Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS zaviedlo kategóriu tzv. základných látok. Základná látka musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

1. nie je problémová látka,
2. nemá prirodzenú schopnosť narušiť endokrinný systém a nemá neurotoxické alebo imunotoxické účinky,
3. prevažne sa nepoužíva na účely ochrany rastlín, ale napriek tomu je užitočná pri ochrane rastlín, buď priamo, alebo v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a jednoduchého rozpúšťadla,
4. neuvádza sa na trh ako prípravok na ochranu rastlín.

Pre účely tohto nariadenia sa za základnú látku považuje účinná látka, ktorá spĺňa kritériá pre „potraviny“ podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.

V rokoch 2021 a 2022 bola na stránke agroporadenstva publikovaná séria príspevkov o základných látkach, ktoré je možné použiť ako alternatívnu náhradu pesticídnych prípravkov pre ochranu rastlín a poľnohospodárskych produktov a na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov. Využívanie základných látok je nateraz skôr ojedinelé a to aj napriek dĺžke obdobia, ktoré uplynulo od schválenia prvej základnej látky v roku 2014. Skupina týchto látok tvorí samostatnú kategóriu popri bežných pesticídoch či pomocných látkach.

Rozsah použitia základných látok je pomerne široký, s ohľadom na ich počet, funkciu ochrany, cieľový škodlivý organizmus i cieľovú skupinu rastlín. Tieto látky sú pre rastliny účinné a bezpečné a nemajú žiadne riziko pre pôdu, povrchové a podzemné vody.

V roku 2022 Európska únia schválila chitozán ako v poradí 24. základnú látku. Chitozán patrí medzi elicitory, teda prírodné biokontrolné prostriedky na zlepšenie zdravia rastlín. Chitozán bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2022/456 z 21. marca 2022. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 28. januára 2022 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky chitozán (SANTE/10594/2021 – Rev. 1).

Chitozán je lineárny katiónový polysacharid zložený z náhodne distribuovaného viazaného (1-4) D-glukozamínu a N-acetyl-D-glukozamínu vyrábaného komerčne deacetyláciou chitínu, ktorý je súčasťou exoskeletu kôrovcov a bunkových stien niekoľkých húb. Chitozán je látka hubového pôdu, ktorá sa extrahuje z mycélia Aspergillus niger. Kmeň Aspergillus niger, ktorý sa používa ako surovina na výrobu chitozánu, pre účely ochrany rastlín, musí byť kmeň, ktorý je geneticky nemodifikovaný, nepatogénny, netoxický pre ľudí a zvieratá a nesmie produkovať mykotoxíny, najmä ochratoxín A.

Chitozán bol schválený ako rastový elicitor, zvyšuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Postreky s roztokom práškového chitozánu sa používajú pre olivovníky (Olea europaea), vinič hroznorodý (Vitis vinifera), trávniky a pasienky zložené z mätonohu trváceho (Lolium perenne), mätonohu mnohokvetého ( Lolium multiflorum), timotejky lúčnej (Phleum pratense), rôznych okrasných tráv zahŕňajúcich aj ozdobnicu čínsku, tráv na športoviskách a golfových ihriskách, postrekujú sa nim okrasné rastliny ako pryšec lesný (Euphorbia amygdaloides subsp. Robbiae), magnólia ( Magnolia), pryšec Griffithov (Euphorbia griffithii), pajazmín (Philadelphus), buk lesný (Fagus sylvatica), topoľ (Populus spp.), hebe (Hebe spp.), slivka (Prunus sp.), gaultéria (Gaultheria), hruška (Pyrus sp.), javor (Acer), ruža (Rosa), skalník (Cotoneaster), ostružina (Rubus), bršlen (Euonymus), orgován (Syringa), zlatovka ( Forsythia) a čučoriedka (Vaccinium).

Postreky roztokom chitozánu sa realizujú aj pre bobuľové ovocie a drobné ovocie, zeleninu, obilniny, koreniny a krmoviny. Zároveň sa používa aj na ošetrenie semien obilnín a repy cukrovej, na ošetrenie sadiva zemiakov a pozberové ošetrenie lúpateľného ovocia ako banánovník obyčajný (Musa x paradisiaca), aktinídia čínska (kiwi) (Actinidia chinensis), hruškovec americký (avokádo) (Persea americana), mangovník indický (Mangifera indica), ananás pestovaný (Ananas comosus) a citrónovník (Citrus sp.).

Chitozán sa aplikuje postrekom v množstve 50 až 200 g chitozánu na 100 litrov postrekovej vody, pričom celková dávka účinnej látky pre jednu aplikáciu je 100 až 800 g.ha^-1. Počas vegetácie sa odporúča uskutočniť 4 až 8 postrekov v dvojtýždňových intervaloch. Postrek sa pripravuje dvoma spôsobmi:

1. príprava: prášok chitozánu sa pridá do nádrže naplnenej do polovice vodou, pričom prášok musí byť rovnomerne rozložený po povrchu vody. Počas pridávania zvyšnej vody je potrebné zmes intenzívne miešať.
2. príprava: chitozánový prášok sa môže rozpustiť vo vode s pH < 5. Kyslosť vody by mala byť regulovaná pridaním 7 ml octu (8 % kyseliny octovej) na jeden liter vody. Obidve pripravené zmesi je potrebné ihneď aplikovať.

Chitozán sa používa aj na ošetrenie osiva obilnín a cukrovej repy a sadiva zemiakov v dávke 50 až 100 g chitozánu na 100 litrov vody pri obilninách a zemiakoch a 50 až 200 g chitozánu na 100 litrov vody pri cukrovej repe.

Pre pozberové ošetrenie ovocia sa po zbere úrody realizuje ponorenie ovocia do roztoku chitozánu. Používa sa maximálne 2 % roztok chitozánu, pričom ponorenie trvá veľmi krátku dobu (od niekoľkých sekúnd do maximálne jednej minúty). Následne sa ovocie suší na vzduchu. Na povrchu ovocia sa vytvorí veľmi tenký povlak.

Podrobné podmienky použitia chitozánu v ochrane rastlín sú v slovenskom jazyku dostupné na web-stránke Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195).

Použitie základných látok má opodstatnenie v ekologickom poľnohospodárstve. Základné látky sa stali aj súčasťou „Zoznamu prípravkov na ochranu rastlín, pomocných prípravkov a základných látok povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe“ aktualizovaného 15. júla 2022. V tomto zozname sú uvedené základné látky, zvýraznená je ich funkcia a rozsah použitia.

Použitie základných látok vrátane chitozánu môže mať pozitívny vplyv na zníženie nebezpečenstva kontaminácie životného prostredia rezíduami pesticídnych prípravkov a pre človeka bude mať prínos z hľadiska zníženia zaťaženia potravového reťazca rizikovými látkami, čo prispeje k zvýšeniu produkcie bezpečných potravín.

Poďakovanie:

Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci „Využitie základných látok v ochrane rastlín“ financovanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti