Správanie oviec na pasienku s ohľadom na sociálne väzby jednotlivcov v stáde
Vzťahy medzi zvieratami, či už hospodárskymi alebo divými, sú častou témou výskumných projektov niekoľko rokov. Napriek tomu sa názory odborníkov v mnohých oblastiach rozchádzajú.
„Plné brucho“ je dôležité
Správanie oviec na pasienku je ovplyvňované ich individuálnymi vlastnosťami, pastevnými skúsenosťami ale aj hmotnosťou, plemennou príslušnosťou a hierarchiou. Mení sa s ohľadom na fyziologické štádium ovce a v neposlednej miere aj s úrovňou nasýtenia. Situáciu na pasienku ovce neustále kontrolujú. Sledujú okolie pre udržanie bezpečnosti pred predátormi ale zároveň udržujú vizuálny kontakt so zvyšnými členmi stáda. Každá ovca „hodí hlavou“ na kontrolu pozície ostatných oviec.
Malé prežúvavce využívajú pri pasení širokú škálu porastov od jednoduchých ďatelinotrávnych až po druhovo veľmi rozmanité trávnaté a krovinaté pasienky. V porovnaní s veľkými prežúvavcami u malých, teda aj u oviec, je zabezpečenie výživových požiadaviek ovplyvňované menšou kapacitou tráviacej sústavy, schopnosťou spásať nižší porast, selektivitou pri výbere rastlinných druhov a menšou schopnosťou tráviť krmivá nízkej kvality. Preto keď sa veľké prežúvavce pri pasení zameriavajú najmä na zabezpečenie dostatočného príjmu sušiny, pre malé prežúvavce je naopak dôležité udržanie nutričnej hodnoty krmív. Tento faktor je dôležitý pre pastevné správanie sa oviec.
Sociálne vzťahy v stáde sú závislé od vzťahov medzi jednotlivcami a môžu mať pozitívny vplyv na schopnosť zvierat vyjadriť svoje kŕmne preferencie. V novovytvorenej skupine, kde sa sociálne vzťahy ešte nevyvinuli, zvieratá vyjadrujú svoje individuálne preferencie. Ak sa však pasú v stabilnom stáde, kde sa zvieratá poznajú a majú vybudované vzájomné vzťahy, udržujú si krátke individuálne vzdialenosti a vyhľadanie a výber potravy sú do značnej miery určené správaním ostatných členov skupiny. V stabilných skupinách môže sociálne správanie spôsobiť neochotu jednotlivca pásť sa mimo svojich rovesníkov. Sociálna súdržnosť tak ovplyvňuje rozloženie oviec na pasienku a kolísanie dostupnosti potravy.
Kto vedie stádo
Sledovaním oviec plemena Merino a Border Leicester sa potvrdilo, že v stáde sú zvieratá, ktoré sú vždy medzi vodcami a medzi nasledovníkmi je jednoznačné usporiadanie. Medzi jednotlivými plemenami však existujú rozdiely, keď u merinských oviec bolo zaznamenaných menej vodcovských jedincov ako u plemena Leicester. Zatiaľ, čo merinské ovce sa na pasienku pohybujú usporiadane v stáde, leicesterské poradie pri pohybe nedodržujú dôsledne. Štúdiom vzťahov dominancie a podriadenosti v skupine oviec Ovis canadensis californiana boli zistené iba krátke a nepravidelné interakcie medzi bahnicami. Aj napriek tomu, že tu jednoznačne fungovala hierarchia. Napriek všeobecne rozšírenému názoru, dĺžka rohov či hmotnosť zvierat nie vždy ovcu predurčujú k vyššiemu sociálnemu postaveniu. Často viac rozhoduje agresivita jedinca. Najagresívnejšie jedince mávajú v hierarchii najvyššie postavenie a v rámci skupiny častejšie vyvolávajú agonistické interakcie ako jedince s nižším postavením.
Aj ovce tvoria malé „partie“
V pokojných, nerušených stádach sa prirodzene vytvárajú menšie skupiny, v rámci ktorých sa rozvíja skupinová identita. Členstvo v podskupinách nie je stabilné a neustále sa mení. Ale integrácia cudzích oviec (bez ohľadu na plemeno) do takejto sociálne ustálenej skupiny nie je ľahká. To znamená, že ak je pasienok dostatočne veľký, každá skupina spása inú časť, a to aj napriek tomu, že v inej časti je lepšia paša. To môže v nepriaznivých podmienkach spôsobiť nedostatočnú výživu niektorých oviec.
V rámci malej skupiny sú zvieratá vždy ostražitejšie. Ak sa pasú individuálne alebo v skupine dvoch, zdráhajú sa opustiť svojich rovesníkov i keď majú v dosahu 50 m k dispozícii kvalitnejšiu pašu. Na druhej strane výsledky francúzskych odborníkov ukázali, že v stabilnom stáde ovce ľahšie „zanechajú“ svojich rovesníkov pri spásaní kvalitného vzdialenejšieho porastu, sú tichšie, pasú sa dlhšie a sú menej ostražité. Ak sa ale zmiešajú rôzne stáda, ovce na situáciu reagujú udržiavaním kontaktov so známymi jedincami vlastného stáda a vyhýbajú sa neznámym zvieratám z iných stád. Aj v skupinách, ktoré sú tvorené z viacerých plemien, ovce viac vnímajú jedincov vlastného plemena a či už pri pasení alebo pri odpočinku sa s nimi s obľubou združujú.
Ak sú ovce pasené spoločne s hovädzím dobytkom, zvyčajne sa s ním nezdružujú. Zostávajú však v jeho blízkosti a nasledujú ho ak boli na jeho prítomnosť zvyknuté už v rannom veku. V takom prípade sa bližšie pri dobytku držia barany/škopy ako ovce.
S ohľadom na dlhodobú asociáciu medzi jedincami v stáde, považujú niektorí odborníci za rozhodujúci faktor priestorovú organizáciu zvierat. Na druhej strane boli v tomto smere pozorované labilnejšie asociácie a priestorové rozloženie zvierat je vysvetľované rôzne.
Vzdialenosť medzi členmi skupiny zrejme odráža rovnováhu medzi ochranou pred dravcami a súťažou o potravu. Na základe doteraz známych informácii preto možno predpokladať, že individuálne vzdialenosti zvierat a ich asociačné preferencie ovplyvňuje prelínanie rôznych faktorov.
Rodina či kamarát?
Niektorí odborníci považujú za rozhodujúce prednostné združovanie s rovesníkmi (t.z. vek); iní zdôrazňujú príbuzenské vzťahy (najmä u samíc).
Zovšeobecnene možno povedať, že v sociálnej organizácii stáda prevláda dominancia s ohľadom na hmotnosť, výšku, veľkosť rohov, reprodukčný stav samice, ... V hierarchii stáda však často rozhodujúcu úlohu zohráva vek zvieraťa, kde samice jednej vekovej kategórie dominujú samiciam všetkých ostatných vekových kategórii.
Túto skutočnosť odborníci vysvetľujú rôznymi faktormi aj s ohľadom na druh zvierat. U viacerých druhov je pre existenciu rodinnej štruktúry stáda dôležitý silný vzťah pozorovaný medzi matkami a dcérami. Zároveň však bola potvrdená silná sociálna asociácia medzi samicami-jednoročkami, voči ktorým staršie samice prejavovali výraznú agresivitu. Pri našich pozorovaniach pasúcich sa oviec, sme nezaznamenali záujem zvierat prednostne vytvárať pastevné skupiny v zložení stará matka - matka – dcéra.
Názory na to, ako dlho sa udržujú vzájomné väzby medzi matkou a dcérou dosiaľ nie sú ujasnené. Mladé baránky už niekoľko týždňov po narodení uprednostňujú spoločnosť rovesníkov rovnakého veku a pohlavia. Tento jav však nebol pozorovaný u jahničiek, ktoré sú viac pripútané ku svojim matkám ako k rovesníkom a po izolácii od matky prežívajú väčší stres ako baránky. Vo veku 12-16 týždňov je medzi matkami a jahňatami na pasienku silné puto, ktoré „udržiava“ jahňatá v blízkosti matky a to najmä v čase kľudu (ležanie, státie, ...). Napriek tomu, u niektorých zvierat bola pozorovaná výrazná preferencia rovesníkov. K najsilnejšiemu zoskupovaniu vrstovníkov dochádza najmä pri pasení. U oviec chovaných celoročne na pasienku mladé jedince zostávajú v „rodnej“ skupine, ale ich vzťahy s matkami od 6 mesiacov postupne slabnú. Na jeseň sa výrazne zvyšuje preferencia rovesníkov, v zimnom období rovesníci vytvárajú skupiny, ktoré sa pohybujú nezávisle od starších bahníc. V nasledujúcom lete však tieto skupiny „neplatia“ a mladé ovce sa opäť začleňujú do väčšej skupiny. V Kanade po desiatich rokoch pozorovania veľkorohých oviec zistili u niektorých(!) oviec spoluprácu medzi matkami a dcérami až do veku 6 rokov. Najčastejšie (nie však pri všetkých pozorovaniach) boli v jednej skupine so svojimi matkami jednoročné dcéry. Dvoj a trojročné bahnice sa už so svojimi matkami nezdružovali. Materské línie však boli malé a až 30 % oviec v stáde nemalo známu živú matku. Jednoročné baránky svoje matky prednostne nevyhľadávali a prirodzene prešli zo skupiny oviec do skupiny baranov.
Po odstave sa väzba matky a dcéry, či už u domácich alebo divých oviec, výrazne oslabuje a po 1 roku zrejme prestáva mať akýkoľvek sociálny význam. Sila väzby je však veľmi variabilná. K jej oslabeniu po odstave zrejme dochádza následkom odlišných požiadaviek matky a dcéry a odlišného správania sa. Podobne aj výsledky pozorovania voľne žijúcich oviec naznačujú, že tento vzťah je všeobecne krátky a je výrazne ovplyvňovaný rôznorodosťou prostredia, čo sa prejavuje v konfliktoch medzi sociálnymi požiadavkami a požiadavkami na vyhľadanie potravy.
Rozdiely v rýchlosti poklesu intenzity väzby boli zistené aj vo vzťahu k plemenu. Aj s ohľadom na túto skutočnosť je pravdepodobné, že práve genetické rozdiely a cielený umelý výber sa podieľajú na zosilnení materských väzieb u domestikovaných plemien.
Najdôležitejšie je prežiť. A prežiť znamená úspešne sa ubrániť pred predátormi a zabezpečiť si dostatok živín. Na týchto princípoch je pravdepodobne formovaný sociálny systém oviec – na stratégiách proti predátorovi a hľadaní potravy. Na princípoch, ktoré sa opierajú o naučené tradície. Podľa dostupných informácii sa zdá, že príbuzenské vzťahy v tomto ohľade zohrávajú iba obmedzenú úlohu.
Použitá literatúra u autora.