Vyhodnotenie epizootologickej situácie vo výskyte ovčej epididymitídy na Slovensku v rokoch 2015 až 2019
Ovčia epididymitída je klinické alebo subklinické infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria Brucella ovis. Prebieha väčšinou chronicky a prejavuje sa u baranov genitálnymi zmenami /vznikom epididymitídy a orchitídy/ a u oviec zápalom plodového lôžka /placentitída/. Bahnice môžu abortovať. Následkom ochorenia je znížená plodnosť baranov a zvýšená perinatálna mortalita. Častý je aj bezpríznakový priebeh infekcie, a preto sa kladie význam na spoľahlivú diagnostiku epididymitíd spôsobovaných zárodkom Brucella ovis a ich diferenciáciu od klinicky identických syndrómov inej etiológie.
Ochorenie po prvý raz opísali v Austrálii a na Novom Zélande v roku 1953. U nás sa toto ochorenie diagnostikuje od roku 1955. Neskôr bola infekcia potvrdená v Argentíne, Brazílii, Kanade, Chile, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Mexiku, Peru, Rumunsku, Rusku, Afrike, Španielsku, USA, Uruguay a v ďalších krajinách. Je pravdepodobné, že táto nákaza je rozšírená vo väčšine krajín s vyspelým ovčiarstvom, ale doteraz nebola zaznamenaná v chovoch vo Veľkej Británii.
Infekcia vzniká kontaktom infikovaných baranov so zdravými a pri pohlavnom styku. Hlavným zdrojom infekcie je infikovaný baran, ktorý vylučuje pôvodcu semenom. Brucely prenikajú do organizmu hlavne perorálnou cestou a genitáliami. Pôvodca spôsobuje v pohlavnom aparáte, najmä v prisemenníkoch, zápalové nekrotické zmeny. Infekcia však môže prebehnúť aj latentne. Nákaza sa šíri v chovoch s vyšším počtom baranov rôznych vekových kategórií. Mladé barančeky sú vnímavé vo zvýšenej miere v období pohlavného dospievania. Aj ovce oplodnené infikovanými baranmi pomáhajú šíriť nákazu. Ovce sú nebezpečné iba počas jedného pripúšťacieho obdobia, po ňom sa uzdravia. Ochorenie sa ojedinele klinicky prejavuje zväčšením, bolestivosťou a zvýšenou teplotou pohlavných orgánov baranov, najmä prisemenníkov. Počas chronického priebehu sa pozoruje tvorba cýst a rôznych zrastov, pri ovciach poruchy gravidity s následnými komplikáciami.
Klinická diagnostika nie je dostatočne citlivá, pretože len u 50 % baranov infikovaných B. ovis je prítomná epididymitída Klinická diagnostika je zároveň nešpecifická, lebo klinickú epididymitídu baranov môžu vyvolať aj iné mikróby. Len laboratórne vyšetrenie potvrdzuje ochorenie, a to priamymi alebo nepriamymi metódami. Laboratórna diagnostika je založená na identifikácii infekčného agens a na sérologických testoch. V bežnej praxi sa uprednostňuje predovšetkým nepriama diagnostika založená na sérologických testoch.
Na aukčných trhoch plemenných baranov boli výnimočne zisťované tieto klinické príznaky:
asymetria skróta, hmatateľné zhrubnutie semenovodu, zväčšenie hlavy prisemenníka, ale predovšetkým chvosta prisemenníka veľkosti vlašského orecha až kuracieho vajca. Často bol postihnutý iba jeden prisemenník. Semenník sa v tomto prípade palpoval ako zväčšený alebo pri nadmernom zväčšení prisemenníka ako atrofovaný. Najčastejší je v súčasnosti latentný priebeh nákazy bez klinických príznakov.
Infekčná epididymitída baranov na Slovensku sa v rokoch 2015 až 2019 laboratórne vyšetrovala na všetkých veterinárnych pracoviskách ŠVPS SR štandardnou sérologickou metódou KFT (komplement fixačný test), ktorou sa nákaza potvrdí dôkazom špecifických protilátok v krvi. Za pozitívnu reakciu pri KFT sa považuje titer protilátok 1 : 10 a vyšší. Referenčné laboratórium pre infekčnú epididymitídu baranov ( RL pre IEB) vo Veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne – Skúšobné laboratórium Prešov kladie dôraz na komplexnú sérologickú diagnostiku ochorenia, zvlášť u latentne infikovaných baranov bez klinického nálezu a u bahníc, ktoré sú rezistentnejšie, a preto používa v diagnostike okrem testu KFT aj test ELISA (špecifickejšia a citlivejšia metóda ako KFT) a aj imunodifúzny test (IDT je najpraktickejší v sérodiagnostike pre svoju jednoduchosť, citlivosť, presnosť a reprodukovateľnosť). RL pre IEB v SL Prešov zároveň vykonáva bakteriologickú diagnostiku infekčnej epididymitídy baranov – dôkaz pôvodcu v semenníkoch, resp. prisemenníkoch zvierat.
Plány Veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky v rokoch 2015 až 2019, ktoré predložil hlavný veterinárny lekár SR a schválil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, obsahovali povinnosť vyšetriť plemenné barančeky pred klasifikáciou na infekčnú epididymitídu sérologickou metódou KFT (finančná úhrada cez štátny rozpočet) a ukladal tiež povinnosť chovateľom vyšetriť plemenné barany na IEB pred premiestnením do iného chovu metódou KFT na vlastné náklady. Tento program prevencie, monitoringu a kontroly infekčnej epididymitídy v chovoch oviec pokračuje aj v roku 2020, čo znamená pozitívny signál z hľadiska epizootologickej situácie.
V nasledujúcej tabuľke uvádzame priemernú séropozitivitu zvierat na infekčnú epididymitídu baranov v rokoch 2015 až 2019. Pomerne stabilná prevalencia nákazy v posledných 5 rokoch je pravdepodobne výsledkom dobrej spolupráce chovateľskej verejnosti, ktorú odborne riadi Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku a veterinárnej služby vedenej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky.
Tabuľka 1: Sérologická prevalencia ovčej epididymitídy na Slovensku v sledovaných rokoch 2015 až 2019
Na základe analýzy sérologických výsledkov sme zistili, že monitoring nákazy prostredníctvom Plánu VPO a povinných diagnostických akcií hradených chovateľom (plemenné barany pre premiestnením do chovu iného chovateľa) potvrdil skutočnosť, že je potrebné aj naďalej realizovať ozdravovanie chovov oviec, ktorého cieľom je stabilita zdravotného stavu, zníženie reprodukčných strát a podpora ekonomiky chovu. Kvalitná sérologická diagnostika /súčasné použitie viacerých metód s rôznou špecificitou a citlivosťou a so záchytom rôznych tried imunoglobulínov z rôznych fáz ochorenia/ na dôkaz infekčnej epididymitídy baranov má najväčší význam v dosiahnutí úspešného ozdravovacieho procesu
Prevalencia pôvodcu Brucella ovis u oviec v období rokov 2015 až 2019 poukazuje na pokračujúci trend, že ovčia epididymitída bude stále dôležitá pri kontrole presunov, resp. infikované barany predstavujú hlavný zdroj nákazy. Adekvátny manažment chovu v súčinnosti s orgánmi veterinárneho dozoru môže výrazne redukovať riziká prenosu infekcie. Budeme pokračovať v informačnej kampani, aby sa používala kombinácia sérologických metód pri imunologickej diagnostike ovčej epididymitídy (súčasné vyšetrenie krvných vzoriek baranov metódou KFT a ELISA). Už roky je zdokumentovaná preverená skúsenosť, že v chronických štádiach ochorenia starších baranov je KFT niekedy negatívna, ale metódou ELISA, resp. aj IDT je výsledok jednoznačne pozitívny.
Kvalitná a pravidelná preventívna sérologická diagnostika infekčnej epididymitídy baranov spolu s klinickým vyšetrením má najväčší význam v dosiahnutí úspešného ozdravovacieho procesu. Iba klinická diagnostika nestačí, pretože len u 50 % baranov infikovaných Brucella ovis je prítomná epididymitída. Klinická diagnostika je zároveň nešpecifická, lebo klinickú epididymitídu baranov môžu vyvolať aj iné mikróby. Je dôležité sérologicky vyšetrovať plemenné barany 1 x ročne pred pripúšťacou sezónou a plemenné barany a barančeky pred klasifikáciou, pred premiestnením, pri predajoch a pri podozrení na výskyt ochorenia, aby sa nákaza nešírila v chovoch oviec.
