Ambrózia palinolistá
Šírenie ambrózie sa veľmi urýchlilo koncom 90-tych rokov aj neskôr, keď vážne ekonomické problémy v poľnohospodárskej prvovýrobe zapríčinili pokles starostlivosti o zaburinenosť areálov podnikov a nevyužívaných hospodárskych stavieb aj okolitých plôch ako sú silážne žľaby, komposty, starý maštaľný hnoj a odľahlé plochy dvorov. Týkalo sa to aj okolia síl ale aj železničných staníc aj iných miest, ktoré sú ľudskou činnosťou narušované. Tieto stanovištia ostávajú často aj dnes ponechané bez potrebnej starostlivosti.
|
Obr. 1: Lem tvorený ambróziou pri ceste |
Popis
Jednoročná rastlina, vysoká 10 až 200 cm. Stonka je priama, nerozkonárená alebo až bohato rozkonárená, na priereze tupo štvorhranná alebo okrúhla, chlpatá alebo plstnatá. Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, v obryse vajcovité až kopijovité, jednoducho až trikrát perovitostrihané, zvyčajne dvakrát perovitostrihané a chlpaté. Na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené.
Koreň je kolovitý a siaha do značnej hĺbky. Ambrózia je jednodomá rastlina s jednopohlavnými úbormi. Samčie úbory môžu obsahovať do 200 kvetov žltej farby. Samičie úbory sú menej početné, jednokveté, rastúce v pazuchách horných listov. Opeľovanie podporujú vysoké denné teploty a výrazné rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Plodom je nažka svetlohnedej farby, trvalo obalená listeňmi zákrovu, dlhá do 4 mm. Na vrchole je osteň dlhý až 2 mm. Pod ním je niekoľko ostnitých výrastkov.
|
Obr. 2: Semená ambrózie |
Kvitne od augusta do októbra. Rozmnožuje sa výhradne generatívne. Patrí medzi vetroopelivé rastliny. Na rastline môže dozrieť až do 5 000 nažiek, na solitéroch rastúcich v dobrých podmienkach aj oveľa viac. Klíčne listy široko elipsovité 3 – 5 mm dlhé a 2,5 – 4 mm široké. Hypokotyl je plstnatý, červenkastej farby. Prvé listy protistojné, stopkaté, jeden krát perovito strihané, v obryse vajcovité. Rastlina slabo vonia palinou a obsahuje silice s obsahom terpenických uhľovodíkov. Semená obsahujú 1% oleja. V oblasti pôvodného výskytu sa používa aj ako liečivá rastlina.
|
Obr. 3: Klíčne listy |
Nie je náročná na pôdny typ a druh. Je ekologicky veľmi prispôsobivá a dokáže rásť aj na veľmi plytkých, suchých a zasolených pôdach pri okrajoch ciest ale aj na ťažkých glejoch a pseudoglejoch s nízkym pH. Na zamokrených lokalitách vzchádza až po presušení, keď susediace plochy sú už herbicídne ošetrené a na takýchto plochách nerušenie rastie. Rastliny vzídené v priebehu leta sú schopné dokončiť vývoj a priniesť fertilné semená počas 1 mesiaca, zvlášť ako strnisková burina.
|
Obr. 4: Samičie a samčie kvety |
Rozšírenie
Pôvodná v severnej Amerike, druhotne rozšírená po celom svete. Na Slovensku sa vyskytuje v teplých oblastiach nížin s tendenciou šíriť sa do pahorkatín. Horná hranica výskytu v SR je približne 600 m, ojedinelé výskyty aj okolo 1000 m.
Ekologická charakteristika
Bohatá plodnosť a dlhovekosť nažiek dáva touto druhu možnosť šírenia do ďalších oblastí. Pôvodne ruderálna rastlina úspešne prenikla do poľných kultúr aj trvalých trávnych porastov a stala sa nebezpečnou burinou. Periódy horúčav spôsobujú výpadky pôvodnej vegetácie aj v donedávna komplexne zapojených trávnych porastov. Keďže dobre regeneruje pri kosbe, už niekoľko rokov je súčasťou mnohých TTP v nížinných oblastiach. Čím nižšie sa skosí, tým slabšia je regenerácia, ideálne pod rozkonárením stonky a v čase tesne pred začiatkom kvitnutia. Rozkonárenie môže byť veľmi nízko a kosy často nie je možné takto spustiť. Pri už masovej početnosti nie je možné ju odstrániť z krajiny a možno iba obmedzovať početnosť a rýchlosť šírenia. V nížinách je plne naturalizovaná a okrem poľnohospodárskej pôdy sa vyskytuje aj na lesných cestách, výsadbách aj okrajoch lesov.
|
Obr. 5: Neošetrená plocha na okraji úvrate |
V súčasnosti sú veľmi rozšírené ambróziové lemy ciest, odkiaľ pomerne rýchlo preniká na ornú pôdu. Fertilných býva vyše 90% nažiek. Nažky klíčia po prekonaní klíčneho odpočinku pri minimálnej teplote 6 – 7°C. Optimom pre klíčenie je 18 – 22°C pri striedavých teplotách. Klíčiť môže z hĺbky až 7 cm podľa typu a druhu pôdy. Klíčenie v poľných podmienkach trvá od apríla až do leta a značne sťažuje herbicídnu ochranu v jednotlivých plodinách. Niekedy sa vyskytuje ako strnisková burina. Je výrazne svetlomilná a neznáša zatienenie. Jej výhodou je, že rastie aj pri vyšších teplotách, pri ktorých už domáce rastliny respektíve kultúrne plodiny zastavujú rast, čo ju konkurenčne zvýhodňuje. Plody na rastline dozrievajú v septembri až novembri a na rastline sčasti ostávajú až do jari budúceho roku. Klíčivosť si uchovávajú 15 – 20 rokov, niektoré údaje uvádzajú až 40 rokov.
Na poliach s masovým výskytom ambrózie tvorí aj vyše 90% burinovej biomasy. V poľných kultúrach sa najčastejšie vyskytuje v okopaninách, kukurici, sóji a v slnečnici, ale niekedy aj v riedkych porastoch obilnín a repky. Šíri sa najmä činnosťou človeka, čiastočne aj hydrochórne alebo endozoochórne. Patrí medzi rastliny s bohatou produkciou peľu. Proteíny obsiahnuté v peľových zrnách sú nebezpečné alergény. Šírenie podporujú aj služby v poľnohospodárstve, najmä kombajny, čo možno pozorovať na pozemkoch, kde sa doteraz nevyskytovala. Prvé výskyty sú veľmi často na vjazde na parcelu. Ak sa tieto rastliny nechajú bez povšimnutia, je len otázkou času, kedy sa postupne rozšíria na celú parcelu. Dobre to vidieť v zemiakárskej výrobnej oblasti, kde sa zatiaľ vyskytuje zriedkavo.
|
Obr. 6: Katastrofálne zaburinenie slnečnice |
Regulácia
Konkurenčne je to veľmi zdatná rastlina. V porastoch neskôr vysievaných plodín môže tvoriť podstatnú časť burinného spektra. Herbicídny zásah je potrebné vykonať v skorých rastových fázach, staršie rastliny sú odolné.
|
Obr. 7: Vhodná rastová fáza na herbicídny zásah |
Všeobecným problémom pri post. aplikácii je postupné vzchádzanie ambrózie. Rastliny vzídené po aplikácii u prípravkov bez reziduálnej pôsobnosti môžu úspešne pokračovať v raste zvlášť v porastoch kde z rozličných príčin je slabšia konkurenčná schopnosť kultúrnych rastlín. Rastliny ambrózie so 4 – 6 listami sú už voči herbicídom značne odolné.
V hustosiatych obilninách a v repke ozimnej je výskyt ambrózie zriedkavý, neznáša zatienenie a v zapojených porastoch sa nepresadí. Okrem toho spektrum účinných látok je veľmi široké. V kukurici je možné použiť postemergentne mesotrione vo fáze klíčnych až 1.páre pravých listov buriny, kukurica aspoň 1 list, nicosulfuron, rimsulfuron, foramsulfuron + iodosulfuron methyl, thifensulfuron methyl+isodecylalkohol ethoxylate, foramsulfuron+iodosulfuron-methyl Na+thiencarbanzone-methyl. V cukrovej repe je navhodnejšou látkou metamitron, v sóji preemergentne metribuzin, post imazamox a thifensulfuron methyl, v ČR je registrovaný aj bentazone + imazamox. V slnečnici je možné použitie flumioxazinu, v Cl a CL plus hybridoch imazamox. Pri výskytoch na ornej pôde ale aj mimo nej je potrebné dôsledne kontrolovať populácie a zabrániť ďalšiemu šíreniu. Avšak na nepoľnohospodárskej pôde, zvlášť v opustených areáloch, skládkach je mimo kontrolu. Realita zo SR je taká, že sa šírenie nepodarilo zastaviť, skôr sa urýchlilo a pokračuje do vyšších polôh.
