Zhodnotenie vybraných výrobno – ekonomických ukazovateľov pestovania repky olejnej v rokoch 2019 - 2022
Pri pestovaní našej najvýznamnejšej olejniny sme zaznamenali priaznivé ekonomické výsledky. Vysoká ziskovosť pestovania bola spôsobená predovšetkým výrazným nárastom cien producentov repkového semena v rokoch 2021 a 2022. Výnimkou bol rok 2019.
Najvyšší nárast zberových plôch
Repka olejná je plodina s najvýraznejším nárastom pestovateľských plôch za posledných 30 rokov. V roku 1992 bola zberová plocha repky na úrovni 26 892 ha, v roku 2022 to bolo 141 420 ha (+114 528 ha). Tento nárast je dôsledkom vysokého dopytu po tejto plodine. Podstatná časť produkcie každoročne smeruje na zahraničné trhy. Dôležitým faktom z hľadiska pestovateľov je aj rentabilita pestovania. Z tohto pohľadu patrí repka medzi poľnohospodárske plodiny, ktoré obvykle prinesú pestovateľom kladný výsledok hospodárenia, čo potvrdzuje aj ekonomická analýza v tomto článku. Výnimkou bol rok 2019. V podmienkach SR sa domáca spotreba využíva predovšetkým na výrobu MERA. Na rentabilite pestovania repky sa okrem dosiahnutých hektárových úrod podieľajú súčasne všetky ostatné podstatné faktory: celkové vlastné náklady, realizačné ceny a dotácie.
Významná proexportná poľnohospodárska komodita
Olejniny sú kultúrne plodiny, ktoré v štruktúre osevu na Slovensku dlhodobo obsadzujú druhé miesto, hneď za obilninami. V roku 2023 ich celková zberová plocha bola na úrovni 272 568 ha, čo predstavuje 11,5 % z poľnohospodárskej pôdy a 19,4 % z ornej pôdy. Je to dané ich všestranným využitím a taktiež patria medzi významné exportné komodity. Našou najpestovanejšou olejninou je repka olejná. Základné informácie o repke olejnej sú uvedené v tabuľke 1. Najvyššie zberové plochy pozorujeme v roku 2019 (147 021 ha), najnižšie v roku 2021 (135 999 ha). Hektárová úroda sa každoročne zvyšovala, nárast za celé obdobie predstavoval 0,28 t.ha-1 (+ 10 %). Najvyššiu produkciu sme zaznamenali v roku 2022 (441 230 t), najnižšiu v roku 2019 (417 540 t). Výrazne narástol dovoz. Z úrovne 12 011 t v roku 2019 na úroveň 75 957 t v roku 2022 (+63 946 t). Vo finančnom vyjadrení bol nárast dovozu na úrovni 37 592 tis.€. Napriek významnému percentuálnemu nárastu dovozu repkového smena saldo zahraničného obchodu dosiahlo v roku 2022 rekordnú kladnú hodnotu (+174 469 tis.€). Repkové semeno patrí dlhodobo medzi najvyváženejšie poľnohospodárske komodity SR. Úroveň domácej spotreby je pomerne stabilná, v roku 2022 bola na úrovni 246 563 t. Z toho 244 937 t (99 %) sa využíva na výrobu MERA. MERO (metylester repkového oleja) je biozložka, ktorá sa povinne pridáva do motorovej nafty. Na potravinárske spracovanie repky i iných ostatných olejnín nemáme dostatok výrobných kapacít, preto domácu spotrebu jedlých rastlinných tukov a olejov musíme pokrývať prevažne z dovozu a to z najmä krajín, kde repkové semeno vyvážame (Česká republika, Poľsko a Maďarsko).
Tabuľka 1: Vybrané informácie o komodite repka olejná v SR podľa rokov (v ha, t.ha-1, t).
Nárast celkových vlastných nákladov na hektár o 32 %
Vývoj jednotlivých nákladových položiek pri pestovaní repky olejnej v jednotlivých rokoch v € na hektár je uvedený v tabuľke 2. Uvedené náklady a ich kalkulácie sú priemerom výberového súboru podnikov databáz VÚEPP a MPaRV SR. Preto ich treba považovať za orientačné, u ostatných pestovateľov repky môžu byť odlišné. V roku 2022 tento výberový súbor podnikov zahŕňal 54 pestovateľov repky olejnej zo všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí. Z tabuľky pozorujeme nárast jednotlivých položiek, pokles len u položky odpisy HIM (-25 %). Najvýraznejší finančný nárast sem zaznamenali u položky hnojivá (+157 €.ha-1,resp. +63 %.). Táto položka zahŕňa hnojivá nakúpené a vyrobené. Najvýraznejší percentuálny nárast sme zaznamenali u položky opravy udržiavanie (+276 %). Výrazne rástli i položky náklady pomocných činností (+77,9 €.ha-1, resp. +45 %) a ostatné priame náklady a služby (+59,9 €.ha-1, resp. +40 %). Celkové priame náklady sa zvýšili o 372,9 €.ha-1 (+35 %). Nepriame náklady zahŕňajúce správnu a výrobnú réžiu sa zvýšili o 38,1 €.ha-1 (+18 %). Celkové vlastné náklady tiež rástli a to z úrovne 1 285,2 €.ha-1 na úroveň 1 696,2 €.ha-1 (+ 32 %).
Tabuľka 2: Kalkulácie nákladových položiek repky olejnej v jednotlivých rokoch v € na hektár.
Bez dotácií by bolo pestovanie ziskové v rokoch 2021 a 2022
Ekonomická analýza pestovania repky bez dotácií je uvedená v tabuľke 3. U všetkých hodnotených ukazovateľov pozorujeme nárast. Ceny výrobcov za sledované obdobie štyroch rokov sa zvýšili z úrovne 355,1 €.t-1 na 686,6 €.t-1(+93 %), vlastné náklady na hektár sa zvýšili o 411,0 €.ha-1 (+32 %), na tonu o 91,2 €.ha-1 (+20 %) a tržby o 1 133,7 €.ha-1 (+212 %). Ukazovateľ efektívnosť nákladov poukazuje na to, že pestovanie repky bez dotácií bolo ziskové v rokoch 2021 a 2022. Táto vysoká ziskovosť bola dôsledkom vysokých cien repkového semena v daných rokoch.
Tabuľka 3: Ekonomická analýza pestovania repky olejnej v SR podľa rokov (bez dotácií).
Analýza účinnosti dotácií
Dotácie sú jedným z nástrojov, ktorými sa snaží EÚ pomocou prerozdeľovania finančných prostriedkov zo SPP i národné vlády jednotlivých členských krajín pomáhať poľnohospodárom prežiť aj v rokoch a v podmienkach, ktoré sú pre poľnohospodársku produkciu nepriaznivé. V tabuľke 4 uvádzame analýzu účinnosti dotácií pri pestovaní repky olejnej. Ak porovnáme efektívnosť nákladov v tabuľke 3 s tabuľkou 4 pozorujeme, že dotácie poskytnuté našim producentom repky im pomohli dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia v roku 2020. V roku 2019 bolo pestovanie repky v podmienkach Slovenska stratové, dotácie pomohli našim producentom repky stratu znížiť na -48,0 €.ha-1.
Tabuľka 4: Analýza účinnosti dotácií repky olejnej v SR podľa rokov.
Body zvratu úrody
Bod zvratu vyjadruje ekonomický stav, pri ktorom sú uhradené celkové vlastné náklady a nie je dosiahnutý zisk ani strata. Jediný záporný rozdiel vo vypočítanom bode zvratu úrody repky olejnej s dotáciami bol zaznamenaný v roku 2019 (-0,11 t.ha-1). Znamená to, že ak by sa úroda repky zvýšila o 0,11 t.ha-1, tak by sa celkové vlastné náklady na pestovanie rovnali výnosom a efektívnosť nákladov by bola 1. Kladný rozdiel vo vypočítanom bode zvratu s dotáciami (0,87 t.ha-1) v roku 2022 znamená, že ak by sa hektárová úroda znížila o uvedenú hodnotu efektívnosť nákladov by bola 1.
Tabuľka 5: Body zvratu úrody repky olejnej v SR podľa rokov.
