následne koncom mája siať. Odporúča sa tiež zbierať najviac zamorené polia ako posledné a následne dôkladne vyčistiť stroje, aby sa zabránilo šíreniu semien ambrózie.

Viete že?

  • Ambrózia palinolistá produkuje veľké množstvo semien (3 000 až 10 000 na rastlinu), ktoré sú veľké 3,5 mm.
  • Novo vytvorené semená sú dormantné a klíčia až na ďalší rok po prekonaní chladového štádia. Sú životaschopné 30 – 40 rokov.
  • 75 % semien ambrózie klíči z hĺbky 0 – 4 cm.
  • Jednou z hlavných charakteristík ambrózie je veľká produkcia peľu. Jedna rastlina dokáže uvoľniť až jednu miliardu peľových zŕn za sezónu. Najčastejšími alergickými ochoreniami sú alergická nádcha (rinitída) a astma.