Škodcovia skladovaných plodín
V období skladovania rastlinných produktov sa môžu pestovatelia stretnúť so značným množstvom škodlivých organizmov. Škodcovia, ktorí osídľujú dopestované plodiny, pochádzajú z rôznych taxonomických skupín. Keďže ide o značné množstvo škodcov, v tejto časti článku sú popísané iba niektoré z nich.
Ak porovnáme počet hospodárskych škodcov v poľnohospodárskej výrobe a skladoch, bývajú škody na skladovaných produktoch relatívne vyššie. Dopestované poľnohospodárske produkty na poli bývajú často znehodnotené škodcami v skladiskách. Na poli pri výskyte škodcov môžu poľnohospodári vykonať niekoľko nápravných efektívnych opatrení, ktoré môžu čiastočne úrodu zachrániť pred vplyvom škodlivých organizmov.
Škodcovia sa môžu do skladovacích priestorov dostať týmito spôsobmi:
- priamo spolu s napadnutou plodinou,
- činnosťou človeka (prenos škodcov na oblečení pracovníkov alebo na rôznych materiáloch či pomôckach),
- činnosťou iných živočíchov (hlodavcami alebo vtákmi, ktoré prenášajú hmyz, roztoče),
- aktívnym vnikaním škodcov do priestorov, ktoré slúžia na uskladnenie plodín,
- do produktu sa často dostávajú aj z miestnych zdrojov (napr. z odpadov, zlých hygienických podmienok skladovania plodín, znečistených podláh a pod.).
Na skladovaných produktoch možno pozorovať rôzne druhy roztočov, pričom najvyšší význam sa pripisuje skladokazu múčnemu (Acarus siro). Tento kozmopolitný druh je jedným z najbežnejších a zároveň aj najväčších škodcov v skladoch.
|
Obr. 1: Skladokaz múčny (Acarus siro) |
Vyskytuje sa najmä v krajinách mierneho pásma, bežný je v Európe, Amerike aj Ázii. Okrem výskytu v skladoch alebo domácnostiach sa s ním môžeme stretnúť aj vo voľnej prírode, ba dokonca aj v norách hlodavcov. Pre škodcu je typické oválne telo, biele sfarbenie a lesk. Predná časť tela a prvý pár končatín má fialový alebo červenkasto-hnedý odtieň. Povrch tela je pokrytý krátkymi chĺpkami. Na zadnej časti tela sa nachádzajú dva páry dlhých bŕv. Vajíčko je biele, oválne a podlhovasté. Škodcu môžeme pozorovať v múke, múčnych výrobkoch, otrubách, ovsených vločkách, ale aj v sušenom ovocí, syroch, krmivách a rôznych semenách, ako sú obilniny alebo olejniny. Pre škodcu nie je nezvyčajná ani kozumácia substrátov živočíšneho pôvodu. Škodlivosť stúpa s jeho početnosťou. Ak príde k silnému premnoženiu, dochádza k zvýšeniu teploty substrátu, v ktorom škodca žije. Pri zlých podmienkach skladovania a vlhkosti nad 15 %, dochádza k masovému výskytu skladokazu múčneho. Škodca spôsobuje zníženie klíčivosti zŕn a zhoršuje ich kvalitu pri použití na pekárske výrobky. Skladokaz múčny prenáša škodlivé mikroorganizmy. Bolo dokázané, že po konzumácii výrobkov z napadnutých plodín sa môžu prejaviť u ľudí alergické reakcie.
Roztoč ničivý (Glycyphagus (synonymum Lepidoglyphus) destructor) škodí na podobných substrátoch ako skladokaz múčny. Preferuje obilniny, sušenú zeleninu, osivá a ďalšie skladované materiály rastlinného pôvodu. Menej často ho môžeme pozorovať v semenách prosa siateho, ľanu siateho a múke. Aj tento škodca je kozmopolitný druh s častým výskytom v Európe a Ázii. Ak sa zrno pred jeho skladovaním dobre vyčistí, vyskytuje sa iba zriedka. Žije v hniezdach vtákov, čmeľov, hlodavcov a v organických odpadoch v blízkosti ľudských príbytkov. Pre samičky je typický oválny tvar tela, samček má hruškovitý tvar. Telo je belavého sfarbenia. Optimálnymi podmienkami pre pre vývin je teplota 24-29 °C a vlhkosť skladovaného obilia nie menej ako 14 %.
|
Obr. 2: Roztoč ničivý (Glycyphagus (synonymum Lepidoglyphus) destructor) |
Podobný skladokazovi múčnemu je aj roztoč zhubný (Tyrophagus putrescentiae), ktorý je dôležitým skladovým škodcom. Vyskytuje sa aj v poľných podmienkach na rastlinných zvyškoch alebo v norách hlodavcov. Škodca môže spôsobovať alergie a dermatitídy. Často je pozorovaný na olejnatých semenách, obilninách a výrobkoch z obilnín. S obľubou sa vyskytuje aj na substrátoch sušených bylín či iných skladovaných materiáloch. Samček je v porovnaní so samičkou menší, obaja majú belavé sfarbenie. Pri optimálnych podmienkach trvá vývin jednej generácie asi 2-3 týždne. Skladované produkty napadnuté vyššie spomenutými druhmi roztočov spôsobujú štipľavý zápach napadnutých produktov, zhoršujú klíčivosť zŕn, v produktoch sa nachádzajú exúviá s brvami a zároveň aj výkaly škodcov.
|
Obr. 3: Roztoč zhubný (Tyrophagus putrescentiae) |
A aká je najúčinnejšia ochrana pred výskytom roztočov? Po vyskladnení substrátov je potrebné skladové priestory dôkladne vydezinfikovať a hlavne odstrániť akýkoľvek materiál, na ktorom sa škodcovia môžu vyvíjať. Pred uskladnení je potrebné dbať na dôkladné vyčistenie zrna od prímesí. Kontrola výskytu uvedených škodcov sa robí preosiatím substrátu sitom nad tmavým papierom a zhodnotením zastúpenia škodcov v substrátoch. Potrebné je aj dodržiavať vhodné podmienky skladovania, predovšetkým vlhkosť, ktorá má byť 13,4 %. V skladovacích priestoroch sa odporúča udržiavať nízku teplotu a ak je to možné, odporúča sa likvidovanie škodcov zmrazením substrátu. Pri silnom napadnutí substrátu sa odporúča mechanické prečistenie napadnutého substrátu a následne spálenie získaného odpadu. Výskyt spomenutých škodcov v substráte, ako je napr. múka, možno zistiť tak, že substrát vložíme do čistej sklenenej nádoby. Po určitom čase sa objaví na predtým čistom okraji na substráte jemný poprašok.
V období skladovania rastlinných produktov môžu poľnohospodári okrem roztočov pozorovať výskyt švába obyčajného a rusa domového. Oba druhy švábov patria k veľmi obtiažnemu hmyzu. Ochrana proti nim si často vyžaduje náročné systémové opatrenia.
Šváb obyčajný (Blatta orientalis L.) je v našich podmienkach veľmi rozšíreným a rovnako škodlivým druhom ako rus domový (Blattella germanica L.). Pre švába obyčajného je typický intenzívny zápach. Šváb obyčajný je kozmopolitným druhom, ktorý znečisťuje potraviny rastlinného aj živočíšneho pôvodu.
|
Obr. 4: Šváb obyčajný (Blatta orientalis L.) |
|
Obr. 5: Rus domový (Blattella germanica L.) |
Požiera dokonca aj látky, ktoré obsahujú celulózu. Typické sú silné hryzadlá, vďaka ktorým dokáže zničiť tvrdé produkty. Vyskytuje sa aj v skleníkoch, kde jeho prítomnosť môžu dokázať požerky na mladých rastlinách alebo kvetoch. Napadnuté substráty škodca znehodnotí nielen zápachom, ale aj výskytom mŕtvych jedincov. Dospelé jedince sa vyznačujú tmavohnedým sfarbením, krovky u samcov sú hnedé s načervenalou žilnatinou. Pre samičky sú typické jednofarebné krovky. Samička švába obyčajného kladie v priemere asi 100 vajíčok počas roka. Larvy sa v priebehu svojho života zvliekajú približne 6-krát. Vývoj jednej generácie trvá až 4 roky, avšak pri vhodných podmienkach (teplota prostredia nad 25 °C) môže vývoj jednej generácie prebehnúť za jeden rok. Šváb obyčajný je nočným živočíchom, počas dňa sa šváby skrývajú na temných miestach. Dokáže prenášať rôzne druhy chorôb. Rus domový, ktorého zápach nie je taký intenzívny, škodí rovnako ako šváb obyčajný. Rovnako aj tento škodca znehodnocuje potraviny svojimi výkalmi. Na rozdiel od švába obyčajného, ak sa rus domový premnoží napríklad v obchode s potravinami, môže byť bežne pozorovaný v regáloch s tovarom aj počas dňa.
Za pôvodnú oblasť výskytu sa považuje Afrika, odkiaľ sa postupom času šíril do ďalších častí sveta. Škodca sa živí substrátmi rastlinného aj živočíšneho pôvodu, ktoré sú často potravou aj pre človeka (chlieb, výrobky z múky, zelenina, cukrárske výrobky). Rus domový môže prenášať baktérie, ktoré po kontaminovaní potravy môžu spôsobiť tvorbu jedovatých látok, dyzentériu alebo hnačku. Telo rusa domového má hrdzavo-žltú farbu, červenkastú hlavu a štít s dvoma pozdĺžnymi tmavšími pásmi. Jedna generácia rusa domáceho sa dokáže vyvíjať v závislosti od teploty prostredia 2-6 mesiacov. Aj rus domáci vylieza prevažne len v noci, a preto je na začiatku jeho výskytu veľmi ťažké spozorovať jeho prítomnosť, aj keď ide o hmyz, ktorý dorastá do značnej veľkosti. V porovnaní so švábom obyčajným má schopnosť pohybovať sa po šikmých a hladkých plochách. K preventívnym opatrenia patrí udržiavanie čistých skladov, ktoré je potrebné pravidelne kontrolovať. V miestnostiach je potrebné preveriť možné miesta vstupu škodcu, ako sú štrbiny pozdĺž elektrického vedenia a vodovodného potrubia, medzery na oknách a dverách. Podľa možností treba tieto medzery uzavrieť. Pri výskyte oboch škodcov je potrebné aplikovať insekticídne prípravky. Výber prípravkov závisí od priestoru, v ktorom sa aplikujú. Na zistenie úkrytov sa odporúča zapnúť v noci svetlo v miestnosti a sledovať, kam škodcovia unikajú.
V skladovaných obilninách môžu pestovatelia spozorovať plocháča skladového (Oryzaephilus surinamensis), ktorý je v súčasnosti rozšírený po celom svete. Za pôvodnú oblasť jeho výskytu sa považuje severná Afrika a Stredomorie. Skladované produkty bývajú znečistené imágami a rôznymi vývojovými štádiami škodcu, tiež trusom a zvlečenými pokožkami. Škodca pre svoj úkryt využíva hlbšie časti uskladnených plodín, ktoré sa vyznačujú vyššou vlhkosťou a tiež teplotou. Často je s prítomnosťou škodcu spojené aj vyvíjanie sa saprofytických húb. V priebehu roka sa vyvinú 2-3 generácie. Pri škodcovi sú dôležité predovšetkým preventívne opatrenia a to predovšetkým udržiavanie čistoty skladov. Rovnako je potrebné pravidelne kontrolovať uskladnené produkty a napadnuté obilniny mechanicky očistiť alebo úplne zlikvidovať. Pre zničenie škodcu je možné vystaviť napadnutý materiál teplotám nad 52 °C alebo teplotám pod bodom mrazu. Odporúča sa v skladovacích priestoroch udržiavať teplotu pod 18 °C, pričom obilniny sa majú skladovať pri relatívnej vlhkosti pod 13 %.
|
Obr. 6: Plocháč skladový (Oryzaephilus surinamensis) |
Sprievodnými prejavmi prítomnosti múčiara obyčajného (Tenebrio molitor) v skladovaných materiáloch sú požerky, trus a rôzne štádiá škodcu. Zo skladovaných plodín cítiť nepríjemný potuchnutý zápach. Vhodnými substrátmi sú predovšetkým obilniny. Škodca vyžiera zrná obilnín, pričom napadnuté produkty strácajú schopnosť dlhšieho uskladnenia. Poškodené semená strácajú svoju klíčivosť. Rýchlosť vývinu jednej generácie závisí od podmienok, zvyčajne je jeden rok. Ochrana pred škodcom je podobná ako pri plocháčovi skladovom.
|
Obr. 7: Múčiar obyčajný (Tenebrio molitor) |
Potemník skladový (Tribolium cofusum) osídľuje rôzne substráty rastlinného pôvodu, predovšetkým obilniny, strukoviny, olejniny ale dokonca aj sušenú zeleninu či ovocie. Škodca pochádza z Afriky a je rozšírený po celom svete. Ako aj pri iných škodcoch skladovaných plodín, odporúča sa udržiavať skladovacie priestory v čistote. Vhodná je vlhkosť skladovaných plodín do 12 %. V zimnom období sa odporúča podľa niektorých autorov vetrať, nakoľko nízke teploty spomaľujú vývin škodcu, ba dokonca ho zabíjajú. Sprievodným znakom prítomnosti škodcu v substráte je zápach, rôzne štádiá vývoja škodcu, požerky a trus. Škodca vylučuje látku, ktorá spôsobuje kyslastý zápach napadnutých rastlinných plodín. Z ochranných opatrení sa odporúča vyskladniť všetky napadnuté materiály, skladované priestory vyčistiť a ošetriť insekticídmi prostriedkami. Ešte pred naskladnením nových materiálov sa odporúča postrek zopakovať.
|
Obr. 8: Potemník skladový (Tribolium cofusum) |
Ďalším zo zaujímavých škodcov skladovaných plodín je rušník skladový (Trogoderma granarium). Larva škodcu na uskladnených materiáloch vytvára nepravidelné požerky. Napadnutý materiál je znehodnotený zvlečenými pokožkami lariev. Škodca je v našich podmienkach bežne rozšírený, pochádza pravdepodobnej z Prednej Ázie a z Indie. Vhodnými substrátmi sú dlhšie skladované obilniny a rôzne druhy olejnín, či strukovín. Aj pri tomto škodcovi platí dodržiavanie vhodných podmienok skladovania, pričom v zime sa odporúča teplotu skladovaných priestorov udržiavať pod 10°C. Napadnutý materiál sa odporúča vystaviť vysokým teplotám (55 °C počas 10 minút).
|
Obr. 9: Rušník skladový (Trogoderma granarium) |
Článok o škodcoch v skladoch uzatvárajú dva druhy zrniarov, ktorí sa v našich podmienkach bežne vyskytujú. Jedná sa o zrniara čierneho (Sitophilus granarius) a zrniara kukuričného (Sitophilus zeamais). Prvým príznakom napadnutia plodín zrniarom čiernym je zvýšená teplota a vlhkosť skladovaného materiálu. Pri zvýšenom zastúpení škodcu cítiť nepríjemný plesnivý zápach. Zrná obilnín, ktoré sú pre škodcu vhodným substrátom, sú úplne vyžrané a zostáva z nich iba obal. Predpokladá sa, že škodca pochádza z Orientu. Najviac bol pozorovaný na substrátoch raže, pšenice a jačmeňa. Nepriamo škodí aj tým, že vytvára v napadnutom rastlinnom materiáli podmienky, ktoré sú vhodné pre rozvoj iných škodlivých mikroorganizmov, prípadne škodcov.
|
Obr. 10: Zrniar čierny (Sitophilus granarius) |
|
Obr. 11: Zrniar kukuričný (Sitophilus zeamais) |
Vhodnými podmienkami pre vývin zrniara čierneho je 25-30 °C. V takýchto teplotných podmienkach trvá vývin jednej generácie zhruba 6 týždňov a pri teplote 18 °C asi tri mesiace. V skladoch, ktoré nie sú vyhrievané sa vyvinú dve generácia, zatiaľ čo vo vyhrievaných 3-4 generácie za rok. V priebehu roka možno v napadnutom materiáli nájsť všetky vývinové štádia škodcu. Zabrániť jeho výskytu možno udržiavaním čistoty v skladovacích priestoroch. Dôležitá je aj preventívna dezinfekcia pomocou insekticídov pred uložením rastlinného materiálu do skladu. Ak sa relatívna vlhkosť udržuje pod 12 %, škodca sa nevyvíja a hynie. Rovnako aj nízke teploty spôsobujú úhyn zrniara čierneho.
Podobné príznaky napadnutia rastlinného materiálu sa prejavujú aj pri prítomnosti zrniara kukuričného, ktorý okrem zŕn obilnín škodí aj na iných skladovaných produktoch s obsahom škrobu. Za pôvodnú oblasť výskytu zrniara kukuričného možno označiť Južnú Ameriku. Tento teplomilný druh pri teplotách pod bodom mrazu hynie. V porovnaní s inými druhmi zrniarov, zrniar kukuričný dokáže pomerne dobre lietať. Samičky do každého vyhryzeného otvoru v zrne kladú jedno vajíčko a otvor následne uzavrú tuhnúcim sekrétom. V priebehu svojho života samičky nakladú zväčša 300 kusov vajíčok. V priebehu jedného roka sa môže vyvinúť 7-8 generácií škodcu. Napadnutý substrát sa odporúča vystaviť v zimných mesiacoch nízkym teplotám, nakoľko zrniar kukuričný je teplomilný druh. Z pokusov bolo dokázané, že pri teplotách v skladoch udržiavaných pod 0 °C aspoň jeden deň, prežíva menej ako 1 % imág a menej ako 10 % lariev. Ostatné ochranné opatrenia sú rovnaké ako pri vyššie popísanom druhu.
