Pravidelné hodnotenie množstva nadojeného mlieka a počtu somatických buniek v chove bahníc - kľúč k úspešnému chovu
Cieľom každého chovateľa dojných zvierat je zabezpečiť čo najvyššiu produkciu mlieka a dobrý zdravotný stav chovaných zvierat. V chove dojníc je sledovanie množstva nadojeného mlieka, základných zložiek a počtu somatických buniek bežnou rutinou. Avšak v chove malých prežúvavcov, či už dojných oviec, alebo kôz, nie je sledovanie množstva nadojeného mlieka, základných zložiek a počtu somatických buniek bežnou rutinou. Skôr naopak, stretávame sa len s nízkym počtom fariem pravidelne sledujúcich a vyhodnocujúcich produkciu mlieka. Dokonca len zopár fariem sleduje počet somatických buniek v mlieku a robí na základe toho chovateľské rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že sledovanie množstva nadojeného mlieka a počtu somatických buniek v mlieku a vyhodnocovanie týchto údajov dokáže identifikovať zvieratá, ktoré je vhodné vyradiť z dojenia či už z dôvodu poklesu produkcie mlieka, alebo zdravotných problémov - subklinická mastitída. Subklinická mastitída je skrytý nepriateľ nielen technologickej a hygienickej kvality mlieka ale aj množstva vyprodukovaného mlieka. Preto údaj o počte somatických buniek poskytuje chovateľovi informáciu o zdravotnom stave vemena bahníc a je tak schopný prijať vhodné chovateľské opatrenia.
V rámci riešených výskumných projektov sme sa venovali pravidelnému sledovaniu množstva nadojeného mlieka a počtu somatických buniek v mlieku dojných bahníc. Tento výskum prebiehal od roku 2019. V mesačných intervaloch počas dojnej periódy sme sa zamerali na sledovanie množstva nadojeného mlieka a taktiež počtu somatických buniek v mlieku jednotlivých bahníc a tým aj identifikácie možných zdravotných problémov mliečnej žľazy počas laktácie.
|
Obr. 1: Vedeckí pracovníci v akcii |
Toto pravidelné sledovanie nám umožnilo efektívne vybrať zvieratá či už na základe množstva nadojeného mlieka za laktáciu a tiež na základe dobrého zdravotného stavu mliečnej žľazy do ďalšieho chovu a vyradiť zvieratá s nízkou produkciou mlieka, ktorá je vo výraznej miere spôsobená práve zdravotnými problémami mliečnej žľazy v podobe suklinických mastitíd. Na grafe 1 je počiatočný stav, kedy v danom stáde v roku 2019 bolo 35 % zvierat s počtom somatických buniek nad 200 tisíc/ml mlieka. Musíme podotknúť, že uvedený stav je výrazne lepší v porovnaní s ostatnými farmami.
|
Graf 1: Frekvencia distribúcie počtu somatických buniek (%) v jednotlivých rokoch (vzorky mlieka v jednotlivých triedach počtu somatických buniek) |
Na uvedenej farme sa už pred rokom 2019 realizovali protimastitídne opatrenia. Počas štyroch rokov sledovania sme identifikovali a následne vyradili bahnice s dlhodobo vysokým počtom somatických buniek v mlieku a tým znížiť mikrobiálny tlak na bahnice so zdravou mliečnou žľazou. Takýmto prístupom sa nám podarilo znížiť a následne udržať nízky počet somatických buniek v mlieku jednotlivých bahníc (Graf 1). Uvedené opatrenia významne zlepšili celkový stav zdravia vemena bahníc, čo sa prejavilo aj v celkovom počte somatických buniek v mlieku v tanku, kde sme dosiahli hodnoty pod 400 × 103 buniek/ml. Takéto hodnoty nedosahujú mnohí chovatelia bahníc a v niektorých prípadoch aj dojníc. Je potrebné zdôrazniť, že podobne ako to platí pri dojniciachplatí to aj pre bahnice, že zdravá mliečna žľaza má nízky počet somatických buniek. Vo všeobecnosti sa udáva, že pre ovce je vyšší počet somatických buniek fyziologicky daný, čo však nie je pravda. Určitým negatívnym faktorom môže byť štádium laktácie, kde pozorujeme nárast počtu somatických buniek počas laktácie. Avšak uvedený nárast počtu somatických buniek je len v minimálnom rozsahu ako je uvedené v grafe 2.
|
Graf 2: Frekvencia distribúcie počtu somatických buniek (%) v roku 2022 v jednotlivých mesiacoch odberov |
Aj keď sme v tomto stáde nesledovali vplyv poradia laktácie, môžeme na základne našich poznatkov konštatovať, že s narastajúcim poradím je tiež možné pozorovať tendenciu zvyšovania počtu somatických buniek v mlieku. Avšak uvedené zvyšovanie je stále len v rámci fyziologických hodnôt t.j. do približne 200 tisíc/ml mlieka.
Postupným výberom bahníc na základe nádoja a zdravotného stavu za laktáciu sa taktiež podarilo zvýšiť priemerný nádoj bahníc počas laktácie a zároveň zachovať dobrý zdravotný stav vemena (Tabuľka 1).
Tabuľka 1: Vývoj priemernej úžitkovosti na pôdoj a počtu dojených zvierat v jednotlivých rokoch štúdia.
Zvýšený priemerný nádoj za laktáciu umožnil chovateľovi znížiť počet dojných zvierat pri udržaní potrebného množstva vyprodukovaného mlieka za celé produkčné stádo. Týmto postupným sledovaním a vyraďovaním bahníc a vhodne zvolenou organizáciou práce pri dojení môže chovateľ docieliť nielen zvýšenie produkcie mlieka, zlepšenie zdravotného stavu mliečnej žľazy a tým kvality mlieka pre spracovanie, ale aj skrátenie času potrebného na dojenie (zníženie spotreby energie). Získaný čas môže využiť pre ďalšie zlepšovania ostatných aspektov chovu a manažmentu farmy dojných bahníc.
|
Obr. 2: Bahnica pri kontrole úžitkovosti |
V závere by sme radi zdôraznili, že kontrola úžitkovosti a zdravia vemena bahníc a následne spracovanie a využívanie údajov v systéme riadenia chovu je základnou chovateľskou požiadavkou v tejto zložitej ekonomickej dobe, ktorá si vyžaduje vysokú efektivitu výroby mlieka.
Poďakovanie
Práca bola realizovaná v rámci riešenia projektu APVV-15-0072 „Genetika a epigenetika produkcie ovčieho mlieka na Slovensku”, projektu APVV-21-0134 „Subklinické mastitídy v chovoch bahníc a kôz: patogény, somatické bunky a morfológia vemena“.
