Odchov chovných jahničiek a plemenných baránkov
Tradičný obrázok slovenských hôr si často spájame s pasúcimi sa stádami oviec. Napriek tomu, že chov oviec na Slovensku nedosahuje rozmerov najvýznamnejších svetových či len európskych chovateľov, chováme viac ako 360 tis. oviec. Produkciou mliečnych jahniat sa podieľame na takmer 2% európskeho vývozu tzv. Veľkonočných jahniat. Okolo dvoch tretín tejto produkcie smeruje na taliansky trh, niečo málo na rakúsky. Práve obdobie pred Veľkou nocou je pre domácich chovateľov veľmi dôležitým obdobím pre zúročenie chovateľského úsilia. Aj tento rok už máme za sebou obdobie veľkonočných sviatkov, čo sa malo predať je predané, v ovčínoch väčšinou zostali jahňatá určené na výkrm do vyšších hmotnostných kategórii a najmä jahňatá určené na ďalší chov.
Práve zvieratá vybrané na ďalší chov sú základom budúcej prosperity chovateľa, mali by kontinuálne zlepšovať úžitkovosť stáda, z hľadiska genetického by mali mať v priemere vyššiu plemennú hodnotu ako bahnice základného stáda. Dobrý chovateľ by mal preto venovať zvýšenú pozornosť výberu nastupujúcej generácie. Pozná vo svojom stáde zvieratá s najlepšou úžitkovosťou a vie si vybrať matky budúcich chovných zvierat.
Prvý predbežný výber jahniat (jahničiek a baránkov) na ďalší chov je potrebné urobiť už pri odstave mliečnych jahniat alebo krátko po ňom (rozhodne pred ich predajom). Cieľom výberu je na základe úžitkovosti rodičov i vlastnej úžitkovosti posúdiť všetky odchované jahňatá a podľa výsledkov vybrať jedince vhodné na reprodukciu vlastného stáda i plemenné baránky vhodné na plemenárske účely. Konečný výber jahniat na chov je pri našich dojných plemenách spojený s tetovaním a je potrebné ho urobiť najneskôr do 70 dní veku.
| Obr. 1: Chovné jahničky v oplôtkoch |
Chovatelia, ktorí zanedbajú selekciu zvierat pred Veľkou nocou, prípadne cielene odpredajú ako mliečne aj jahňatá s cenným genetickým materiálom si neuvedomujú, že sa tak pripravujú o budúci prínos z produkcie, ktorú im v ďalšom období môže priniesť potomstvo po výborných rodičoch.
Jahňatá určené na ďalší chov sú naďalej chované v ustajňovacích priestoroch a odstavené od matky až pri dosiahnutí hmotnosti minimálne 25 kg. Pri odstave by mali byť samostatné, schopné zabezpečiť si požadovanú potrebu živín z jadrových a objemových krmív, ktoré majú k dispozícii.
Po odstave jahniat nastáva pre chovateľa obdobie vlastného odchovu plemenných a chovných jahničiek a baránkov, ktoré trvá do veku asi 8 mesiacov. Vzhľadom na to, že v tomto období u jahniat prebieha najintenzívnejší vývoj, je dôležité zabezpečiť im kvalitnú výživu. Dennú kŕmnu dávku by malo tvoriť kvalitné seno podávané adlibitne a 0,5 – 0,9 kg jadrovej zmesi pre jahňatá.
Vo veku 4 mesiacov jahňatá vybrané na ďalší chov rozdelíme podľa pohlavia. V tomto veku jahničky (4.-7. mesiac) a baránky (3.-6. mesiac) dosiahnu pohlavnú zrelosť, preto vytvoríme zvlášť skupinu chovných jahničiek a zvlášť skupinu plemenných baránkov. Obe skupiny ďalej chováme oddelene a venujeme im osobitnú pozornosť. Obom skupinám zabezpečíme minerálne lízy, ošetrujeme paznechty, podávame antihelmintiká.
Chov jahničiek má svoje špecifiká spojené s často problémovým prechodom z maštaľnej výživy na pastevnú. V dôsledku zmeny výživy môže u zvierat dochádzať k tráviacim problémom. Možno im predchádzať dôsledným dodržiavaním základnej zásady - dbať na to, aby prechod na pašu prebiehal pomaly, postupne a zohľadňovať potreby jahničiek. V prvom týždni (podľa potreby i dlhšie) je nevyhnutné jahničky pred vyháňaním na pašu prikrmovať senom. Ideálne je ak majú seno k dispozícii v priebehu celého odchovu. Veľmi dobré výživové účinky má prikrmovanie jahničiek celým jačmeňom alebo kukuricou. I napriek opatreniam môže byť začiatok pastvy sprevádzaný stagnáciou až úbytkom živej hmotnosti zvierat. Dlhá vlna u zvierat zakrýva často vážne nedostatky a chovateľ ich odhalí až pri strihaní jahničiek, ktoré sa v našich podmienkach robí prevažne v júli. Žiaľ, v tom čase môže byť neskoro. Slabo vyvinuté jahničky to už „nedobehnú“. Preto aby sme včas odhalili prípadné nedostatky je potrebné priebežne kontrolovať zdravotný stav, kondíciu a živú hmotnosť jahničiek. Podľa hmotnosti a kondície treba dennú dávku jadrového krmiva upravovať (jačmeň, kukurica, jadrová zmes). Dobre odchované jahničky by mali mať hmotnosť 35 – 40 kg.
| Obr. 2 a 3: Škôlkované jahniatka |
Vo veku 8 mesiacov sú jahňatá pohlavne dospelé a pri optimálnych podmienkach výživy sú schopné dosiahnuť minimálne 2/3 telesnej hmotnosti dospelého jedinca. Pri jahničkách u nás chovaných plemien a ich kríženkách s mliekovými plemenami to zodpovedá asi 45 – 50 kg živej hmotnosti. V prípade, že majú zabezpečenú plnohodnotnú výživu, môžu byť v tomto čase (8 až12 mesačné) zaradené do plemenitby. Rozhodujúcim faktorom pri zaradení zvierat do plemenitby však nie je ich vek ale kondícia a hmotnosť, ktorá najlepšie vystihuje stupeň vývinu a priebeh rastu. Nezohľadnením základných biologických predpokladov mladých zvierat v tomto období robia mnohí chovatelia chybu. S vidinou rýchlych ziskov pripustia jahničky v nedostatočnej kondícii a hmotnosti, čím negatívne ovplyvnia jej ešte nedokončený vývin, tým aj jej budúcu úžitkovosť a následne aj vlastné zisky. Spôsobilosť baránka pre zaradenie do plemenitby sa posudzuje podľa vývinu semenníkov.
Základom ekonomiky chovu mliekových oviec je jeho hlavný produkt – mlieko. Schopnosť produkovať mlieko majú iba obahnené ovce, preto musí chovateľ venovať primeranú pozornosť reprodukcii, ktorá má pri chove vysokoprodukčných mliekových oviec kľúčovú úlohu. Skutočné reprodukčné schopnosti zvierat vychádzajú z ich genetických daností, ale sú výrazne ovplyvňované výživou, chovateľskými podmienkami, zdravotným stavom, intenzitou reprodukcie, ... Z uvedeného je zrejmé, že odchov kvalitných chovných zvierat je pomerne náročný a dlhodobý proces, ktorý začína správnym odchovom chovných jahničiek a plemenných baránkov a v konečnom dôsledku určuje rentabilitu chovu.
