Pastva na vysokohorských pasienkoch - pásť dobytok alebo ovce?
Spôsoby využívania trávnych porastov (TP) ovplyvňujú botanické zloženie a ich produkciu. Produkčné využitie TP zahŕňa kosenie a spásanie alebo kombinované využitie. V súčasnosti sa vytvárajú podmienky pre rozšírenie pastierskych chovov v súvislosti s ochranou a zachovaním týchto ekosystémov a zároveň aj s adaptáciou na zmeny klimatických pomerov. Pastevný chov bude podporovaný v rámci intervencie uvedenej v Strategickom pláne SPP na roky 2023 – 2027 (CAP Strategic Plan 2023-2027 – SLOVAKIA). Chov zvierat na pasienku má prispievať aj k ochrane klímy a zníženiu znečistenia ovzdušia vo vzťahu k emisiám amoniaku. Zníženie emisií amoniaku je možné dosiahnuť zvýšením podielu času, ktorý zvieratá strávia na pastve. Dôvodom je najmä to, že do pôdy presiakne veľké množstvo moču ešte predtým, ako močovina degraduje a unikne ako amoniak. Zachovanie pastevného chovu a pastierstva má však zásadný význam pre udržanie poľnohospodárstva v niektorých lokalitách na Slovensku. Pastva obohatila našu krajinu o niektoré typy biotopov trávnych porastov, ktoré sú dnes považované za veľmi vzácne. Podpora pastevného chovu je kompenzáciou straty príjmu v dôsledku nižšej úžitkovosti a vyšších nákladov. Zo záväzku Ekoschémy vyplýva realizovať o. i. pastvu minimálne od 1.5. do 31.10. (s výnimkou dní s nepriaznivými poveternostnými podmienkami) a zabezpečiť pasenie minimálne 120 dní pre ovce a kozy od 12 mesiacov veku a 150 dní pre jalovice od veku 12 mesiacov (pre všetky zvieratá za vybraný druh za chov – farmu, okrem povolených výnimiek napr. zvieratá krátko pred pôrodom a po pôrode, choré zvieratá a podobne). Základná potreba krmiva musí byť pokrytá pastvou a pasenie zvierat musí byť realizované podstatnú časť dňa (započítava sa aj čas presunu na pasienok).
V pohorí Veľká Fatra ležia veľké plochy vysokohorských travinno – bylinných porastov, ktoré boli v minulosti tradičnými pasienkami a ešte aj v súčasnosti sú vhodné pre pastvu dobytka a oviec. Na týchto tradičných pasienkoch bola prerušená kontinuita obhospodarovania Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR z 28. decembra 1973, ktorou bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra (CHKOVF). Vyhláškou sa obmedzil rozsah vykonávania poľnohospodárskych činností v CHKOVF a v jej ochrannom pásme. V záujme racionálneho využívania pôdneho fondu a ochrany pred eróziu sa pasenie postupne vylúčilo z týchto trávnych porastov. V roku 2002 došlo k zmene, vyhlásením o vzniku Národného parku Veľká Fatra (NPVF). Poznatky o vplyve manažmentu na trávnych porastoch ovplyvnili aj rozsah činností na území NPVF a v súčasnosti je opäť povolené pasenie mladého dobytka a oviec, no poľnohospodári už túto možnosť veľmi nevyužívajú.
Pásť dobytok alebo ovce?
V súčasnosti je to častá dilema začínajúcich farmárov. Intenzita pastvy je väčšinou považovaná za najpodstatnejší faktor, ovplyvňujúci zloženie rastlinného spoločenstva, ďalším veľmi podstatným faktorom je selektivita prežúvavcov. Cieľom bylinožravcov je maximalizovať svoj nutričný príjem, preto si vyberajú druhy, ktoré sú pre nich nutrične najatraktívnejšie, teda tie, ktoré investujú do svojho rastu a produkcie. Zvieratá preferujú mladé a šťavnaté časti rastlín s vysokým pomerom dusíka oproti uhlíku. Vyhýbajú sa rastlinným druhom, ktoré majú obranné mechanizmy, či už štruktúrne (tŕne, tuhosť), alebo chemické (sekundárne metabolity, antinutričné látky, látky spomaľujúce rozklad celulózy, toxické zložky).
Druhovo bohaté poloprirodzené trávne porasty často nie sú zdrojom príliš kvalitnej výživy, prírastky na hmotnosti zvierat a tvorba mlieka sú často nízke, ale práve vďaka bohatému druhovému zloženiu majú zvieratá vždy nejaké zdroje potravy. Selektivita jednotlivých prežúvavcov je odlišná, pretože na jednotku času musí väčší jedinec prijať väčšie množstvo biomasy. Pastva je menej selektívna, keď sa pasie stádo, než pri pastve jednotlivých zvierat, pravdepodobne preto, že sa zvieratá držia pri sebe a nemajú veľkú možnosť si vyberať. Selektivita pasúcich sa zvierat ovplyvňuje priestorové usporiadanie a množstvo chutných rastlín. Ak sa zvieratá pasú na veľmi extenzívnych pasienokoch (väčšinou sú to porasty s manažmentom ochrany prírody a pod.), zmení sa stratégia pasúcich sa zvierat, ktoré majú bežne snahu vyberať čo najkvalitnejšiu potravu a túto nahradí snaha o zisk, čo najvyššieho objemu energie, bez ohľadu na obsah bielkovinovej zložky. Túto stratégiu uplatňujú zvieratá v menej produktívnych podmienkach a v období neskoršej časti vegetačnej sezóny. Selektivita pasúcich sa zvierat vytvára heterogenitu porastov, ak si vyberajú chutnejšie druhy rastlín alebo spásajú plochy, ktoré boli nedávno spasené, pretože obrástli novou, teda aj šťavnatou biomasou. Takto vznikajú plochy nízkych porastov. V prípade snahy o zisk čo najvyššej energie ide zvieratám o to, aby mali čo najväčší príjem fytomasy rastlín na jedno odhryznutie.
Hovädzí dobytok spása aj vysoký porast, ktorý často spasie až k zemi, aby sa nemusel toľko presúvať. Porast spása do výšky 5 cm. Rastliny šklbe jazykom alebo pyskom. Preto je často považovaný za najlepšieho spásača na udržanie diverzity rastlín. Podporuje heterogenitu tým, že sa vyhýba pokaleným miestam. Čas pasenia jalovíc počas dňa na extenzívnych pasienkoch je priemerne 8 hodín. Zo štúdií sledovania denných životných aktivít jalovíc vyplýva, že priemerná doba strávená pastvou je 8 hodín, doba prežúvania 3,6 hodiny, odpočinok 3,0 hodiny a ostatné aktivity 0,6 hodiny. Dlhší pobyt zvierat na pasienkoch pokladajú viacerí autori za rizikový, pretože sa porast šliapaním a kalením znehodnotí. Ovce sa pasú 6 až 10 hodín denne, v priebehu dvoch hlavných (zavčasu ráno a podvečer) a dvoch vedľajších periód (dopoludnia, popoludní).
Ovce oproti dobytku venujú pastve väčšiu časť dňa, oveľa viac sa pohybujú po pasienkoch a majú možnosť väčšieho výberu rastlín na pasenie. Oproti krave je ovca plytší spásač, porast spása na výšku 3 cm. Hĺbka zhryzu ovce je polovičná ako pri krave a objem úst je sedminový až osminový. Ovca spása - ohryzáva porasty, ktoré pre dobytok už neobsahujú dostatočný objem biomasy na odhryznutie, zároveň sa ovce vyhýbajú kvitnúcim trávam. Vďaka rozdielu v selektivite je aj intenzívnejšia pastva týchto druhov rozdielna, pastvu kráv skôr prežijú druhy, ktoré nie sú vyhľadávané, zatiaľ čo pastvou oviec sú viac zvýhodnené druhy s prízemnou ružicou, ktoré ovca neodhryzne, hoci spása porast veľmi nízko pri zemi.
Pastva hovädzieho dobytka by mala prebiehať na pasienkoch s menej svahovitým reliéfom. Ovce sa môžu pásť aj vo veľmi svahovitom teréne. Dôvodom, prečo by sa hovädzí dobytok nemal pásť na svahovitých územiach je skutočnosť, že vzniknuté vyšliapané chodníky (prte) môžu viesť k erózii. Je nevyhnutné zohľadniť aj dobu trvania pastvy v danom území, ktorá je určená jeho nadmorskou výškou, priemernou teplotou a ročným úhrnom zrážok, teda súborom prírodných podmienok a samozrejme vo vzťahu k potrebám zvierat (druh, plemeno, kategória atď.).
Vplyv pastvy na biocenózu TP vo Veľkej Fatre
Biocenotické zloženie spásaného ekosystému predstavuje dočasnú rovnováhu a závisí od použitého manažmentu. Keď sa zmení manažment, zmení sa aj vegetácia pasienkov. Pasienkové porasty majú mnohozložkovú botanickú skladbu, ktorá sa mení v priebehu vegetácie.
Charakteristika lokality
Pôdny kryt vo Veľkej Fatre je výrazne diferencovaný v závislosti od vlastností geologického podkladu, parametrov reliéfu a podnebných zmien. Odlesnenie, spolu s relatívne veľkými úhrnmi zrážok, spôsobili odvápnenie pôd, ktoré viedlo k vzniku kambizemí modálnych so sprievodnými rendzinami vylúhovanými a rendzinami kambizemnými. Na kryštaliniku sa vyvinuli podzoly modálne. Pasienkové plochy Veľkej Fatry ležia v klimaticky chladnej oblasti. Vo vrcholových častiach Veľkej Fatry sa vyskytuje ročne 180 a viac dní, v ktorých teplota vzduchu klesne pod 0°C a 60 -70 dní s celodenným mrazom. Značné rozpätie v nadmorskej výške Veľkej Fatry sa zreteľne prejavuje aj v množstve zrážok (Graf 1). Pobyt zvierat na pasienkoch vo vysokohorskom prostredí závisí od vývoja počasia. Od mesiaca máj sme zaznamenali stúpajúci trend priemernej teploty vzduchu. Priemerná teplota pod 10°C bola zaznamenaná od mesiaca október.
Pastva jalovíc na trávnych porastov Veľkej Fatry
Pasenie jalovíc bolo realizované formou honového pasenia: hon č.1 – Kráľova Skala, hon č. 2 pod Krížnou, hon č. 3 - Kráľova Studňa (Obrázok 1). Porasty boli spásané pod dohľadom pastiera a pastierskych psov postupne, na honoch, ktoré sú od seba oddelené prirodzenými hranicami, ktoré tvoria rokliny, lesné cesty, chodníky a les. Botanické zloženie a odber vzoriek sme vykonávali pred začiatkom pastvy. Nutričnú hodnotu krmiva z pasienkov sme zisťovali na trávnych porastoch v NPVF v nadmorskej výške nad 1300 m, na plochách pasienkov pre dva pasienkové cykly počas vegetačného obdobia.
|
Obr. 1: Národný park Veľká Fatra - vysokohorské trávne pasienky |
Graf 1: Priemerná teplota vzduchu (°C) úhrn zrážok (mm)
Metódy a analýzy TP
Na TP sme každoročne pred spásaním zisťovali botanické zloženie TP (% pokryvnosti) metódou redukovanej projektívnej dominancie. Identifikovali sme diagnostické, dominantné a expanzívne taxóny biotopu. Určili sme kŕmnu hodnotu taxónov (FV) v škále: od silno až slabo jedovatý druh, škodlivý až bezcenný druh, menejhodnotný druh, hodnotný druh až vysokohodnotný druh. Z botanických zápisov a FV sme vyhodnotili kvalitu trávneho porastu.
V ďalšom kroku sme odoberali vzorky na všetkých 3 honoch, pokosením plochy 1 x 1 m, v 4 opakovaniach.Odbery vzoriek boli vykonávané po dosiahnutí pasienkovej zrelosti porastov 2 krát počas vegetačného obdobia. Zo vzoriek bola po zvážení a vysušení odobratá priemerná vzorka na stanovenie nutričnej hodnoty podľa Výnosu MP SR č. 2145/2004-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom posudzovaní a hodnotení krmív. Vo vzorkách bolo zisťované množstvo sušiny, hrubej vlákniny, hrubého proteínu, hrubého tuku, hrubého popola, minerálnych látok (Ca, P, K, Na, Mg), NDV(neutrálnedetergentná vláknina) a ADV (acido-detergentná vláknina). Obsah parametrov: ME (metabolizovateľná energia), NEL (netto energie laktácie), NEV (netto energia výkrmu), PDI (skutočne stráviteľný hrubý proteín v tenkom čreve).
Výsledky a diskusia
Kŕmna hodnota rastlinných druhov a bonita TP
Na pasienkoch (Obrázky 2 - 6) sme zaznamenávali podiely botanických skupín (Graf 2).
|
Obr. 2: Národný park Veľká Fatra - vysokohorské trávne porasty |
|
Obr. 3: NPVF – jalovice na pasienkoch pod Krížnou |
|
Obr. 4: NPVF Kráľova skala |
|
Obr. 5: NPVF Kráľova Studňa |
|
Obr. 6: NPVF Kráľova Skala - orchidey na pasienkoch |
Graf 2: Podiely (%) botanických skupín
Zistili sme stabilné priemerné zastúpenie skupiny tráv a trávam podobných druhov (75 %). Skupina leguminóz mala najvyššiu prezenciu v 1. roku (10 %). Počas experimentu sa stabilne vyskytovali taxónytráv:Deschampsia caespitosa, Briza media, Festuca rubra, Festuca sp., Poa chaixii.Na porastoch v skupine tráv dominovalaDeschampsia caespitosa, pričom jej pokryvnosť dosahovala 30 až 50 % v skupine tráv. Z leguminóz mal dominantné zastúpenie Anthyllis vulneraria.Byliny sú bežnou súčasťou trvalých trávnych porastov. Mnohé druhy nemajú výraznejší vplyv na kvalitu krmovín, pri vyššom podiele skôr kvalitu krmovín znižujú. V porastoch majú však mimoprodukčný význam. Prispievajú k zvýšeniu druhovej diverzity, majú estetickú funkciu (Obrázky 7 - 9).
|
Obr. 7: NPVF pod Krížnou - orchidey na pasienkoch |
|
Obr. 8: NPVF Kráľova Studňa - botanická snímka pred jarnou pastvou |
|
Obr. 9: NPVF Kráľova Skala - botanická snímka pred jarnou pastvou |
Na druhej strane sú v trávnych porastoch zastúpené aj hodnotné druhy, zvyšujúce príjem paše, s dietetickým významom a relatívne vysokým obsahom živín. Plantago lanceolata má na začiatku kvitnutia stráviteľnosť až 73 % a prispieva k vyššiemu príjmu paše. Hodnotným druhom je Alchemilla vulgaris . Ich protikladom sú druhy jedovaté, ktoré môžu spôsobiť nielen chronické, ale aj akútne otravy u hospodárskych zvierat. Napríklad Achillea millefolium (rebríček obyčajný) je v mladom štádiu hodnotným druhom, ale počas vegetačného obdobia klesá jeho stráviteľnosť, preto v poraste nemá presiahnuť 10 %. Zaznamenali sme aj vzácne druhynapr. Soldanella carpatica, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza maculata, Dactylorhiza majalis , Dactylorhiza fuchsii, Dactylorhiza sambucina, Dactylorhiza viridis, Listera ovata, Orchis mascula subsp. signifera, Orchis militaris, Orchis purpurea, Traunsteinera globosa .V skorom jarnom aspekte dominovali Anemone narcissiflora a Trollius altissimus,ktoré vytvárali na porastoch početné kolónie. V hodnotnom trávnom poraste sú tolerované max. do 3 % druhy s kŕmnou hodnotou (FV) od 0 do 2, do 5 % druhy s FV od 2 do 4 a do 10 % druhy s FV od 4 do 6. Na pasienkoch sme zistili, že vplyv na bonitu TP mali druhy s nízkou kŕmnou hodnotou: Hypericum macullatum(FV = - 1),Galium molugo, Jacea pratensis(FV = 3/2),Geranium pratense (FV = 2).Tieto rastlinné druhy znižovali bonitu TP. Podľa Prílohy č. 7 Nariadenia vlády č. 439/2006 Z. z., zelené hospodárske krmivá nesmú obsahovať prímes škodlivých a jedovatých rastlín a prímes menejhodnotných a nehodnotných rastlín v nich môže byť najviac 60 %.
Nutričná hodnota krmiva TP
Z našich výsledkov vyplýva, že čerstvé zelené krmivo pasienkov obsahovalo väčší podiel viazanej vody, priemerný obsah sušiny bol v prvom pasienkovom cykle 163,62 g.kg -1 a v druhom cykle 172,88 g.kg-1. Analýza organických a anorganických živín vzoriek krmiva z pasienkov bola faktorom, ktorý umožnil predikciu výživnej hodnoty krmív pasienkov. Spôsob obhospodarovania pasienkov (honové pasenie) nemal štatisticky významný vplyv na parametre nutričnej hodnoty, živín a produkciu sušiny. V tabuľke 1 a 2 uvádzame aritmetický priemer obsahu živín (vlákniny, frakcií vlákniny, netto energiu laktácie (NEL), netto energiu výkrmu (NEV) a metabolizovateľnú energiu (ME) a produkcie sušiny za obdobie 3 rokov experimentu v každom cykle. Z dusíkatých látok (N – látky) pripadá 1/4 až 1/3 na dusíkaté látky nebielkovinovej povahy, pričom ich podiel v mladých porastoch môže tvoriť až 50 %. Obsah N – látok a PDI (skutočne stráviteľné dusíkaté látky v tenkom čreve) na grafe 3.
Graf 3: Obsah N – látok a PDI (g. kg-1) v 2 pasienkových cykloch
Priemerný obsah hrubej vlákniny v krmive pasienkov bol vyšší v 1. cykle (252,14 g.kg-1) ako v 2. cykle (246,02 g.kg-1), ale naopak v 1. pasienkovom cykle malo krmivo na pasienku nižší obsah PDI, ME, NEL, NEV ako v 2. (t. j. obsah PDI bol v 1. cykle 66,54 g.kg -1 a v 2. cykle 71,71 g.kg-1, ME 8,64 MJ.kg -1 , 8,82 MJ.kg-1, NEL 4,95 MJ.kg -1 a 5,11 MJ.kg -1 a NEV 4,51 MJ.kg -1 a 4,82 MJ.kg-1).
Tabuľka 1: Priemerný obsah sušiny, vlákniny a frakcií vlákniny (g.kg-1)
Pri odchove jalovíc na pasienku sa musí rešpektovať zmena obsahu živín v trávnom poraste počas vegetácie. Na začiatku pastevného obdobia, keď je porast bohatý na dusíkaté látky, pri nízkom obsahu sušiny a vlákniny, je potrebné jalovice prikrmovať sacharidovými krmivami (siláž, obilné šroty) a suchými objemovými krmivami (seno).
Preukazné rozdiely v obsahu hrubej vlákniny a frakcií NDV a ADV v krmivách medzi pasienkovými cyklami, a ani v rokoch sa nepotvrdili. Priemerný obsah ADV krmiva pasienkov bol 293,03 g.kg-1až 312,86 g.kg-1, teda existuje predpoklad, že ADV krmiva z paše bude poskytovať v pasienkovej zrelosti porastu optimálnu úroveň. Acidodetergentná vláknina ADV – je podzložkou NDV a tvorí ju celulóza (45 – 65 %) a lignín (10 – 20 %). NDV poskytuje energiu pre mikrobiálnu syntézu a zaisťuje správnu funkciu bachora. Priemerný obsah NDV bol v 1. cykle 468, 01 g.kg -1 a v 2. cykle 480, 06 g.kg-1, teda vyšší ako je optimum (45 %). Neutrálne detergentná vláknina limituje príjem krmiva. Čím je koncentrácia NDV v krmive vyššia, tým menej sušiny krmiva môže zviera prijať. Jalovice vo veku 6 mesiacov majú príjem 15 – 20 kg.deň -1 a jalovice staršie ako 1 rok cca 25 – 30 kg.deň -1 pasienkového porastu.
Tabuľka 2: Priemerný obsah N – látok, PDI (g.kg-1) a energie ME, NEL a NEV (MJ.kg-1)
Obsah minerálov v krmive TP
V krmive vysokohorských pasienkov sme zistili priemerný obsah draslíka a horčíka vyšší ako je optimum, a to v obidvoch pasienkových cykloch, naopak vápnik, sodík a fosfor mali nižší obsah (Tabuľka 3).
Tabuľka 3: Priemerný obsah minerálnych prvkov
Tabuľka 4: Pomer makroprvkov
V krmivách z pasienkov bol jednoznačne v najvyšších koncentráciách obsah draslíka, čo je spôsobené vysokým podielom botanickej skupiny tráv. Z minerálnych látok v trávach prevažuje najmä draslík. Neprimerane vysoký obsah draslíka v rastlinách zvyšuje aj nebezpečenstvo pasienkovej tetanie zvierat. Vzhľadom na fyziologické požiadavky zvierat viacerí autori uvádzajú, že pasienkový porast, ako hlavný zdroj výživy polygastrických zvierat v horských a podhorských oblastiach, by mal v sušine obsahovať 2,8 – 3,5 g.kg -1 P, 20 g.kg-1K, 5 – 7 g.kg -1 Ca, 2,5 g.kg -1 Mg a 2 g.kg -1 Na. V tabuľke 4 uvádzame pomer minerálnych prvkov, ktorý je veľmi dôležitý pre príjem krmiva formou paše. Pomer Ca: P je u tráv užší než u ďatelinovín a pohybuje sa v rozpätí od 1,3 – 2,1:1. Avšak v krmivách z vysokohorských pasienkov sme zistili vyšší podiel vápnika a pomer obsahu minerálov Ca : P nebol optimálny. Z hľadiska prebytku vápnika vo fytomase je potrebné bilancovať minerálnu výživu.
Záver
Fenologická fáza je rozhodujúcim faktorom pre kŕmnu hodnotu rastlín, a tým aj kvalitu pasienkového porastu. Z výsledkov práce vyplýva, že rozdiely v obsahu sledovaných parametrov výživnej hodnoty v krmivách z vysokohorských pasienkov počas 3 rokov medzi 1. a 2. pasienkovým cyklom neboli štatisticky preukazné. Nižšie hodnoty PDI, NEV a NEL súvisia s fenologickou fázou bylinnej zložky pasienkov. Pasienkovú zrelosť porastov určuje fenologické štádium vývoja tráv, t. j. keď dominantné trávy v poraste ukončujú odnožovanie a začínajú tvoriť steblá. Práve v tomto štádiu je paša pre zvieratá aj z hľadiska výživy lepšie stráviteľná a vhodná pre zabezpečenie optimálneho príjmu sušiny krmiva zvieratami, lebo rastliny už neobsahujú taký vysoký podiel vody. Výživná hodnota je v úzkom vzťahu s koncentráciou vlákniny, prítomnosťou lignínu a jeho väzby na celulózu a hemicelulózu. Neutrálnedetergentná vláknina je najpresnejším ukazovateľom štrukturálnych zložiek bunkových stien rastlín a je vo veľmi úzkom korelačnom vzťahu k príjmu sušiny, celkovej aktivite prežúvania a limituje stráviteľnosť živín jednotlivých krmív. Z výsledkov vyplýva, že trávne porasty v nadmorskej výške 1300 – 1345 m, v štádiu pasienkovej zrelosti poskytovali krmivo pre jalovice počas troch rokov na stabilnej úrovni.
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla v rámci úlohy Rezortného projektu: „Environmentálne prínosy inovatívnych stratégií obhospodarovania trávnych porastov a využitia krajiny“, vďaka podpore kontraktu číslo 720/2023/MPRVSR–930
