Adaptácia na zmenu klímy v poľnohospodárstve EÚ a SR
EÚ a iné členské krajiny Európskej environmentálnej agentúry (EEA) prijímajú viacero opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov. Toto úsilie dopĺňajú politiky na adaptáciu a zmiernenie dopadov klimatických zmien.
Aj keby sa celosvetové úsilie o zníženie emisií ukázalo ako efektívne, určitá zmena klímy je neodvrátiteľná. Ak sa aj podarí celosvetovo obmedziť a následne znížiť emisie skleníkových plynov, našej planéte ešte chvíľu potrvá, kým sa spamätá z náporu skleníkových plynov, ktoré sa už v atmosfére nachádzajú. Dôsledkami zmeny klímy sa budeme zaoberať ešte minimálne najbližších 50 rokov. Preto je potrebné prijať vhodné adaptačné opatrenia.
Zmena klímy ovplyvní viacero sektorov. V poľnohospodárstve sa predpokladané klimatické zmeny prejavia na úrodách plodín a ich geografickom rozšírení, ako aj v chove hospodárskych zvierat. V dôsledku narastania intenzity extrémnych výkyvov počasia sa zvýši riziko neúrody. Dôsledky zmeny klímy ovplyvnia aj pôdu – zníži sa množstvo organických látok v nej, ktoré predstavujú rozhodujúci faktor jej úrodnosti.
Zmena klímy urýchli úpadok ekosystémov a stratu biodiverzity. To neovplyvní len jednotlivé druhy dôležité z hľadiska týchto ekosystémov, ale aj súvisiace služby ekosystémov, na ktoré je ľudská spoločnosť odkázaná. Ekosystémy zohrávajú bezprostrednú úlohu pri regulácii podnebia. Negatívnym vplyvom sa nevyhnú ani ďalšie ekosystémové služby, ako sú dostupnosť pitnej vody, dostatok potravín a stavebných materiálov. V dôsledku intenzívnych postupov využívania pôdy, ako aj neudržateľného využívania morí (napríklad nadmerného rybolovu) sa znížila odolnosť ekosystémov a socioekonomických systémov voči zmene klímy, a teda aj ich schopnosť adaptácie na túto zmenu.
Stratégie, ktorých ťažiskom je hospodárenie s vodnými, pôdnymi a biologickými zdrojmi a ich ochrana v záujme zachovania zdravých a účinne fungujúcich ekosystémov odolných voči zmene klímy, resp. ich obnovy, sú jedným z možných riešení dôsledkov zmeny klímy, ktoré môžu prispieť aj k prevencii katastrof.
Proces adaptácie je účinnejší, ak sa nekladie dôraz len na fyzické infraštruktúry, ale prihliada sa aj na schopnosť prírody absorbovať alebo regulovať záťaž v mestských či vidieckych oblastiach. Zásadnú úlohu môže pri adaptácii zohrávať ekologická (zelená) infraštruktúra, pretože v extrémnych klimatických podmienkach poskytuje zdroje, ktoré sú dôležité zo spoločenského aj ekonomického hľadiska. Vhodná ekologická infraštruktúra zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať uhlík a vodu a uchováva vodu v prírodných systémoch. To zmierňuje následky období sucha a pôsobí ako prevencia záplav, erózie pôdy a dezertifikácie (rozširovania púští).
Niektorí farmári a poľnohospodárske subjekty môžu byť do istej miery schopní reagovať na zmeny životného prostredia zapríčinené zmenou klímy („autonómna adaptácia“). Vzhľadom na neistotu vyplývajúcu zo zmeny klímy, z nedostatočných informácií a finančných obmedzení, nemôžeme adaptačné úsilie ponechať len na farmároch či poľnohospodárskych podnikoch.
Niektoré adaptačné opatrenia môžu navyše viesť skôr k zvýšeniu ako k zníženiu ohrozenosti. Ako príklad tejto „nevhodnej adaptácie“ možno uviesť infraštruktúru na ochranu pred záplavami, ktorá môže narušiť prirodzenú dynamickú povahu pobrežných a riečnych systémov. Ďalším typickým príkladom sú chladiace technológie alebo technológie dodávok vody, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie spotreby vody.
Preventívne opatrenia majú hospodárske, environmentálne a sociálne výhody, pretože predvídajú (anticipujú) potenciálne dôsledky a minimalizujú riziko pre ekosystémy, ľudské zdravie, hospodárstvo a infraštruktúru. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska budú finančné náklady vynaložené na opatrenia zamerané na riešenie otázok zmeny klímy (vrátane zmierňovacích a adaptačných opatrení) nižšie ako náklady v prípade nečinnosti.
V Bielej knihe „Adaptácia na zmenu klímy“ bol vytvorený európsky rámec činností na zlepšenie odolnosti Európy voči zmene klímy. Zdôrazňuje potrebu začleniť adaptáciu do všetkých kľúčových európskych politík a zintenzívniť spoluprácu na všetkých úrovniach správneho riadenia.
Bielu knihu dopĺňa výzva pre európske poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti. Dokument poskytuje súhrn hlavných vplyvov zmeny klímy na poľnohospodárstvo EÚ, zvažuje potreby adaptácie, opisuje dosah na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) a skúma možné smerovanie budúcich opatrení.
Vplyv na ekosystémy a zraniteľnosť ekosystémov, hospodárskych odvetví, ľudského zdravia a životných podmienok zvierat sa naprieč Európou líšia. Najviac sa zvyšujú teploty počas leta v južnej Európe a v zime v arktickej oblasti. Zrážok ubúda v južnej Európe a pribúda na severe. Zmena klímy vytvára ďalší tlak na ekosystémy, čo vedie k presunom mnohých rastlinných a živočíšnych druhov na sever a do vyšších polôh.
Medzi európske regióny vrátane mestských oblastí, ktoré sú obzvlášť citlivé na zmenu klímy, patria: južná Európa a stredozemská oblasť, horské oblasti, pobrežné zóny, delty a záplavové územia, ďaleký sever Európy a Arktída.
Adaptácia na klimatické zmeny je potrebná, a to predvídaním účinkov zmeny klímy a prijatím vhodných opatrení na zabránenie alebo minimalizovanie jej vplyvov. Stratégie a opatrenia sú potrebné na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.
Predpokladané zvýšenie intenzity a frekvencie vĺn horúčav, záplav a zmeny v šírení niektorých infekčných chorôb a peľu, môžu nepriaznivo ovplyvňovať aj ľudské zdravie. Nevyhnutná a čoraz častejšia je integrácia do iných oblastí politiky, ako sú riadenie ekosystémov a vodné hospodárstvo, znižovanie rizika katastrof, manažment pobrežnej zóny, rozvoj poľnohospodárstva a vidieka.
Európska komisia uverejnila dokument „Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“ v apríli 2013.
Stratégia má tri hlavné ciele:
- Podpora činnosti členských štátov: podnecovanie všetkých členských štátov, aby prijali komplexné stratégie a vyčlenili finančné prostriedky na budovanie kapacít na adaptáciu a prijímanie opatrení.
- Opatrenia na úrovni EÚ na zvyšovanie „odolnosti voči zmene klímy“: ďalším podporovaním adaptácie v kľúčových zraniteľných odvetviach, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov a politika súdržnosti, s cieľom zabezpečiť odolnejšiu infraštruktúru Európy a podporovať využívanie poistenia proti prírodným katastrofám.
- Podpora informovaného prijímania rozhodnutí vypĺňaním medzier v znalostiach o adaptácii a ďalším rozvíjaním Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy.
V Stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa zdôrazňuje, že zmierňovanie a adaptácia na klimatické zmeny musí byť aj naďalej prioritou medzinárodného spoločenstva. Bez ohľadu na scenáre otepľovania a na to, nakoľko úspešné sa ukáže byť úsilie o jeho zmiernenie, vplyv zmeny klímy sa v nadchádzajúcich desaťročiach zvýši, a to z dôvodu oneskorených účinkov emisií skleníkových plynov v minulosti i súčasnosti. Nemáme preto inú možnosť, než prijať opatrenia na prispôsobenie sa zmenám klímy, riešiť neodvratné vplyvy na klímu a ich ekonomické, environmentálne a sociálne dopady. Vzhľadom na špecifický a veľmi rôznorodý charakter vplyvov týchto zmien na územie EÚ, je potrebné prijať opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy na všetkých úrovniach – od miestnej cez regionálnu až po celoštátnu úroveň.
Rastúci počet členských krajín Európskej environmentálnej agentúry prijíma národné stratégie adaptácie a niektoré vypracovali a zavádzajú národné akčné plány adaptácie.
V EÚ je možné pozorovať neustály vývoj modelov pestovania plodín, metód riadenia poľnohospodárskych podnikov a využívania pôdy čiastočne ako reakciu na klimatické zmeny. Adaptácie na úrovni poľnohospodárskych podnikov vedú ku zvýšenej produktivite v existujúcich klimatických podmienkach, pričom sa zakladajú na súčasných poznatkoch a skúsenostiach poľnohospodárov. Počas nasledujúcich desaťročí bude pravdepodobne potrebné urobiť viac ako iba prispôsobiť súčasné postupy.
Možné krátkodobé a strednodobé adaptačné riešenia zahŕňajú:
- prispôsobenie načasovania poľnohospodárskych činností, ako sú dátumy sejby, sadenia a ostatných agrotechnických operácií vrátane ochranných zásahov,
- výber plodín a odrôd, ktoré sa lepšie prispôsobia predpokladanej dĺžke vegetačného obdobia a dostupnosti vody a sú odolnejšie voči novým podmienkam týkajúcim sa teploty a vlahy,
- prispôsobenie plodín prostredníctvom dostupnej genetickej diverzity (nových odrôd a hybridov) a nových biotechnologických možností (GMO),
- zlepšenie účinnosti kontroly škodcov a chorôb napríklad prostredníctvom lepšieho monitorovania, rotácie rôznych plodín alebo integrovaných metód riadenia kontroly škodcov,
- efektívnejšie využívanie vodných zdrojov znížením ich strát, zlepšením závlahových postupov a recyklovaním alebo budovaním zásobární vody,
- zlepšenie pôdneho manažmentu zvýšeným zadržiavaním vody s cieľom udržať vlhkosť pôdy a zlepšenie riadenia krajinotvorby,
- zavedenie chovu druhov a plemien hospodárskych zvierat odolnejších voči vysokým teplotám a prispôsobenie modelu ich výživy stresovým podmienkam vyplývajúcim zo zvýšenej teploty,
- technické riešenia, t. j. ochrana sadov pred poškodením mrazom alebo zlepšenie ventilačných a chladiacich systémov v maštaliach.
Individuálne alebo v kombinácii, majú tieto riešenia významný potenciál vyvážiť negatívne a využiť pozitívne zmeny klímy. Mnohé z týchto adaptačných možností môžu poľnohospodári implementovať už dnes, prípadne v blízkej budúcnosti za predpokladu, že majú dostatočné znalosti a usmernenia. Zvládnuť zvyšujúcu sa klimatickú variabilitu bude predstavovať väčší problém ako len prispôsobiť sa postupným zmenám priemerných klimatických premenných. Pravdepodobne bude potrebná aj diverzifikácia poľnohospodárskych činností a zdrojov príjmov, pričom sa zásadne zmenia štruktúry poľnohospodárskych podnikov.
Autonómne adaptačné opatrenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov majú svoje obmedzenia, napr. ak sa vplyvy zmeny klímy postupne stanú čoraz intenzívnejšími. Adaptačné stratégie môžu rozšíriť informovanosť poľnohospodárov o plánovaných zmenách, podporiť včasné kroky a uľahčiť vhodné reakcie a riešenia s dlhodobou realizovateľnosťou.
EÚ sa v rámci Európskej zelenej dohody a v Európskom zákone o klíme zaviazala do roku 2050 vyrovnať emisie a záchyt uhlíka (uhlíková neutralita). Na naplnenie cieľa do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, znížiť emisie o 55 %, prišla Európska komisia (EK) v júli 2021 s tzv. klimatickým balíkom FitFor55.
Proces dekarbonizácie EÚ je stále viac založený na zachytávaní uhlíka, a to predovšetkým prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva.
EK koncom minulého roka – 2021 zverejnila oznámenie o udržateľných uhlíkových cykloch. Začal tak proces tvorby regulačního rámca pre zachytávanie, odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktorý bude mať významný dopad na poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Uhlíkové poľnohospodárstvo bude ekologickým obchodným modelom, ktorý bude odmeňovať správcov pôdy za to, že využívajú zlepšené postupy pri obhospodarovaní pôdy, čo bude viesť k zvýšeniu zachytávania uhlíka z atmosféry. K takýmto poľnohospodárskym postupom bude patriť zalesňovanie, agrolesníctvo, ochrana pôdy a zvyšovanie obsahu organického uhlíka v pôde, premena ornej pôdy na úhor alebo na trvalé trávne porasty a aj obnova rašelinísk a mokradí. Cena uhlíka a spôsob jej stanovovania bude významným determinantom využitia pôdy a jej ceny.
Samostatnou výzvou bude motivovanie poľnohospodárov, aby sa dlhodobo zapojili do niektorej schémy v rámci uhlíkového poľnohospodárstva. Pre vstup do schém bude nevyhnutná adekvátna finančná motivácia.
Dodatočné náklady na monitorovanie a vykazovanie zachytávania uhlíka majú byť financované zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EU, ale aj z iných zdrojov – programov EU (LIFE, Horizont), aj zvnútroštátnych a súkromných zdrojov. Využiť ba sa mali tiež príjmy zo systému obchodovania s emisiami (ETS).
Pri formovaní stratégie adaptácie Slovenska na klimatické zmeny sa vychádzalo zo stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a z analýzy možných dopadov klimatickej zmeny na jednotlivé médiá (pôda, voda) a systémy (biodiverzita, krajina).
Ministerstvo životného prostredia SR v januári 2014 prijalo Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
V súvislosti so zmenou klímy sa očakávajú zvýšené prejavy degradácie pôdneho fondu:
- predovšetkým zníženie obsahu organickej hmoty v pôde,
- zrýchlené erózno-akumulačné procesy (veterná a vodná erózia),
- zhoršenie štruktúry pôdy (kompakcia - zhutnenie),
- znížená dostupnosť vody v pôdnom profile,
- procesy salinizácie a sodifikácie.
Predpokladané vysušovanie pôdy a krajiny v južnej časti Slovenska (asi do 400 m n. m.) spôsobí rýchlejší rozklad pôdnej organickej hmoty, pričom tento proces bude sprevádzaný poklesom obsahu pôdnej organickej hmoty. Mineralizačné procesy budú mierne prevažovať nad tvorbou a akumuláciou humusu. Pri nešetrnom hospodárení na pôde a pri nedodržaní pôdoochranných opatrení, môžu pôdy rýchle degradovať.
V oblastiach náchylných na eróziu sa negatívne prejavia účinky intenzívnych búrok. Oblasti s výparným pôdnym režimom sa budú zväčšovať. V najjužnejších oblastiach Slovenska sa predpokladá zvýšená mineralizácia podzemných vôd, čo spôsobí mierny až stredný nárast zasoľovania pôd.
Strata biodiverzity spolu so zmenou klímy, s ktorou je neoddeliteľne spätá, predstavuje najkritickejšiu globálnu environmentálnu hrozbu. Zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu, zároveň je zrejmé, že zmena biodiverzity ovplyvňuje fungovanie ekosystémov a tie ovplyvňujú klimatické procesy. Napríklad degradácia rašelinísk je významným zdrojom skleníkových plynov.
Dôsledky zmeny klímy budú mať priame a nepriame vplyvy na druhy a biotopy:
priame:
- zmeny v životnom cykle rastlín a živočíchov (začiatok a koniec vegetačnej sezóny, obdobie rozmnožovania),
- zmeny vo vzájomnej závislosti druhov (vzťahy predátor-korisť, rastlina-opeľovač, symbiotické závislosti),
- na fyziológiu druhov zvýšenou úrovňou fotosyntézy a respirácie,
- zmeny v štruktúre a zložení biotopov a odolnosti ekosystémov – výmena druhov v biotopoch a štrukturálne zmeny (smerom od špecializovaných druhov k prispôsobivým, prípadne inváznym druhom) spôsobia zníženie odolnosti ekosystémov, zníženie produkcie ich služieb, alebo dokonca ich rozpad,
- oslabenie adaptačného potenciálu druhov v dôsledku straty genetických zdrojov.
nepriame:
- prostredníctvom zmien v abiotických podmienkach biotopov – napr. zmeny v hladine povrchovej alebo podzemnej vody, zvýšená erózia,
- zmeny v geografickej distribúcii druhov – limitované fragmentáciou biotopov a dostupnosťou vhodných biotopov v nových územiach, ktoré sú klimaticky vhodné,
- rýchlosť prebiehajúcich zmien,
- zmeny vo využívaní územia a zdrojov v nadväznosti na prispôsobovanie sa spoločnosti zmene klímy – vplyv bude väčší ako priame dopady vzhľadom na ich rozsah a rýchlosť.
Podľa „Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klimatických zmien“ možno očakávané dôsledky zmeny klímy prevažne na rastlinnú výrobu zhrnúť ako:
- zmeny v skladbe škodlivých organizmov (chorôb, škodcov, burín), ale najmä v náraste počtu hospodársky významných škodlivých organizmov, čo zvýši potrebu pesticídnej ochrany,
- zmeny teplotnej zabezpečenosti rastlinnej výroby, predĺženie hlavného vegetačného obdobia (priemerná teplota nad 10 °C) do horizontu roku 2075 o 43 dní na južnom Slovensku a o 84 dní na severe Slovenska. To si vyžiada zmenu agrotechnických termínov a odrodovej skladby najvýznamnejších plodín, napr. možnosť pestovania úrodnejších hybridov kukurice s vyšším číslom FAO,
- zmeny fenologických pomerov plodín a ovplyvnenie úrody najmä nedostatočným vlhkostným zabezpečením v kritických fázach vývoja rastlín zvýši nestabilitu úrod,
- zmeny agroklimatického produkčného potenciálu, ktoré vytvoria tlak na zmenu regionálnej štruktúry osevu plodín a introdukciu nových, resp. staronových plodín, ako je napr. tabak virgínsky,
- zmeny v rozdelení zrážok a vlhkostnej zabezpečenosti (do 400 m n. m. pokles),
- zmeny podmienok prezimovania (absencia snehovej pokrývky) spôsobí zvýšené riziko vymŕzania ozimných plodín (kapusta repková pravá - repka olejná, pšenica letná forma ozimná atď.),
- zmeny pôdnej diverzity, fyzikálnych a chemických vlastností pôdy,
- urýchlený rozklad organickej hmoty, zrýchlený rast koreňovej sústavy,
- zvýšená veterná erózia.
Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti rastlinnej výroby sú definované v ochrane rastlín, odrodovom skúšobníctve a závlahách. Opatrenia týkajúce sa pedosféry sú navrhnuté samostatne a sú zamerané na oblasť:
- zachovania a zvýšenia množstva organického uhlíka v pôde,
- elimináciu erózie pôdy,
- adaptačné opatrenia proti zasoľovaniu pôdy a (iv) adaptačné opatrenia proti vysychaniu pôdy. Vzhľadom na vážnosť problematiky a nezastupiteľnosť funkcie poľnohospodárstva ako správcu krajiny sú však opatrenia podané nekomplexne.
Adaptácia musí počítať aj s možnou elektromobilitou s ktorou bude spojený väčší obsah rôznych chemických látok. Produkciu bude potrebné zvýšiť v čoraz zložitejších podmienkách. Riešiť budeme pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily. Do roku 2050 sa podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo bude musieť vyprodukovať o 70 % viac potravín. Pritom plocha ornej pôdy v prepočte na obyvateľa sa neustále zmenšuje. Inovácie sa ukazujú ako vhodné východisko.
Vzhľadom na rastúcu svetovú populáciu je potrebné zvýšiť produkciu v čoraz zložitejších klimatických podmienkach, zvýšiť odolnosť rastlín voči škodcom a burinám, ako aj riešiť pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily.
Pritom všetkom nesmieme zabúdať na to, že poľnohospodárstvo zohráva významnú úlohu pri udržovaní a riadení európskej biodiverzity. Zároveň je nenahraditeľnou súčasťou vidieckeho hospodárstva. Politické riešenia mimoriadne zložitého problému potravinárstva a životného prostredia by mali zohľadňovať vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie a jeho sociálnoekonomický význam pre mnohé spoločenstvá.
Dorovnanie výšky priamych platieb pre našich poľnohospodárov sa opäť odkladá najmenej do roku 2028. V rokoch 2023 až 2027 budú na úrovni zhruba 85 % ( dorovnanie malo byť realitou už v roku 2014 – stále platí, že v EÚ sme si všetci rovní…).
Farmári budú musieť dodržiavať postupy šetrné ku klíme i k životnému prostrediu a členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 35 % rozpočtu na rozvoj vidieka a minimálne 25 % priamych platieb vyčlenilo na enviromentálne a klimatické opatrenia.
Prinajmenšom 10 % priamych platieb sa použije na podporu malých a stredných podnikov a že mladí farmári dostanú z rozpočtu SPP aspoň 3 %.
V novej SPP sa 15 z 22 ukazovateľov týka environmentálneho rozmeru.
Plocha poľnohospodárskej pôdy využívanej v systéme ekologického poľnohospodárstva bola na Slovensku v roku 2019 10,19 %.
Envirostratégia 2030 má za cieľ zvýšiť tento podiel do roku 2030 na 13,5 %, EÚ ho chce zvýšiť na 15 %.
Splnenie tohoto cieľa je dôležité nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti. Musíme zvýšiť produkciu a zároveň znížiť závislosť od agrochemikálií, obmedziť obmedziť plytvanie potravinami a znížiť spotřebu potravín náročných na zdroje a emisie skleníkových plynov, jako je napr. Mäso.
Pred zhruba tridsiatimi rokmi bolo Slovensko v potravinách takmer úplne sebestačné. V priebehu jednej generácie sme v situácii, že väčšinu potravín, ako na príklad mäso, ovocie a zeleninu, dovážame. Naša potravinová bezpečnosť je v súčasnosti približne len 37 %.
Základom všetkého je motivácia. Či sa nám to páči alebo nie, práve ozeleňovanie výroby potravín je nosná celoeurópska téma. Ale prechod na nové spôsoby výroby potravín musí niekto zaplatiť.
Slovensko musí nastaviť Strategický plán tak, aby zohľadňoval špecifiká slovenského poľnohospodárstva a aby okrem environmentálnej udržateľnosti zaistil aj konkurencieschopnosť odvetvia. Dôležité je tiež to, aby bol čo najskôr schválený Európskou komisiou, keďže na prispôsobenie sa novým pravidlám potrebujú poľnohospodári čas.
Poľnohospodári (a rybári) môžu na adaptáciu na zmeny klímy použiť finančné prostriedky z fondov EÚ vrátane Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, SPP a pôžičiek od Európskej investičnej banky. V rámci SPP existujú ďalšie fondy zamerané na pomoc pri znižovaní emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskej činnosti.
Podpora však musí byť aj na národnej úrovni, pretože európske zdroje nepostačia na to, aby sme zvýšili úroveň potravinovej sebestačnosti našej krajiny a tým aj samotnú konkurencieschopnosť slovenského agropotravinárstva.
Každá potravina, ktorú si dokážeme vyrobiť doma, ale my ju dovážame, je pre nás nevýhodná, aj napriek tomu, že je predávaná za nízku cenu. Ak niečo dovážame z iných štátov a je to predávané lacnejšie ako podobné domáce výrobky, pravdepodobne to je viac dotované, má nižšie obchodné marže a možno je aj nižšej kvality. Pri takejto politike, keď naše podniky a subjekty hospodária vyváženým systémom rastlinnej a živočíšnej výroby, sú stále znevýhodňované. Ak to bude takto pokračovať, postupne prídeme o vlastnú výrobu, vlastné spracovanie a budeme úplne závislí na dovozoch.