Životné potreby Losa mokraďového Alces alces zisťované v experimentálnych podmienkach
Úvod
Los mokraďový (Alces alces) je našim autochtónnym druhom. V sedemnástom storočí los zo Slovenska takmer vymizol (Mičura, 2003). Predpokladanou príčinou výrazného poklesu stavov losa na Slovensku a v strednej Európe bolo zdokonalenie strelných zbraní vo vzťahu k telesným rozmerom a špecifickým povahovým črtám tohto najväčšieho zástupcu z čeľade Cervidae. Pre losa je totiž charakteristická sebavedomá povaha, neuniká pred človekom ako srnec alebo jeleň (Rajský a kol., 2015).
Na našom území je v posledných decéniách los pozorovaný každoročne. Ide najmä o migrujúcich mladých jedincov zo severu. Prvé písomne zdokumentované pozorovanie losa na Slovensku od 17. storočia, je z apríla 1961, keď sa los pohyboval na južných svahov Nízkych Tatier, jeho trasa bola sledovaná a posledná správa o jeho pohybe je z oblasti Spišskej N. Vsi z januára r. 1962 (Sládek, Mošanský, 1985). V poslednom decéniu boli vo viacerých regiónoch Slovenska pozorované losy jednotlivo alebo malé skupinky losov. Zaznamenané boli aj mikropopulácie losov v oblasti severného Slovenska. Zvyšujúce sa stavy losa v strednej Európe súvisia s jeho ochranou v Poľsku, vrátane zavedenia moratória na odstrel losa v roku 2001(Ratkiewicz a kol., 2011). Populácia losa v Kampinoskom národnom parku sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 300 jedincov, pričom mladé losy migrujú a hľadajú nové teritóriá. V súvislosti s uvedeným sa v intraviláne Varšavy každý rok musí odchytiť okolo 15 zablúdených losov (Rajský a kol., 2015).
Los sa živí letorastami a kôrou drevín, ktoré nachádza vo svojom životnom prostredí. Tiež konzumuje vodné rastliny, plody a semená, byliny, trávy atď. Z pohľadu preferovanej potravy radíme losa do výživovej skupiny prežúvavcov selektujúcich koncentráty (Hofman, 1989). Nazývajú sa aj ako ohryzovače, lebo si z dostupných potravových zdrojov – drevinovej, krovinovej aj bylinnej etáže vyberajú najmladšie najvýživnejšie časti, ktoré majú vysoký obsah metabolizovateľnej energie, dusíkatých látok a tuku a dosahujú aj dobrú stráviteľnosť (Rajský a kol., 2011). V rámci potravových prejavov spomínajú losy Rülcker a Stalfelt (1986) aj vo vzťahu k poškodzovaniu lesných porastov. Vojtek (2015) uvádza ekologický význam potravového správania losa, ktorý spočíva ohrýzaní krovinovej etáže vo výške kde nedočiahne ani jeleň, čím sa sprístupňuje svetlo pre fyziologické potreby bylinnej etáže. V škandinávskych krajinách je niekedy (regionálne) za väčšieho škodcu kôry - obhryz, lúpanie - považovaná jelenia zver (Simonsson, 2016, ústna informácia).
Los mokraďový sa stal na Slovensku aktuálnou témou posledných rokov vo vzťahu k existencii rozmnožujúcich sa mikropolulácii losov v Českej republike s početnosťou cca 40-50 jedincov (Ernst a kol., 2011) a taktiež v súvislosti so slovensko – nórskym projektom Reštitúcia losa na Slovensku, ktorý realizuje od roku 2014 Občianske združenie Žito v spolupráci s NPPC - VÚŽV Nitra a nórskym jeleniarskym centrom Svanoy. Cieľom projektu je otestovať vhodnosť životných podmienok pre losa na Slovensku, spracovanie koncepcie programu starostlivosti o losa, zriadenie dvoch aklimatizačno - vypúšťacích zverníc. V budúcnosti sa plánuje vypustiť narodené potomstvo losov do voľnej prírody v dvoch lokalitách na strednom Slovensku a sledovať ich pohyb prostredníctvom GPS obojkov. Na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie raticovej zveri pri NPPC – VÚŽV Nitra sa skúmajú životné potreby losov so zameraním na potravové nároky, vrátane preferencie jednotlivých druhov lesných drevín.
Aklimatizácia losov
Losie samce sme doviezli do Nitry z Národného parku Gauja v Lotyšsku. Vek jedincov v čase transportu na Slovensko v júni 2015 bol 13 mesiacov (obr. 1). Aklimatizácia losov na Slovensku prebehla bez problémov.
Po príchode do Nitry sa hneď prejavila špecifická sebavedomá povaha losa tým, že trvalo dve hodiny kým sa rozhodli vystúpiť z vozidla. Diametrálne odlišné správanie od toho, ktoré poznáme u jeleňa, srnca alebo daniela, pokračovalo aj keď losy vystúpili. Kým ostatní zástupcovia čeľade Cervidae v novom prostredí hľadajú únikovú cestu, prípadne úkryt a istý čas trvá proces ich aklimatizácie – naopak losy sa bezprostredne po opustení prepravného vozidla pustili do konzumácie potravy. Vo výbehoch mali vopred pripravené čerstvé konáre vŕby, javora a bazy (obr. 2). Pripravenú vŕbu a javor skonzumovali v priebehu prvého dňa, bazu ignorovali. Aj po 12 mesiacoch sledovania losov môžeme zhodnotiť, že baza je drevina, ktorá dosahuje najnižšiu chuťovú atraktivitu pre losa, pritom bazu napr. jelenia aj srnčia zver konzumuje veľmi dobre.
| Obr.1: Lotyšské losy po dovoze na Slovensko (Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie raticovej zveri pri Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra) |
Potravové nároky
Pri letorastoch bazy sme zároveň zistili najvyšší obsah dusíkatých látok (bielkovín) v rámci testovaných drevín, a to až 31,3 % v sušine, na základe čoho ju v podstate môžeme zaradiť medzi tzv. bielkovinové krmivá (je tu však vyšší obsah hrubej vlákniny). Baza obsahuje najvyšší obsah dusíkatých látok v rámci testovaných drevín aj v zimnom období, a to viac ako 20 %. Celkovo môžeme zhodnotiť na základe našich analýz, že mladá biomasa, ktorú poskytuje lesné prostredie dosahuje vysokú výživnú hodnotu. Zver si vo všeobecnosti vyberá z potravových zdrojov, ktoré prostredie poskytuje iba to najkvalitnejšie – a tento aspekt je potrebné zohľadniť napríklad pri výbere krmív pre zver v rámci poľovníckeho manažmentu.
Kým priemerná hodnota dusíkatých látok obsiahnutých v sušine analyzovaných letorastov drevín dosahovala v období máj, jún - úroveň takmer 16 %, obsah dusíkatých látok v biomase lúčneho porastu, ktorý sa nachádzal v lesnom prostredí, kde sme odoberali vzorky – bol iba 9,5 %! Je to bežný príklad zanedbaného pastevného porastu, ktorý zver v pokročilom vegetačnom období nenavštevuje, lebo trávy vo vyšších fenologických fázach sú chuťovo neatraktívne a zároveň dosahujú iba nízku výživnú hodnotu. V takomto prípade prežúvavá zver spravidla uprednostňuje ohryz drevín alebo poľnohospodárskych kultúr. Los býva spomínaný v súvislosti s ohryzom drevín a škodami na lese. Z tohto pohľadu nás preto zaujímala preferencia jednotlivých druhov drevín v potrave losa. Literárne zdroje v mnohých prípadoch uvádzajú odlišné informácie o potrave losa a vedú sa neraz polemiky o tom, čo los konzumuje a čo nie. Pritom si treba uvedomiť, že los, podobne ako iné druhy prežúvavcov konzumuje a vyberá si z toho, čo v danom konkrétnom ekosystéme nachádza. Los si vyberá z dostupnej ponuky to čo mu vyhovuje v danom konkrétnom prostredí. V tabuľke 1 uvádzame preferencie jednotlivých druhov drevín u losa.
| Obr. 2: Los uprednostňuje vŕbu a javor pre lipou, jaseňom alebo dubom |
Losy boli dovezené do Nitry ešte v zimnej srsti a po dovoze sme po dvoch týždňoch zaznamenali intenzívny nástup letnej srsti, v ktorej bol podstatne viac zvýraznený kontrast medzi vrchnou tmavohnedou časťou tela a bielymi končatinami. Losom v čase transportu vo veku 13 mesiacov, začínalo rásť prvé parožie. Po dovoze rast parožia bez pozastavenia pokračoval. Všetky prejavy boli fyziologické bez akýchkoľvek problémov vyplývajúcich z prevozu alebo aklimatizácie. Pri aklimatizácii je vhodné prvé dni predkladať losom ale aj ďalších druhom zveri potravu, na ktorú boli naučené v pôvodnom prostredí, preto naše losy dostávali mrkvu a jablká dovezené spolu s nimi z Lotyšska.
Pri zostavení výživy pre losa je potrebné vedieť aké živiny los potrebuje a následne kŕmnu dávku zostaviť z dostupných zdrojov potravy, krmív. V prírode los konzumuje počas celého roka najvýživnejšie časti drevín (púčiky, lístie, konce letorastov a terminály mladých jedincov drevín, kôru z konárov a z kmeňov mladých jedincov drevín), sezónne konzumuje biomasu z lúk a pasienkov (v mladších fenologických fázach, kým trávy a byliny obsahujú nižší podiel hrubej vlákniny) a sezónne taktiež konzumuje plody a semená. V kultúrnej krajine predstavuje významnú zložku výživy losa príjem agrárnych kultúr a v menšej miere príjem krmív predkladaných poľovníkmi. Los potrebuje potravu bohatú na dusíkaté látky a tuk, menej na škrob. Hrubá vláknina je nevyhnutná ako pri všetkých prežúvavcoch. Rozhodujú teda živiny obsiahnuté v jednotlivých potravových zdrojoch.
Tab. 1: Výsledky zisťovania preferencie drevín v potrave losa
Nie je celkom presné tvrdiť, že los nepasie trávy. Na obr. 3 je zachytený los pri pasení lúčneho porastu na nitrianskom pracovisku. Trávy tvoria iba menšie percento z denného príjmu losa (5 – 15 %), ale toto číslo sa mení v závislosti od kvality lúčneho porastu (druhová skladba, fenologická fáza porastu atď.). Poznatky z terénnych podmienok neraz naznačujú, že losy spásajú trávy v malom rozsahu, alebo vôbec - ale dôvodom týchto zistení je práve to, že sa napr. jedná o menej kvalitné pasienky, resp. lúky, ktoré nie sú ošetrované, a preto pre losa menej atraktívne.
Kŕmna dávka losov pozostáva z nasledovných zložiek: čerstvé letorasty drevín, kvalitné seno (použili sme lucernové seno, ktoré poskytuje hrubú vlákninu, dusíkaté látky a vápnik), kukuričná siláž (energia, hrubá vláknina, voda), do kukuričnej siláže je primiešavaná losia kŕmna zmes vlastnej receptúry (dusíkaté látky, minerálne látky, tuk, vitamíny, energia ). Losy súčasne v malej miere konzumujú lúčny porast. Trávu pasú niekedy aj poležiačky, pričom tento poznatok sme zaznamenali aj pri jelenej zveri.
Príjem sušiny sme zaznamenali na úrovni 7,5 kg na 1 mladého losa a deň. Losy majú k dispozícii aj kamennú soľ. I keď v kŕmnej zmesi je dostatočné množstvo soli – zaznamenali sme, že losy napriek tomu s obľubou lížu soľ, a to s výrazne väčšou intenzitou ako napríklad jelenia alebo srnčia zver. Príjem vody je u losov vysoký, dokonca los vypije denne v lete pri vysokých teplotách až 37-38 litrov. Na jeseň, pri nižších teplotách poklesol aj príjem vody, a to na 20 litrov na losa a deň.
| Obr. 3: Los konzumuje trávny porast v mladších fenologických štádiách |
Pri dovoze vo veku 13 mesiacov mali losy priemernú telesnú hmotnosť 260 kg a po zime vo veku 24 mesiacov 350 kg. Na obrázku 4 je možné porovnať zmenu v raste parožia v priebehu troch mesiacov od dovozu – na obrázku sú losy vo finálnej fáze rastu prvého parožia ešte v lyku, hmota parohu mineralizuje (koniec augusta). Následne prvý los vytĺkol parožie dňa 4.9. a druhý los dňa 14.9. Na obrázku 5 sú zachytené losy v januári 2016. Toto prvé parožie zhodili v apríli 2016.
| Obr. 4: Losy vo finálnej fáze rastu prvého parožia. Losy stoja pri kŕmnom zariadení čakajú na ošetrovateľa, ktorý im pravidelne každé ráno predkladá krmivá |
| Obr. 5: Losy v januári 2016 |
Záver
V súčasnosti sa už vytvorili dva chovné páry, s tým, že lotyšské samce sa skombinovali so švédskymi samicami. Projekt bude pokračovať s cieľom dosiahnuť reprodukciu – narodenie losíčat. Neskôr v budúcnosti sa plánuje mladé jedince vypustiť z aklimatizačno – vypúšťacích zverníc pri obciach Látky (okres Detva) a Utekáč (okres Poltár) do prírody s cieľom vytvoriť mikropopuláciu losa na Slovensku (v počte 40 – 50 jedincov), ako je tomu v Českej republike. Vypustené losy budú mať GPS obojky, aby mohol byť monitorovaný ich pohyb.
Pre dosiahnutie cieľa projektu bude potrebné intenzívne komunikovať s obyvateľstvom v dotknutých oblastiach, zabezpečiť ochranu vypustených jedincov, ale aj prirodzene migrujúcich jedincov z Poľska (tu sa nachádza losia populácia 10 tisíc jedincov), vrátane eliminácie migračných bariér a získať informácie o priestorovej distribúcii losa na Slovensku ako aj o vplyve negatívnych faktorov pôsobiacich na losiu zver.
Použitá literatúra je u autorov.
Poďakovanie
„Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny“.
„Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-14-0637“.
